Nenávidím svoju matku

Meretseger, ja sa ziadnym energiam nevenujem :D, len vnimam, co pises a co z teba ide, takze je to take velmi roztriestene, ide to cele do von, ty to ale potrebujes sustredit do seba a ukludnit sa.
Joga je cvicenie, ziadne sarlatanstvo :D.
Naucis sa spravne dychat a viac precitit ako telo, tak aj seba v sebe, co ti moze len prospiet. MOzes vyskusat, ak sa ti to bude pacit :D.

Meretseger, to je robota na vela, vela rokov.
Ale to neznamena, ze si popri tom nemozes vybudovat postupne veci, ktore ti budu robit radost (skola, praca atd), chapes a cim viac takych opornych bodov mimo tvoju rodinu, tym lepsie ti bude.

Ale urcite este vela rokov budes potrebovat oporu a terapeuticke sedenia + liecbu.

A to som tým rečiam o energii nikdy neverila:) Tuším na tom čosi bude. Jogu kedysi cvičila Zrůda... ehm, najnovšia prezývka mojej matky :-[, áno, nenávisť... na skoliózu a vždy sa mi to pozdávalo :D Potom som na jogu zabudla, dá sa povedať. Dobrý nápad.

Maoam: Možno som len chcela veriť, ale každopádne som verila, že z tých uplynulých udaôostí som už vonku, že som to nechala zošednúť - to fade to grey... Copak to nikdy neskončí? Vari si zakaždým uvedomím, že sa v tom ešte stále hrabem? Nebolí ma to, POCHOPILA som, že NIE JE možné žiť naraz v minulosti i prítomnosti. Sakra, jo! Ale chce to ešte trochu uvedomenia, ako vidím :-/
Okej, zajtra za ňou skočím, už ma fakt štve, že mám ruky zas na franforce :-/

Meretseger, robis jogu alebo nieco podobne? Na tvoju rozhadzanost, kedze obrazne povedane vystrelujes energiu roztriestene do vsetkych svetovych stran a vela jej stracas, by ti to pomohlo...skludnit sa, spravne dychat, koncentrovat tvoju energiu dovnutra, do seba, lebo TAM ju potrebujes. Okolie neries.

anjelik: ZAčínam byť rozcítená, nerob :( Dofrasa, som zas emočne rozflákaná, až to pekné nie je. Hoci už psychológa nemilujem, nekonečne si cením, keď tam len sedí bez nejakých hlúpych rečí, keď sa tam rozrevem - a že sa to deje čoraz častejšie - a len ma drží za ruku, keď sa za ním natiahnem :( Dala by som za to čokoľvešk v 5, ešte viac v 12 a teraz si to vyhľadávam sama, keď mi to holt nik nedá. Akurát by bolo suppa vedieť dať objatie i samej sebe, na to som tiež došla dávno, ale keď to dokážem riešiťč len cdez to rezanie... Minule sme, to je ešte odpoveď aj pre Maoam, riešili na terapii práve toto. Stano sa každú chvíľuá pýta, čo by som chcela povedať tej malej Meretseger, ktorá trpela, a veľmi pomaly sa učím byť k nej dobrá :( Napokon som sa vrhla k vankúšu a v slzách mu - Stanovi:) - povedala, že by bolo nádherné, bojať tak seba a povedať si, Mer, máš na to, si skvelá baba... Keď to chcem, raz by som to mohla dokázať, nie? Raz... snáď... Až zvíťažím nad svojou nenávisťou, budem tak ˇaleko, ako etš nikdy. Hmmm. Dík, baby, aj vys te pre mňa terapio :-*
A síce ťa teraz asi fakt moc nepoteším, ale chcem na to mať..:) Sakra, nechcem sa nenávisdieť. Počuješ ma? Haló, tam vnútri, madam Nenávisť? Raz ťa udupem:)
Snáď :(

A ako ti aj Anjelik napisala, len TY rozhodujes, co bude dalej. Je to tvoj zivot. Viem, ze ti mnohe dosrali ini, ked si sa nemohla a nemala sancu patricne branit, ale to neznamena, ze kvoli tomu je vsetko na veky vekov zatratene.
Musis o seba bojovat a ked nebude v roli obete, budes mat viac sily. Ale budes musiet aj prevziat plnu zodpovednost za svoje konanie, rozhodnutia a za nasledky s nimi spojene.
Ale urcite to bude lepsi zivot, ako tento teraz.

