ZIARLIVEC

Nežiarlia len blbci,ktorí v živote nič nedokázali.Žiarlia z nepochopiteľných dôvodov aj úspešní.Napríklad ten môj.
A fakt nemá a nikdy nemal žiaden dôvod. Takže to bude asi povahou.

luky
co ti pomohlo aby si to ovladal?aby si vedel ovladnut a zmensit ziarlivost?
myslite,ze psycholog v tom dokaze pomoct,ak si dotycny svoju ziarlivost uvedomuje a chce ju "liecit"?
poradte.mate skusenosti?

ja si myslim ze je to len pocit menejcennosti, ziarlia vacsinou blbci co nic v zivote nedosiahli.
A kedze si nemaju kde a s kym dokazovat svoje muzske ego(snad v krcme s ozranmi) tak trepu somariny

ja len tolko k tomu, a z vlastnej skusenosti a z vlastnej koze.
VRAT SA S KRADSEJ CESTY!!!!! Ser na neho ja viem city a tak ale on sa nezmeni nikdy pretoze ziarlivost je choroba a ty budes len trpiet. Tak vela stastia

Myslím si, že je to už choroba a egoiszmus a pocit vlastnenia...majetníctvo. Asi to s láskou nemá nič spoločné. Takže moja rada, odísť z kratšej cesty. Lebo takýto pocit stáleho obmedzovania je viac ako psychické týranie. Osloboďte sa, čím skôr...Až potom, keď budete chvíľu sama pochopíte, aká ste slobodná a uvoľnená....

ja mám jedného takého doma.Je to neznesiteľné. Horšie je , že je to už manžel a otec...ale poviem Vám ....ešte kus a dnes ráno ho asi naozaj zabijem. Som už unavená, vyčerpaná, nevládzem sa stále obhajovať a vysvetľovať ako to bolo, kedy som došla do práce, o koľkej som zaparkovala auto, kedy som bola na obed, s kým, kde, každé ráno kontrola spodného prádla, kabelky, ...nehovoriac o tom, keď sa idem po náročnom dni osprchovať, tak hneď nasleduje spŕška narážok, že prečo, s kým som bola, kde som sa kurvila, že sa idem umývať...a pritom je to bežná ženská denná hygiena (keďže nechcem žiť ako prasa)....no proste, už tých blbých kecí mám viac ako dosť. Začína to prenášať aj na dcéru a tá má sotva tri roky, ale už sa sama vypytuje...mamka, dnes máš tango gaťky...a iné veci s tým súvisiace. Chúďatko moje, ona vlastne ani netuší, čo sa ma pýta...len vidí a počuje to od otca, tak opakuje....bože, bože....

mno..nepovedal by som, ze je nutne pravda, ze ak niekto ziarli tak nemiluje...ja som kedysi bol tiez velmi ziarlivy...chcel som byt stale s holkou, pomaly som jej nedovolil ist von s kamoskami a ked sa na nu nejaky chlapec co i len pozrel, tak som dost vystrajal...jednoducho hambim sa za to, ked si teraz spomeniem, aky som bol...ale zmenit sa to da...clovek si to potrebuje uvedomit, ze co robi..ja som to vtedy nevedel, myslel som si, ze je to normalne, casom som sa naucil nerobit z komara somara, nepredstavovat si tie najhorsie pesimisticke konce z kazdej malickosti a pod...ale ta holka sa so mnou vtedy rozisla a keby sa nerozisla, neuvedomil by som si casom, ze to nieje normalne, co robim...

NO nemam icq..ale velmi mi to pomohlo aj ta opacna strana...ja viem ze aj on sa chce zmenit..len vysledok zatial chyba )))napis mejl ...hej?

ahoj,ja som bola max. ziarliva,dnes sa uz krotim,ale niekedy to vo mne este riadne vrie..proste neviem to ovladat..namyslam si pribehy a potom to tak vyzera..trapim tym seba a aj pritela u ktoreho uz citim,ze trpezlivost dochadza..vadi mi,ked je na pokeci,ked je vonku s kamosmi..chcem,aby sa tocil len okolo mna,aj ked chapem,ze sa to neda..velmi sa chcem zmenit,ale z dna na den to nejde..nemas ICQ?ze by sme o tom pokecali dlhsie a dovernejsie..pa

ja som mala tiez ziarlivca, bola som s nim dva roky a ked uz mi zacal vycitat aj to, ze na mna chlapi pozeraju a vyrobil paradnu scenu, povedala som si dost, aj ked som ho lubila, nechala som ho. mama mi vtedy povedala, teraz sa ho este mozes lahko zbavit. ked budete svoji, bude to tazke. tak som sa nad tym poriadne zamyslela a rozhodla sa. a nelutujem.