Moj boj s panickou poruchou etc...

Príspevok v téme: Moj boj s panickou poruchou etc...
jednazena

Rozhodla som sa na tomto fore podelit sa so vsetkymi, ktorych trapi panicka porucha, o moj pribeh. Nie je este na konci, prave sa len zacal odvijat.

Som vydata, bezdetna, externe studujuca zamestnana zena. Asi pred troma mesiacmi som spoznala, co je to panicka porucha, ked ma navstivil moj prvy atak s priznakmi, ktore "panikari" velmi dobre poznaju. Stratila som vedomie. Po privolani zachranky mi lekari namerali krvny tlak 220/120 a pulz 180. Za dva dni na internom ma dali ako-tak dokopy. Po roznych vysetreniach moje diagnozy zneju: sekundarna hypertenzia, neurogenna tetania, panicka porucha, depresia, socialna fobia. Myslim, ze kazdy vie pochopit, ze tento stav nie je lahky. A najviac ten, co to zaziva. Ale vie to pochopit aj moj manzel, vdaka ktoremu som este tu.

Minuly tyzden minuli dva mesiace, co som nevystrcila nohu z bytu. Otapena antidepresivami, neuveritelnym mnozstvom liekov na tlak, kedze nijako nechce zliezt dolu, so sklucujucimi zavratmi a tym hrozostrasnym strachom pred dalsim podobnym zachvatom... Moj den spocival v lezani, merani tlaku, pozerani do blba. Cela domacnost a vsetky vydavky boli na mojom muzovi, kedze ja som na pn-ke a nebola som schopna urobit v domacnosti vobec nic. Nerezignovala som, ale nevladala som. Nesla som ani na kontrolu k internistovi, psychiatrovi, neurologovi... Nikde. Zo strachu, ze to na mna pride zas.

A potom mi moja polovicka povedala, ze on ma z toho dostane, ze ma vylieci. Zredukovala som antidepresiva a oblbovaky na polovicne davky. Citim sa lepsie. Okrem toho sme zacali s treningom. Tri dni mi trvalo, kym som vysla z dveri a zisla dolu schodmi k vonkajsim dveram bytovky. Dalsi den ma zobral na lavicku pred blok. Dalsi na prechadzku po ulici, kazdym dnom vzdy dalej a dalej. Stale ma drzal za ruku a hovoril, ze tie moje zavraty su strasne - premetovalo ma z jednej strany chodnika na druhy. Na dnesnej prechadzke som si vyskusala ist sama, bez jeho drzania, ale on kracal vedla mna. Dokazala som to. Zajtra chcem skusit uz ist celkom sama po jednom chodniku, kym on pojde po druhej strane cesty.

Neviem, ako dlho mi bude trvat, kym sa odhodlam ist sama vysypat smeti, nakupit...vratit sa do prace, ale viem, ze som na dobrej ceste. A vsetkym, ktori s akoukolvek dusevnou pliagou bojuju, prajem vela sily. Dokazeme to! Po krocikoch ku zdraviu :)

jenni791

ahojte no ja som vysadila ten xanax a včera som bola z jednou lekárkou ktorá my potvrdila že zle sa cítim teraz preto lebo po skoro 4 týždnoch jeho uživania som od neho už zavislá , neberem ho už aj ked my je všelijako ale každým dnom sa to lepší čo ma hrozne teší. Chcem týmto všetkých upozorniť ,aby si dávali pozor na takéto lieky ako neurol, xanax a tak rýchlo od nich človek získa závislosť a potom sa toho zbaviť je des. držím všetkým palce v boji s touto zákernou chorobou ahojte

ketsut

icka...veľmi by som ti bola vdačná keby si sa s nou porozprávala, a ak by bola ochotná rada by som sa s nou ja....veľmi pekne ti dakujem

icka

Ketsut:či je vyliečená ...isto nie 100%,lebo keď mali ísť malého po mesiaci krstiť tak to pociťovala,ale si myslím že pri malom nestíha na to myslieť.Od vtedy sa mi ani raz nesťažovala.To máš ešte menšiu dávku ako ja.Doktor by to povedal že to je ako by si nič neužívala.Myslím že na tej štvrtke by si mohla byť aj počas tehotenstva.Ak pôjdeš niekedy k lekárovi tak sa najprv poraď.Môj doktor povedal že niekomu druhé tehotenstvo pri pp pomôže.Ale každý sme iný.Tá moja kámoška sa odhodlala na druhé a som sa pred ňou hlboko skláňala.Nevedela isto ako to bude znášať.Ak budem s ňou dnes písať tak jej poviem aby nazrela do tohoto fóra a popísali by ste spolu.Volá sa Ajka.Ak bude mať síce pri malom čas.Tak ja sa ti tu ešte ozvem.Páááá

