Život po vysadení antidepresív

elviee

Presne sa to vola Zenixx Balance, ma to cierno-zelenu skatulku, stoji nieco cez 10euro a je to volnopredajne a je to udajne najcistejsia DHA a EPA na trhu na Slovensku bez primesi inych tukov.

Bruno333

Mne začali pomáhať aj buddhistické meditácie, to súvisí s tým dychom. Je to vlastne cvičenie mysle, až ju vycvičíte do dokonalosti, do absolutného stavu a už nikdy nič vás nemože zraniť. Možno to znie mysticky - buddhizmus, ale netreba sa toho báť. Ono to vobec nie je náboženstvo, Buddha to vymyslel pre všetky typy ľudí a ide hlavne o psychologickú zložku - čiže prax. Nie je to o čítaní si teórie, ale o praktizovaní. Ak vás to niekoho zaujalo, rád doplním informácie, príp.pozrite na nete:www.buddhizmus.sk

ketsut

dnes som stretla v meste moju psychiatričku a uvedomila som si ako veľmi mi pomohla každou radou, ktorú mi dala...mám ju ako človeka veľmi rada a ako osobnosť lekára si ju vážim....zároveň som rada, že som ju nemusela už 4 mesiace navštíviť...klopklop.

A ešte jednu vec, ktorú mi poradila a možno pomôže aj vám...za všetko čo zvládnete s PP, za každý deň čo sa vám podarí je dôležité odmeniť svoje telo, tým čo máte radi...nie je tým myslené jedlo...možno niekto by to urobil...ale lekárka mi poradila si kúpiť niečo pekné na seba hoci aj drobnosť...a vždy ked tú vec máme na sebe alebo pri sebe, dáva nám pocit, toho čo sme prekonali, zvládli...pozitívne myslenie podporuje...

ja sa podľa toho riadim a vždy si niečo kúpim...samozrejme, ked zvládam situácie...sú to pritom drobnosti...najvačšia radosť je v tom, že sa mi to podarí a nič sa mi nestane....jednoducho PORAZAM TIE MYSLIENKY, ktoré nám panikárom znepríjemnujú život a ovládajú ho.

ketsut

ja som štyri mesiace bez AD a je to veľmi ťažké...už by som povedala, že prekonávam rôzne situácie, ktoré by som skôr vôbec nezvládla...ide to pomaly ale ide...a som šťastná...chcem žiť...popri tom užívam len doplnky...jem veľa zeleniny, ovocie, biele maso, tmavé pečivo..pijem čistú vodu, dve kávy ale veľmi slabé to je ako jedna....a pohyb-hýbať sa je dôležité..DOPORUCUJEM VSETKYM. nech je akékoľvek počasie, naberiete tým ozaj silu, ja viem, že je to ťažké/viem to podľa seba/ ale ozaj to veľmi pomáha....

všetci čo máte pp pravidelne dýchajte...a začnite hned ráno ako vstanete v kľude a tak až cítite, že sa vám telo okysličuje až po končeky prstov na rukách aj nohách...a vždy ked už náhodou cítite že je vám zle, hned začnite dýchať....to je zaručená pomoc!

ja sa starám o domácnosť sama, mám dcéru..žijeme bez muža...chodím do práce, začala som študovať vysokú školu popri zamestnaní...mám ťažký život, ale snažím sa a chcem žiť, nechcem len prežívať a chodiť ako telo bez duše...

pozitívne myslím...to je veľmi dôležité, chodiť pomedzi ľudí a usmievať sa, sledovať ako ľudia žijú, nakupujú o čom sa rozprávajú...a nemyslieť na seba, že je mi zle a ako mi je, a zase to na mna príde...to je strašná chyba, tým si človek sám vlastne vedome privoláva, a je mu fakt potom zle....ja som sa naučila prepínať sa..možno to znie smiešne ale je to tak...

ked sa objaví len malý náznak, že mi je zle, hned si pekne dýcham, a začínam myslieť na niečo pekné...skoro vždy na moju dcéru na jej úsmev, ako ma má rada, na to ako budeme spolu a po chvíli mi je fajn...a toto som sa učila ROK.

všetci, ktorí máte PP chce si to jednoducho vypestovať si sebavedomie, začať si veriť...mne sa to darí...každý raz ked som na výške urobila skúška a k tomu ešte na A, som bola nekonale šťastná a moje svedomie sa začalo postupne dvíhať....ked chodím po meste a zvládnem nákupy, vybavím čo mám....až tak s radosťou so zvýšenou hlavou idem po meste...vtedy som neskutočne šťastná...nič ma neurobí viac šťastnou ako to, ako to dokážem...zdravý človek by sa tomu zasmial...že tu píšem ako malé decko...ale panikári isto vedia o čom hovorím, ako sa cítime, ako to s nami je......

katzu

bibba, ja presne to iste 2 roky beriem AD aj na spanie, tie AD rano uz znizujem davku, ale vecer nezaspim bez tabletky .... lekarka mi postupne chce vysadit lieky, ale najhorsie je, ze nezaspim a to som doma nepracujem a citim sa v pohode, takze ma uz nic konecne netrapi. Depresia sa mi vratila po 6 rokoch.... takze sa bojim znova co bude dalej... V septembri mam nastupit do novej prace, lebo som dala vypoved v predchadzajucej praci, prave kvoli tomu, ze sme tam mali zle vztahy na pracovisku z ktorych sa mi depresia znova prejavila. Ako si nabehla na zivot bez AD???