Moj boj s panickou poruchou etc...

!!!!!
Odporucam kazdemu, kto zaziva uzkostne stavy a panicke ataky, aby v prvom rade utekal do lekarne, kupil magnezium, calcium a vitamin D a uzival tieto po dobu aspon 1 mesiaca denne. (Calcium + vit D rano, 1x magnezium na obed + vecer). Po mesiaci sa moze calcium a vit D vysadit a 1x denne uzivat len magnezium dlhodobo. Ak po mesiaci stavy neustupia, az potom sa da potvrdit, ze naozaj ide o psychicku poruchu. Ale mozem zarucit, ze 90% psychiatrickych diagnoz je sposobenych zlou stravou, ktora neobsahuje dostatok mineralov.
Tiez som trpela tetanoiu. Bezni lekari to nezistia, pretoze biochemicke vysetrenie vam na poziadanie nikto neurobi, poistovne ho nepreplacaju. Len v specializovanych klinikach to robia a nie je lacne. Bezna reakcia lekarov je, ze ide o PANICKY ATAK a poslu vas k psychiatrovi!!!

Clovek ma v sebe vsetky emocie pozitivne i negativne, su nedelitelne vstavane v jeho tele. Ked niekto citi strach, citi, ze je mu to neprijemne, no nevie ako sa ho zbavit. Problem je vtom, ze nechape ako sa da zmierit so svojou negativnou emociou. Bojuje s nou, vynaklada usilie, vyhyba sa jej, snazi sa zmenit myslienky na ine len aby zahnal predstavy o strachu ale strach tam stale niekde je a preziva a zda sa akoby sa ho nedalo uplne odstranit. Z toho mavame strach ;-) ze nevieme co s nim ked tam uz je. Mame predstavu, ze sa snim neda zmierit lebo je neprijemny. Zmierenie nespociva vtom, ze schvalujeme aby nas nieco nicilo, ani nemusime robit to co nam strach kaze ale vtom, ze prijmame pokojne fakt, ze ma tu silu nas strasit. Jedine ak mu uzname jeho moc a ukazeme pokoru necha nas na pokoji a nebude nam ublizovat. Strach sa musi tiez branit tomu, ze ho popierame napr. Mame socialnu fobiu a stojime niekde v kostole, zrazu nas napadne provokovat strach slovami: ja sa nebojim, isto na mna nepride strach . . tie slova pritiahnu strach ako magnet doslova ho vyprovokuju aby vas vyskusal ci sa nebojite a ked sa uz budete triast zisti, ze sa bojite :-P Tie slova na zaciatku su popieranim sily strachu a jeho existencie preto ho vyprovokuju, ak ho uznavate a pritom sam nepanikarite da vam pokoj. Ved on sam pritom nie je zly, je to len cit, ktory nas ma informovat o nebezpecenstve. A popieranie ohrozenia je pre nas nebezpecenstvom, ktore moze ohrozit telo preto aj prichadza aby nam pomohol vratit sa k rozumu :-D Tak si z neho nespravme nocnu moru ;-)

je to tazko no..