ketsut

môj vek je 29,mám dcéru, ktorá bude mať 5 rokov o týžden....svoj príbeh som už rozobrala na depresia a panická porucha...tak si prečítajte ak chcete...nejdem tu znova dookola o sebe písať
užívala som AD rok a pol...štyri mesiace som vydržala bez nich...ale nie je to ono...tak užívam minimálnu dávku štvrtinu AD vtedy sa cítim OK a môžem fungovať
len som chcela vedieť ako to tá slečna zvládla, ako dlho užívala AD, čo robila aby bola v pohode a tak...
ja by som veľmi chcela sa tiež vyliečiť a mať ešte dieťa

icka

kektus:Ona má teraz 27 rokov a druhé dieťa.Prvé jej už ide do školy a druhé má 8 mesiacou.Celé tehotenstvo som si s ňou písala cez fórum.Ona cez tehotenstvo prestala brať lieky chodila ku psychológovi a len v nutnom rípade si dala 1/2 neurolu.Ale sa mi zdá že asi dva krát za tehotenstva.Mne je 47 rokov a strašne som jej fandila.Keď išla rodoť tak mi v bolestiach spred pôrodnej sáli zavolala že už ide rodiť.Tak som s ňou doslova rodila.Spolu sme vyberali mená..atď.Máme sa dodnes o čom rozpráva´t aj keď je medzi nami vekový rozdiel.A myslím si že to zvláda perfektne.Ale poslúchala rady lekárov celé tehotenstvo.Teraz je v pohode.Vieš táto choroba je na dlhú dobu možno aj na celý žvot.Ja teraz necítim že by mi dačo bolo a som len na pol tabletke.A čo keď ju budem musie´t jesť celý život?ľudia berú rôzne lieky ..na tlak...tak aj toto treba brať ako liek ktorý je potrebný a hotovo.Prajem ti veľa zdravia a poz.myslenia.

ketsut

prepáčte, že sa zapájam do vášho rozhovoru

pani icka:
tá slečna s ktorou ste si písali trpela PP a vyliečila sa? koľko jej to trvalo a čo robila?

ja tiež trpím PP a chcela by som mať ešte dieťa....ale bojím sa...hladám niekoho kto túto chorobu prekonal a má detičky

icka

jednazena:pozdravujem ťa.Tak ja som začala brať 1/2 tabl Seroxatu v januári asi 24.01.2008.A výlety som v lete absolvovala s manželom asi už v júli po jaskyňách.Dosť som z toho prišla unavená ale mala som z toho dobrý pocit.Tá sila nebola ako za zdrava,ale už bola...V auguste som maľovala obyvačku a išlo to pekne postupne,až som si to ani neuvedomovala.Predtým ma nebavilo si na seba ani nič kúpiť,skôr ma to za´tažovalo a taký nezáujem som mala voči všetkému.Teraz je to naopak.manžel so synom mi vravia že bol kľud keď som bola chorá,že vtedy im nikto nič nerozkazoval a že tera je to hrozné.Že nestíhajú pri mne ani žiť.No samo že to vravia len zo srandy sú radi že mi je dobre.Počas môjho začiatku ličby som si písala s jedným dievčaťom na fóre ktoré bolo tehotné a navzájom sme sa podporovali.Ona už má 8 mes.syna a už sme sa aj navštívili.Mohla by mi byť dcérou ale náš rozhovor bol ako keby sme sa poznali veľa rokov.Po pôrode sa cíti skvelo a neberie ani lieky.Chcela som ti len opýsať taký priebeh pp.Neber veľa liekov ale nebuď ani bez antidepresív.To je taká naša barlička na postavenie sa.Pááááááááá

jednazena

Icka, vidim, ze si zazivala presne moje stavy. A je mi nesmierne velkou nadejou, ze si sa z toho pomalicky dostala. Tesim sa, lebo aj ja uz robim pokroky, zatial ani nie je o com hovorit, ale ja ich vidim. Dakujem este raz za povzbudenie a budem rada, ak napises aj nieco blizsie, ako si tuto chorobu prekonavala.