Ahojte,
viem ze kazdy si musi urobit svoje rozhodnutia sam a potom za ne aj niest zodpovednost, ale potrebovala by som sa aspon vyrozpravat (popripade vypocut-precitat nazory inych).
Mam cerstvych 24 rokov a takmer 6-rocny vztah z toho 1,5 roka spolu byvame. V podstate mi pri mojom partnerovi nechyba nejake porozumenie, v mnohom sme podobny. Radi citame, chodime po horach, ale v mnohom mi nas vztah pripada skor ako kamaratsky a nie partnersky.
Chyba mi vasen a laska. Mozno sa pletiem, ale ja tieto veci proste k svojmu zivotu potrebujem. Uz mnoho krat sme sa o tom bavili, a ja som sa mu snazila vysvetlit ze ho mam \"len\" rada. Lenze on mi vzdy nanutil ze to staci, ze vztah je o vzajomnych kompromisoch a nie o laske. Zalezi mi na tomto cloveku, ale neviem ako dlho este vydrzim... Nechcem mu ublizit, ale bojim sa ze ak v tomto vztahu ostanem nebudem nikdy stastna a postupom casu urobim nestastneho aj jeho.
Mam pocit ze som sa dostala do zacarovaneho kruhu a neviem kam teraz... :-)
Citili ste niekto niekedy nieco podobne?
Neviem ako dalej...
Decka dakujem... otvorili ste mi dvierka aj do trochu ineho pohladu na moj zivot a vztah. Od utorka sice odchadzam na tyzden na pracovnu cestu do Nemecka, ale ked sa vratim zacnem to riesit. Asi to bude sialene obdobie...tak sa tu potom zase hadam zastavim nacerpat odhodlanie :-)
Wifon dufam ze aj ja najdem take stastie ako Vy...prajem Vam aby Vam to vydrzalo.
vies, vezmi si to este z tej strany ze kedze ste spolu uz tak dlho co spravisked ta poziada o ruku??to bude este horsie to odmietnutie..ano rodicia su vzdy len docasne riesenie,ale stale to je ASPON nejake riesenie..myslim ze by vobec neboli proti keby si sa vratila a casom by si sa znova postavila na svoje nohy...nikdy nieje problem taky velky aby sa nedal vyriesit...ale ak chces byt stastna musis na to nieco obetovat a v tomto pripade na chvilku svoju samostatnost...ved nikdy nevies kedy sa zalubis znova..ked si tu uz spominala niekoho ineho :) a ako to bude do buducna..v tvojom pripade by som uz ale s nicim necakala..pretoze to casom bude este tazsie
Vztah bez lasky a vasne podla mna ani nemoze fungovat, ved to sa neda zit s niekym a nemilovat ho? Moja priatelka prezivala presne to iste. Bolo so svojim byvalym uz 5 rokov. Kazdy sa ich pytal kedy sa budu brat a pod. Potom spoznala mna a po roku rozchadzania a roznych neprijemnych situaciach sa s nim rozisla. Teraz sme spolu uz 3ti rok, ideme na dovolenku do Egypta kde sa chceme zasnubit. Predstavujeme si spolocnu buducnost, decka a obaja sa na to velmi tesime a sme velmi stastni. Ked sa teraz bavime o jej byvalom hovori, ze to bol vztah zo zvyku, ze jej ho bolo potom casom aj luto ak by ho opustila, ze tomu vztahu chybala iskra, vasen, cit....LASKA. Poviem ti prezili sme si toho vela kym sme si nasli k sebe cestu ale jedno viem urcite stalo to za to!! A ja dakujem sam sebe, ze som vydrzal a "pockal si na nu" ;) Ak k nemu nic necitis ukonci to, neskor by som mohla urobi chybu, ktoru by si potom lutovala :(
LineLine aj KristinkaK obe mate pravdu. Ja nemam ruzove okuliare, a viem ze ani jeden vztah nebudeme uplne dokonaly, s kazdym mi bude casom nieco chybat. Ale asi mi bude chybat menej ked sa s niekym nebudem moct porozpravat o precitanej knihe, ako ked mi bude cely zivot chybat laska a tuzba po partnerovi s ktorym zijem.
Co sa tyka toho vratenia niekam - mam rodicov, ale to by bolo len docasne riesenie. Uz som sa az prilis naucila na samostatny zivot, na svoj sposob kedy, co a ako urobim, takze by som si casom nasla asi podnajom. Byt v ktorom byvame je na partnera, davala som peniazky len na zariadenie, ale tie su uz asi v nenavratne...
A este nieco: nikdy ma nenapadlo pozerat sa na to aj tak ze moj partner je tiez kustik sebec ked ma stale presviedca len o tom co vyhovuje jemu.
Bude to beh na dlhu trat, ale uz mam pocit ze to proste raz urobit musim - pre dobro nas oboch, i ked to tak mozno na zaciatku bude malokto vnimat...