Len žiadnu paniku. Prvý panický záchvat som mal asi pred 10 rokmi - tiež som myslel, že idem zomrieť. Prišiel nečakane, búšenie srdca, pocit na odpadnutie, studený pot atď... Snažili sa ma liečiť na zvýšený tlak - 2 až 3 roky do mňa tlačili betablokátory, potom som ich sám prestal brať. Cítil som sa OK a to som nemal najlepšiu životosprávu. Nevhodná strava, fajčenie, žiaden šport atď... Z času na čas som nejaký drobný atak mal, ale nevenoval som tomu pozornosť. Pred necelými dvoma rokmi som mal silný panický záchvat a skončil som v nemocnici. Ale zdravy ako ryba. Od vtedy som mal už častejšie pocity úzkosti a drobné panické záchvaty, ale stále som nevedel o čo ide... Pred vyše pol rokom sa mi do toho pridal tinnitus a pred vianocami ďalší panický záchvat (opäť pohotovosť) od vtedy to išlo rýchlo dole vodou. Strata hmotnosti, depresívne nálady, pociť že už nie som normálny, stále sa mi motá hlava...Zhoršenie tinnitu atď. Ale stále zdravý. Návšteva psychiatra, psychológa - určovanie diagnózy stále v progrese. Čakám na dôkladnejšie vyšetrenie u neurológa.
Začínam sa cítiť všeobecne trochu lepšie - čo pomáha?
Prečítal som si knihu: Roger Baker: Understanding Panic Attack - Jak zvládnout panické ataky. - to vnieslo úplne iné svetlo do problému a každému to odporúčam. Nenájdete tam presný návod ako sa ich zbaviť, ale ako tu niekto písal, keď sa ich prestanete báť, tak prestanú prichádzať. Základom celej terapie je nesnažiť sa panické záchvaty zastavovať alebo sa im vyhýbať, to celý problém len zhoršuje. Mali by sme ich nechať naplno prepuknúť a uvedomovať si čo sa deje. Avšak dôležitá je prevencia: Panický záchvat má svoj pôdvod - dlhodobý stres resp. nesprávne prežívanie - potláčanie emócií (hnevu, strachu, smútku...)
Určite je dobré teda navšetvovať dobrého psychológa a nasadiť správnu terapiu.
Taktiež mi celkom pomohla lymfatická masáž.
Pokiaľ sa mi podarí zmeniť moje katastrofické myslenie, správať sa asertívnejšie a menej myslieť na svoj stav, tak sa zbavím aj panickej poruchy.
Držím nám všetkým palce.

Nedosť, že máme málo peňazí, tak sa ešte necháme udupať tými stupídnymi seriálmi o vraždách a pod. shitovinách.
A potom že máme depresie a úzkosti. Však z toho by aj koňa šľak trafil:-)

Ja sa vám ani nečudujem, že máte úzkosti a depresie. Ja som pozeral nejaký seriál Helikopter, či ako sa volá, 3 minútky a mám dosť, po jednej minúte došlo takmer k vražde, no "bomba".
Radšej si pozerám TV Lux a aspoň sa upokojím aj bez liekov. Ukazujú tam aj pekné krajiny, prírodu, zvieratká.
Vrelo odporúčam.
Na to vyššie uvedené sa fakt nedá pozerať, ani pri najlepšej vôli. Fakt podivná kultúra.
Alebo ten seriál Kos.i:-) Jedno lepšie jak druhé:-) Ha ha.

Ahojte volam sa erik mam 28 rokov a mavam panicky strach uzkozt a viem ze to je z toho ze nechodim vonku som uz 3 tyzdne doma raz mi je teplo raz mi je zima tak stale beham otvarat okno a ja si mislym osobne ze chyba nam slnko a nikdy sa netreba podcenovat a si povedat ze zivot je krasny a ja kaslem aj na strach ved su krajsie veci ako moja depresia tak nepozeram krvaky ani ine hovadinky proste chod von a sportuj lebo si to len namislame neni to skutocne strach ani ta somarina depresia a usmej sa a zi

Ahojte volam sa erik mam 28 rokov a mavam panicky strach uzkozt a viem ze to je z toho ze nechodim vonku som uz 3 tyzdne doma raz mi je teplo raz mi je zima tak stale beham otvarat okno a ja si mislym osobne ze chyba nam slnko a nikdy sa netreba podcenovat a si povedat ze zivot je krasny a ja kaslem aj na strach ved su krajsie veci ako moja depresia tak nepozeram krvaky ani ine hovadinky proste chod von a sportuj lebo si to len namislame neni to skutocne strach ani ta somarina depresia a usmej sa a zi

Ahojte všetci, vaše príspevky si síce čítam už dlho ale nikdy som ešte neprispela ani nenapisala moju skusenosť s PP alebo uzkostnou poruchou....

Mne uzkost zacala 3 dni po porode, kedy som si myslela ze mam infarkt a asi zomriem :D teraz sa na tom uz smejem , ked viem ze to v skutocnosti ziadna "vazna choroba nebola", ale vtedy som si realne myslela, že mam infarkt...čo bolo však horšie , moje paniky trvali skoro 5 mesiacov, liečili ma na vysoky krvny tlak a nikto mi nevedel povedať že to môže byť psychický problém..
keď ma nato upozornila jedna doktorka zo záchranky začala som si práve čítať všetky vaše príspevky, ludí s PP a to mi veľmi pomohlo...
presne som vedela že táto diagnoza sedí na mna, ale bola som z toho v šoku , pripadala som si ako blázon po 5 mesiacoch liecenia, že to bolo len v hlave?
plakala som, cítila som hroznú neistotu a nechcela som to nikomu povedať...to bolo asi najhorsie obdobie, lebo som nevedela čoho sa mám chytiť (inak odbornych informacii o PP je hrozneee malinkooo ) a ako si pomôcť.