Meretseger, myslela som to tak, ze napriek tomu, co si zazila, ak chces raz zit inak a stastnejsie, budes to musiet pretat a hlavne dobrovolne, na zaklade vlastneho rozhodnutia opustit rolu obete, v ktorej zijes cele roky.
Roky bezia, zivot ide dalej, viem, ze mas este dost malo rokov, casom to pochopis lepsie, co mam na mysli.
Ale to je jedina cesta z pekla von. Von z role obete a postupne, krok za krokom, bude lepsie.
Je jasne, ze je to robota na vela rokov.
Velmi ti pomoze, ked opustis fyzicky priestory, kde musis zit s ludmi, ktori ti nerobia dobre, ale aj ten cas raz pride.
Ohladne liekov, hod rec s psychiatrickou, ohladne AD, ona je lekarka a pozna tvoj stav.

Potencial mas, nie si sprosta, mas nieco v hlave a uz sme ti to pisali viackrat, ze zo seba mozes este nieco vykresat :-).
Bola by ta proste skoda.

Psychiatrička - ale len AD, zvyšok nie. nevykrikujem to, povedala som to zatuiaľ len psychológovi, a okrem toho, to tomu som pobedala už všeličo, za čo by ma iný umlátil k smrti :)
škoda môjho potenciálu? hu? teraz nechápem, očo pod potenciálom myslíš, môžem mi to pprosím obvjasnmiť?
a že by som sa mala vzchopiť, to viem veľmi dobre, takže.. ehm.. hlavu hore a v prvom rade by mi mohlo začať záelžať na tom, čo a ako píšem.. už dávno mi jedna osoba otvorila oči, že pre mňa jhe oveľa lepšia studená sprcha, ako písala tpch, než nejaké milé slová - teda, okej, ako kedy, ale častejšie ma treba usmerniť a povedať mi, nech sa uvedomím - takže to si teraz vravím aj sama..
Cítim, sa, mimochodom, ako ožralá, ale fakt pomaly na mol, bohvie, čo mi zas je.
Psychoterapia utešene napreduje. Oh, keď si tak predstavím, kam sa sa vďaka nej dostlaa, tak by som Stana nosila na rukch:) No, v prvom rade sa mi podarilo dostať zo zamilovanosti, ani neviem ako, ale proste ho už nemilujem, možno som ho medzitým znenávidla, to už ani neviem. Strašne sa mi páči ako muž, ale dokázala som to oddliť od pracovnej roviny, takže v tomto smree by to už malo byť v pohode. A to som dokázala sama, prosím pekne, bo som si aj jemu sľúbila, že sa mi podarí zariadiť si to tak, aby to boilo pre obe strany okej, a yay, tuším sa mi to podarilo.
Počuj, Maoam, tuším to so mnou nie je také beznádejné :-O Tak prečo sa tu seriem s depkami?

Mer, srdiečko, ale ja neviem , čo je medzi láskou a nenávisťou..:o) Ty si nejaká roztatárená...Ak ti píšem, tak ti píšem na základe osobných skúseností..a tak ti môžem napísať iba to, čo ti píšem....že za svoje stavy si zodpovedná sama, lebo ty si tá, kto v tvojom tele rozmýšľa, nie je to nikto iný...pokiaľ teda neinklinuješ k nejakým tým posadnutiam a tak. Možno by som sa mala ospravedlniť ja tebe...možno je pre teba lepšie baviť sa s ľuďmi, ktorí prežívajú podobné stavy. Ale v mojej prirodzenosti toto nie je..tam je iba súcit k tebe..rada by som ťa objala, povedala ti, že všetko bude v poriadku...že to zvládneš, že na to máš. Pretože ja mám v sebe vieru, že ľudia sú lepší ako sa zdajú...lepší, ako sa prejavujú. Proste srdiečko, akéhokoľvek diabla si v sebe vytvoríš, si to vždy len a len ty...je mi to ľúto. Rada by som povedala, že je za to zodpovedný niekto iný...:o( Je za to zodpovedný tým, že ti ubližovali, že ťa týrali...že ťa neučili láske..ale odnesieš si to len a len ty...a zase si to len ty, ty jediná to môžeš zmeniť...Opäť som ťa raz nepotešila..ani ty ma asi nepotešíš...že by si sa zrovna teraz usmiala a nadýchla a povedala si, že no počkaj, ja ti ukážem, že na to mám..:o)))