ahojte. uz som z toho unavena. uz dalej takto nevladzem. citim sa, ze moj manzel na mne uz nevidi nic dobre. mam pocit, ze ma stale kritizuje, stale na mne vidi chyby, vobec ma nepochvali. snivala som, ze ked sa vydam, budem pre svojho muza najlepsia, najkrajsia, ale paradoxne, nikdy som sa necitila tak mizerne ako teraz. nikdy ma nikto nezhodil tak ako on. napr. vcera. pracujeme spolu a mali sme na stvrtok dohodnute nejake navstevy. avsak po jednom stretnuti vcera, rozhodla som sa, ze by som mohla ist niekam inam a potom pozvat priatelov na veceru, samozrejme spolu s nim. spytala som sa ho a on nepovedal nic, len ze dobre. ako sme odisli od praitelov, zacal na mna zvysovat hlas, aka som nezodpovedna, ze vsetko odkladam, ze co je so mnou, mam sa spamatat, ze posledne tyzdne za mnou musi ukladat postel, ze nechavam po sebe bordel, ze som jeden chaos, ze nikdy nedodrzim svoje plany, ze uz dva tyzdne odkladam pracu co mame v robote, vratane poslania nejakych listov. zacala som plakat v aute na ceste domov. doma sme sa este 5 minut rozpravali kde mi stihol povedat ze nic zle neurobil, ze som precitlivela, ze to samozrejme nie su obvinenia lebo je to pravda. tak som vzala kluce a odisla som. este mi stihol povedat "nikam nepojdes". isla som do prace, urobila som vsetku pracu co som "odkladala", zavolala som priatelom, stretnutia i veceru som zrusila. prisla som domov o 2 hodiny, cca o polnoci. Manzel bol nastvany, dal mi t ojasne najavo, ze zas menim plany, ze mi povedal ze "nikam nepojdem" a ja som neposluchla. tak som znova zacala plakat, on ze nerob dramy, nic sa nestalo. tak som povedala (uz sme boli v posteli a on lezal otoceny chrbtom, ani neotvoril oci ked sa so mnou rozpravala) sadni si aspon a vyjadri mi respekt ze so mnou budes asopn slusne komunikovat. on povedal ty so mnou normalne hovor, lahni si a spi. este viac som zacala revat, ani tolko pre neho neznamenam aby si sadol a ospravedlnil sa mi. nakoniec povedal "AK ta NAHODOU nieco zranilo, prepac". ale ste stihol povedat ze ho manipulujem, stvem, odkladam, ze sa hneva, ze neposlucham, ze trucujem bla bla. tak som si zacala trieskat knihu o hlavu lebo sa uz nenavidim za to ako ma ponizuje. nikdy som sa tak nenenavidela ako po tom co pocuvam doma. prosim poradte mi.
manzel ma stale kritizuje
Netreba zabudat, ze kazda minca ma dve strany. Vsetko, co Ti povedal manzel, moze byt pravda a Ty si to neuvedomujes.
Niektori ludia proste radi planuju a drzia sa planov a svoje slovo beru ako zavazok. Hovori sa, ze slovo robi chlapa.
Niekto zase impulzivne povie nieco a potom to o nejaku dobu berie spat, alebo to meni. A to cloveka, ktory si zaklada na drzani slova, rozculuje, pretoze nevie ci to ma brat ako klamstvo, nezodpovednost a tak.
Moc ani neni dobre, ak su dvaja ludia takehoto rozdielneho typu partnermi a naviac spolu pracuju.
Jeden ma urcite pracovne tempo a svoj styl prace. Ale ak je druhy jeho nadriadeny /sef/, tak je normalne, ze musi svojho podriadeneho dirigovat. Lenze ak ste spolu partneri, tak pracovne problemy si prenasate z prace aj domov. Pretoze perfekcionistovi nestaci odflaknuta robota, on tou pracou zije. Niekto urobi nieco zle, alebo vie, ze sa to da urobit lepsie, tak bude na to tlacit.
Vtedy je lepsie /ak je to vacsia firma/, nerobit priamo s nim, alebo pod nim, ale iny druh, kde nebude mat moznost nieco vycitat. Alebo este nieco, nepracovat unho, ale najst si vlastnu pracu, niekde inde. Ked ste nonstop spolu aj v praci, neoddychnete si od seba. Je to ako u namornikov v ponorke - ponorkova choroba. Zacnu vam vadit rozne malickosti...
Keby ste sa po unavnom dni vracali spat k sebe, tesili by ste sa na seba. Ale pohadate sa v praci a donesiete si to domov, kde to budete este rozoberat a nikto nema klud...
Tiffany, mas presne to iste, co mam aj ja doma. Ja nemam sice manzela ale priatela a som zaroven unho zamestnana. Prvy polrok to bolo peklo, vsetko som podla neho robila zle a tiez som bola precitlivela a "ako male decko", ked som mu povedala, nech sa ku mne tak nesprava. On tiez na mne len hlada vsetko zle, doma zle upratujem, ked najde v kupelni na zemi vlas, tak sa so mnou nerozprava aj 3 dni. Ale jedna vec je ista, nesmies sa mu poddat. Musis ukazat, ze aj ty mas vlastnu hlavu a nebudes ho vo vsetkom posluchat. Moj sa trochu ukludnil, ked som mu pohrozila rozchodom. V kazdom pripade to treba riesit, lebo sa to potom v tebe nahromadi a potom nenavidis seba ako si napisala a podobne veci. U mna sa to nahromadilo a dospelo to do stadia, ze ked mi aj nieco slubi, ze nejake veci mi nebude robit, tak uz tomu neverim. A cele to tym padom stratilo pre mna zmysel a tym som sa dostala do slepej ulicky a aj tak sa to asi skonci rozchodom. Takze urcite s tym nieco urob, minimalne sa bran jeho utokom.
hmm, tvoj manzel je male decko. A nechapem, preco sa nenavidis?? Ja ked uz, by som nemala na prvom mieste rada jeho. Ty nie si jeho dieta. No a co, ked si zmenis SVOJE plany??! Myslim, ze tvojho manzela nieco trapi a vyburuje sa zial na tebe, chyba je asi niekde uplne inde. Skus sa s nim bez plakania, ak sa da, porozpravat, ci sa mu nieco nestalo (pokial takyto nervozny "dedo" nebol stale), ze co mu je a O CO mu ide. Bran sa, nenechaj si skakat po hlave, lebo sa to bude len zhorsovat.
