v poslednej dobe pozorujem u seba strach z ludi.ani neviem ci je to vobec strach. od malicka som bola vzdy ta ktora zabavala vsetkych naokolo, nemala som problem s nicim (nikym), s ludmi som sa v pohode bavila a bolo to az doteraz. zrazu akoby nastal nejaky sek a ja mam problem ked pride navsteva (ci uz nejaka rodina, bratranci ale aj niekto uplne cudzi) prist k nim a rozpravat sa. navyse mama nas nuti aby sme pri nich sedeli a zapajali sa do debaty alebo aspon sedeli a cusali:) budem mat 21rokov. tento stav by som povedala ze trva asi tak rok. v skole to take nie je. nikdy nemam problem pustit sa do debaty s kymkolvek. aj ked som pred 2rokmi nastupovala na vysku, velmi rychlo som sa aklimatizovala a nasla si kamosov..preto neviem co je vo veci. preco sa doma spravam tak ako sa spravam. napriklad dnes k nam prisiel bratranec po druhom kolene s priatelkou a ja som sa iba pozdravila a odisla. moju mamu uz poraza z toho..vzdy iba tvrdi ze sa schovam. alebo dalsia vec co riesi: preco si s nimi aspon ruku nepodam (oni boli v mojom veku), pretoze hned ked prisli podali mame ruku. a my sme si navzajom nie, tak bol z toho velky problem, ze co si zase pomyslia..jasne ze starsim by som podala, ale s takymito mladymi mi to pride smiesne.neviem ci som narusena alebo nejaky strateny socialny pripad..fakt neviem s kym to mam prebrat a ako to riesit
je to strach z ludi?
aj ja som ukecana pri rodicoch, priateloch. zda sa mi ze som tvoja cista kopia. mozno by si to aj ostatni o mne mysleli ze som hanbliva, ale ja som bola v minulosti riadna papula a stale som musela rozpravat. cize teraz sa im to nezda. aj ja sa zacervenam, ked polozia nejake paradne otazky
Ja som viac ukecana pri svojich rodicoch a dobrych kamaratoch, zvysna rodina a ostatni si myslia, ze som velmi hanbliva, lebo malo s nimi rozpravam a este sa aj casto cervenam. Cize u mna to velmi neriesia, asi si myslia, ze som strateny pripad, ale aspon mam pokoj.
presne aj ja mam na mysli vzdialenejsich pribuznych. tety, ujov, sesternice a bratrancov po neviem kolkom kolene. mame tvrdim ze sa s nimi nemam o com zhovarat, ale je to hrozne. neviem co robit. ty si to ako vyriesila? ci si to nechala len tak plavat?
Vlastne ano, aj vtedy, ale skor pri vzdialenejsich pribuznych, tetach, sesterniciach, bratrancoch, ujoch, hoci castejsie je to pri cudzich ludoch a akoze kamosoch. Zrazu sa citim pri tom cloveku unavena, na nic nemam naladu a neviem preco, logicky si to neviem vysvetlit.
millli
aj ked sa jedna o rodinu?
Mne sa to tiez stava pri niektorych ludoch, akoby som sa zasekla a neviem sa pri nich uvolnit, ani sa s nimi porozpravat, nenachadzam temy, hoci pri inych som ukecana a spolocenska. Najskor som nevedela preco, ale je to asi moje podvedomie, lebo skor ci neskor zistim, ze tito ludia su zakerni a falosni, mozno je to nejaky instinkt.
prosim vas este nejake nazory?
urcite nie :DDD
Ahoj mam tiez taky problem odkedy fajcim travu,ako keby som stratila sebavedomie. nezvyknes si pofajčit?
no ano, presne si pomyslim o com sa zase s nimi budem rozpravat..vies ked s nimi nie si rok a potom pridu ze ahojte a podme kecat, kde sa fakt bude rozoberat bud skola (tato tema mi momentalne strasne lezie na nery, alebo uz to spominane pocasie..) tak ja proste nemam chut. aj ja som strasne ukecana, ako vravim medzi priatelmi mi usta nejdu zatvorit ale doma je to strasne! niekedy som sa ja snazila zachranit trapne situacie ticha, ale teraz nic..neviem preco som sa tak zmenila