No ja som mala 5 vaznejsich vztahov. Stale som ich nechala,lebo nieco mi stale chybalo. Jeden bol strasne romanticky,druhy super v sexe,treti super kamos,s inym zase super zabava.....
Je to tazke. Posledneho ked som nechala,s nim sme mali vzrusenia az-az...,ale len tolko. My sme sa nerozpravali,vlastne sme nemali o com. Teraz mam manzela,vychadzame dost dobre. Romantik nie je,v sexe sa snazi,ale stale vieme o com hovorit. Vasen? No aj to je sem-tam...
Ked som nechala toho s kym bol dobry sex a zoznamila som sa s manzelom,bolo super,ze mam takeho s kym sa aj rozpravat da. Vtedy som si povedala,ze prve vo vztahu je aby sme si rozumeli,aby sme boli blizko k sebe. Teraz mam takeho,ale niekedy to aj na mna pride,ze mi ako keby chybal vasen.... Je to tazke...
mas kam ist?mas sa kam vratit?myslim k rodicom a tak?spravila by som to tak, ze by som pripravila na to ich...vlastne teda neviem ako to mate s tym bytom...ale musis mat zadne dvierka..vies mozno ako ti to teraz pisem, tak to pripada kus sebecke..ale clovek musi mysliet obcas aj sam na seba a nie len na druhych..v podstate samej,aj tvoj priatel je kus sebecky v tom,ked vidi, ze niesi stastna,ale on ta stale uhovori,ututla to do tej roviny ze to je v pohode..nieje to v pohode,ty v podstate sama vies, ze s nim uz nechces byt...tak mu to povedz..povedz mu,ze ste mali pekny vztah,ale potrebujes nieco ine, nieco ,co ti v tom vztahu chyba a ze veris,ze ak ta ma rad ze to pochopi...pretoze ta pri sebe nemoze drzat navzdy...no a co ze ma 30..tym skor by sa mal poobzerat mo nejakej inej...nevravim ze to bude lahke..urcite nebude na to sa musis pripravit..ale potom s odstupom casu sama uvidis, ze to bolo najlepsie riesenie ako pre teba tak prenho :)
LineLine - ked som citala Tvoju reakciu najskor mi vyhrkla slza a v zapeti som sa musela pousmiat :-) Mas pravdu a ta trochu boli ale zasa je fajn ked Ti ju niekto povie na rovinu...
Je tu este jedna vec - bojim sa reakcie mojho partnera. Ma 30 rokov a ocakava odo mna ze s nim ostanem, lebo podla neho v podstate nemame ziaden problem. Pre neho totizto laska a vasen nie je vo vztahu podstatna. Vraj staci mat rad, byt ochotny robit kompromisi. Ja nechcem za nasim vztahom spalit uplne mosty, ale ako mu mam vysvetlit, ze sa citim viac ako jeho kamaratka a nie partnerka. A ze to tak citim a nic sa na tom nemeni, aj ked sa snazim to brat inak????
vies, vela ludi hovori ze stereotyp to uz po tolkych rokoch k tomu patri...ale to nieje pravda aspon podla mna,,jasne ze nie kazdy den bude srandy kopec a neviem co a vzdy daco nove...ale musia byt aj take svetle dni,ked si povies, ze toto robi nas vztah taky jedinecny a toto je to, pre co by si sa ho nedokazaval vzdat..ak nic take nepocitujes, na tvojom mieste by som to skoncila..vies mozes takto rozmyslat este dni mesiace roky...a v 35ke,ked uz setky tvoje priatelky budu stastne vydate s detmi sa uvedomis, ze kde to vlastne zijes,ale vtedy to pre teba bude este tazsie...verim ze je tazke odist z takeho vztahu..ale mozes mat uplne na haku setkych co vas maju za "PAR"..si samostatna jednotka,zenska,co si vystaci sama,je uzasna svojou jedinecnostou a preto by si nemala ostat pohodlne na svojej spodnej hranici moznosti...
Casto nad tym rozmyslam tak ako hovoris - a neviem si predstavit nase deti, to ako ich budeme vychovavat...je mi z toho smutno, ale pride mi to take nerealne. Ved prave to s tym byvanim a fakt ze nase okolie nas uz vnima ako par aj do buducna...toto je pre mna najtazsie pri rozhodovani ci ostat alebo odist.
Ak sa mam bavit o sexe, je to sex bez tuzby...nieco co robim skor len z povinnosti. Ja proste nedostanem chut na milovanie s nim len tak sama od seba alebo pri pohlade na neho. Proste to je take jednotvarne, nie sice uplne zle, ale ani nic vasnive a nesputane... Nic take som vsak ani este nezazila, tak mi to ani nechyba, lebo v skutocnosti asi ani neviem o co prichadzam. Ale fakt je ze pri tom muzovi, ku ktoremu myslim, ze citim nieco "viac" pocitujem velku tuzbu.