Nechcem tu viac vypisovat, chcem len všetkých PORADIT TO čO POMOHLO MNE:

Úzkosť príde preto lebo niečo v živote robíme nesprávne. nie sme v harmónii, máme veľa stresu a zanedbávame sami seba...treba ju prijať, skúšať viac relaxovať, všetky dýchacie cviky a proste najst si cestu ako sa upokojiť...

ja jej teraz napriklad hovorím moja uzkost, a uz viem ze ked ma napriklad zacne boliet hlava a grga sa mi ze ahaa moja uzkost je tu...teda co si ta zase nevymysli, mala by som spomalit , zrelaxovat , alebo ked ma niečo trapi ist to vyriesit...je tu preto aby ma upozornila že zase niečo nerobím správne....

Jaj držím vám všetkým palce , nech to zvládnete prekonať a nech je vám lepšieee! Lebo viem že to ide!

UZKOST A PANICKA PORUCHA SA DA ZVLADNUT AJ LIECIT

...len je to beh na dlhú trať ale može nam byt zase lepsie a mozeme sa tesit zo zivota :-)

Ja som zažila panickú poruchu v decembri, zobudila som sa cez noc na to, že ma oblieva strašné teplo, buší mi srdce a na strašné závrate. Utekala som k doktorke ktorá mi dala magnézium, lieky na spanie a vypísala ma pár dni PN. Lenže upokojiť som sa nevedela, pretože som stále myslela na to čo všetko ma čaká v práci. Nakoniec som len predsa musela do práce nastúpiť a prekonať svoj strach z kontaktu s ľuďmi. Deň predtým ma vytiahli von na jarmok a mňa celý čas oblievali stavy na odpadnutie ale mlčala som, pretože som to chcela prekonať, ale z toho množstva ľudí mi bolo až fyzicky zle. Nakoniec som v práci ten deň nevydržala lebo som myslela, že sa zosypem. Prišla som domov a celý deň som preplakala a ďalší deň išla však znova do roboty a zaťala som sa, keď na mňa prišli stavy, presviedčala som sa, že o nič nejde, že sa mi nič nestane a ono to odišlo a vydržala som až do konca pracovnej doby. Musím však povedať, že ma z toho veľmi dostali rodičia, lebo mi povedali krutú pravdu, že buď budem bojovať, alebo sa tomu poddám. Keď som videla to ako sú zo mňa sklamaní ale ako sa mi snažia pomôcť ma posilnilo. Našla som si sama relaxačné techniky, keď to na mňa prišlo skúšala som všeličo aby to odznelo.
NAJDÔLEŽITEJŠIE čo som však zistila je fakt, že je to všetko iba V HLAVE. Sama som začala vyhľadávať situácie ktorých som sa najviac bála, napr. keď zazvonil telefón tak som ho utekala zdvihnúť, lebo som chcela byť v kontakte s ľuďmi, alebo keď mi povedali z vrátnice, že prišiel nejaký človek ohľadne toho a toho tak som to kolegyni sama vybavila a nakoniec ma prekvapilo ako je to všetko jednoduché a že sa nemám čoho obávať.
Neberiem antidepresíva, nebola som u psychiatra ani psychologa. inak to na mňa príde každý deň v práci, ale dôležité je nesledovať sa, neskúmať každý tep, každý buchot srdca, proste človek sa nad to musí povzniesť, treba sa zamestnať a za chvíľu aj zabudnete, že vám niečo je. Len netreba to preháňať, lebo čím viac budete jojkať a pozorovať na sebe každý slabý závrat tak to pôjde ťažšie a sami to nezvládnete, pritom je to len vo vašej hlave a vy s tým nakoniec musíte niečo urobiť, nikto iný. Bojujte, veľa zdaru :)