Život po vysadení antidepresív

ja si nemyslím, že je na to niečo zle opýtať sa či ludia dokážu žiť bez AD..normálna otázka...pretože ma zaujíma, ako ľudia fungujú...a je mi jasné aj to, že každý máme inú fyzickú aj psychickú stránku osobnosti,každý z nás znáša rozne stavy inak.
ja som bola pripravená vysadiť AD, vlastne mi to doporučila aj psychiatrička...a viem, že stav sa človeku môže vrátiť aj nemusí, viem aj to, že niektorí ľudia nemôžu žiť bez AD, pre mna to nie je novinka.

antidepresiva su chemikalie, neprirodzene telu a dokonca sa nenachadzaju ani nikde v prirode povacsine, takze nie je ziadny dovod, aby ich telo k svojej normalnej funkcii potrebovalo.
Ked telo nema dostatok roznych latok potrebnych na neurotransmisiu
(procesy v mozgu) treba dodat tie alebo materialy, ktore su potrebne na ich vytvorenie, a nie nejake skodlive chemikalie.
Najlepsie vo forme neskodneho potravinoveho doplnku.

Tema bezala mnohokrat pod depresia, tetania, nervove poruchy, staci si to vyhladat vyhadavacom

Nemala by si sa predovšetkým zaoberať tým, ako to znášajú iný, každý sme osoitý človek a ty si sama musíš veriť, že bude dobre a že to zvládneš, vysadiť AD sa majú až keď si na to pripravená.

AHOJTE!!!
Takze ja som uz 9 mesiac bez liekov a to som uzivala vselico, od AD, cez Xanax a chvilku aj neuroleptika. Dokopy som sa trapila sedem rokov s prestavkami, ja neviem ako sa mi to podarilo, ale poadrilo. Najprv to bolo velmi tazke, mala som chvilu abstaky. Dnes som spokojna:). Sem tam si dam stvrt stilnoxu na noc a potom viem spat bez neho aj mesiac. Fakt, ze sem tam si dopomozem, ked ma nieco dolezite caka. Bola to nesmierna tazka cesta, ale dnes som hrda na to, ze som tam, kde som. Pre mna neuveritelne. Som rada!!!

hmmm...tak som sa rozhodla aj ja prispieť mojimi skúsenosťami... Bez AD NEDOKÁŽEM ŽIŤ respektíve fungovať. Liečim sa už dlhšiu dobu, vyskúšala som mnohé lieky, žiadne mi nesedeli, žiadne mi nepomáhali, liekov bola fakt obrovská kopa..síce dr. povedal že to časom prejde, že len treba vydržať...čiastočne sa mi polepšilo a asíce som nežila len prežívala, na čas mi to stačilo. Bola som celá šťastná z toho že mi je aspoň o trošičku lepšie... Neskôr som si povedala, že sa nechcem napchávať liekmi, že to zvládnem sama. že si nebudem ničiť telo kadejakými tabletkami. A tak som ich vysadila...a tak to aj dopadlo, dostala som sa tam kde som bola na začiatku, strašne stavy, samovražedné sklony, hospitalizácia. A teraz mám lieky ktoré mi sedia, cítim sa skvelo, chutí mi jesť, spím...a aj napriek všetkému tomu zlému čo som prežila mám chuť žiť. Veď život je taký krásny:) takže keď to zhrniem, nedokážem žiť bez AD

ja už nemám ataky ...psychiatrička mi vysadila liek....cipralex som užívala ku konci len štvrtinu z 10mg....kedže som sa cítila dobre....
niekedy príde na mna úzkosť mierna, ale po chvíli mi prejde, si poviem, že keby sa mi niečo robilo vážne ľudia okolo mi pomôžu určite...a vsugerujem si myšlienku, že po chvíli mi to prejde, myslím na niečo pozitívne..alebo sa s niekym rozprávam a vždy mi to prejde...takže som dospela k názoru, že sú to len vtieravé myšlienky, ktoré ked človek premože nemajú šancu...
rozmýšlam, že začnem športovať...to prospieva

A co robis, ked na teba pride stav?

ja sa najem teda tak ako sa má....ranajky, obed, večera...s tým nemám problém....
pracujem...teraz mám voľno varím, periem, žehlím...upratujem....aj si oddychnem...
som len do poludnia malátna a noci trocha horšie spím....to je všetko....

Ja sa cely den len motam, chodim hore dole, alebo spim.... niekedy som fajcila ako fabrika od nervozity, teraz to obmedzujem. No a tak, proste ma nic nebavi, nechut absolutna.... ani jest mi nechuti, jem za cely den akurat melon alebo tak... a som strasne smadna. V noci nespim, budim sa tak okolo pol piatej rano

ja som mala panickú poruchu...
teraz už tretiu noc mám také čudné sny....to som po vysadení cipralexu...okrem toho nebrala som a už neberiem žiadne lieky...
neviem či mám teraz také blbé obdobie a spím nedobre...alebo je to znak, že sa zase bude niečo diať....