Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

neviem ci kvoli matke neskoncim na psychiatrii

Príspevok v téme: neviem ci kvoli matke neskoncim na psychiatrii
vzdylenzla

neviem uz co mam robit. uz to doma dlhsie nevydrzim. posledny mesiac je to doma horor. mam 21, zijem s mamou a sestrou, nasi su rozvedeni. ide o to, ze v poslednom case na mna matka vrieska aj kvoli somarine. ona je strasne vybusna, ale ani jej nenapadne aby sa snazila ukludnut.aj ked ju 5 krat poprosim nech na mna nevrieska tak povie ze musi lebo jej dviham tlak. uz od malicka som bola pre nu ta zla, vraj som bola zle decko. ako malu ma tyrala, vraj vzdy lepsie ako keby ma bil otec. myslim, ze vsetky problemy ktore som neskor mala, boli z toho, ako sa nasi hadali ked som bola mala a ako ma bili. vraj ci som si nezasluzila ked sestra bola len v perinke a ja som jej kusla takemu babetku do prstov(to som mala 3 roky). doteraz si spominam ako ma zatvarali do zachodu kde sa svetlo zdnu nedalo zapalit, ako ma bili, remenom, alebo ked na mne mama zlomila varechu.
ani puberta nebola nic moc, z odstupom casu tomu davam za vinu prave mame a jej pristupu. vtedy boli hadky kazdy den aj pre blbosti, je pravda ze mi vtedy vsetko vadilo, ale viac to boli hadky so sestrou ako s nou, no vzdy som z toho vysla ako zla. sestra nikdy nedostala bitku, nikdy sa s nou mama nehadala, nenadavala jej do sialenych ako mne, ze ma zavru jedneho dna na psychiatriu. asi pred takymi troma tyzdnami sa strhla hadka, pre hlupost, to by bolo na dlhsie, tak to tu nebudem rozvadzat..pri tom som povedala aj tieto veci, ale po hadke som sa snazila byt ustretova, sla som aj za sestrou ze nech uzavrieme mier, no ona ma ignorovala, ked som jej rozpravala aj ked som ju prosila nech ma pocuva a odpoveda mi tak ma vysmiala, ze ona sa so mnou inak ako ironicky rozpravat nebude. tieto posledne dni som stravila viac u priatela ako doma, ale tam nemozem byt vzdy, ved aj on este zije s rodicmi a surodencami.ale doma mi je hrozne, stale na mna matka vybuche, so sestrou sa ani uz radsej nebavim.pritom, viem ze odkedy mam priatela(3 roky) som sa zmenila. on je dobrak a kludna povaha..ved keby som sa nebola zmenila tak urcite by so mnou nevydrzal, a ani s jeho rodinou a kamaratmi by som nemala take dobre vztahy.ale doma to nechcu pripustit, ze uz nesom ako v puberte, ze uz sa nechcem hadat a tak..sestra povie, ze nemozme mat normalny vztah, lebo ja nie som normalna.vycita mi napriklad, ze preto so mnou nie je zadobre, lebo ked je skola, tak cez tyzden sa len ucim a hovorim ze nemam cas na nic (upratovanie, nakup),ale toje pravda, lebo mam tazkosti so sustredenim, a ze cez vikend som u priatela a neupratujem a ona uz 2 roky musi stale upratovat..bytik mame maly taze to az taky problem neni..ale ona mi to vykrici po 2 rokoch, doteraz ked som jej hovorila ze nech necha a ja po vikende pridem a upracem tak ze ne. a ze preto so mnou nebude mat normalny vztah. vycitala mi, ze preco som sa jej nespytala kto je ten novy jej chlapec, a ked som to spominala priatelovi, tak povedal ze co mi ona take vycita, ked on sam bol pri tom ked som sa jej na to pytala a zaujimala sa.
ja to uz doma viac nezvladam..priatel o tom vie, sice nevie o detstve velmi, ani nemam nejaku najlepsiu kamosku ktorej by som to vykecala. ale uz to tu nevladzem..
moj prispevok je asi dlhy, no budem rada ak sa ho niekto odhodla precitat a nejak mi odpisat, poradit

vzdylenzla

ja som ja, ale aj ostatni, aby som nekrivdila, nemozem sa stazovat ze sa o mna mama vobec nestara...mam kde byvat, mam co jest, mozem si na seba kupit oblecenie (i ked len z vlastnych), a dokonca pred takym rokom som mala pocit, ze tie zle casy presli...ale sestra bola vzdy zla ku mne, lebo ona ma este furt vidi ako ked sme sa doslova bili ked sme boli mladsie, a nepripusti, ze uz davno to tak nie je. ona si mysli ze som zatrpknuta preto co bolo v detstve, ibaze ja sa to uz davno snazim hodit za hlavu, a ani som to nepripominala,no ona je ta urazena, lebo vzdy ma vidi tak aka som bola pred 4 rokmi...a teraz sa vsetky tie veci vytiahli. a aj ked to materialne mam, to skutocne materinske, sesterske, rodinne my chybalo a chyba..
no som rada ze sa ozval aj niekto kto to ma doma pekne :)

ja som ja___

vzdylenzla: neviem ti pomoct ale vdaka ze ty si pomohla mne! po tomto prispevku si vazim svoje nadgerne detstvo ktore bude pomaly koncit, svojich rodicov a hned teraz sa idem k mmamke pritulit. dostala som to co som si ani nezasluzila! vdaka ti ze si mi otvorila oci. DAKUJEM!!!

MMMaruska

ani som to nevládala dočítať:(((( Je mi z toho smutno, polku vecí z toho zažívam/zažívala som ja... Ja dúfam že to zvládneš... Odchod, ujsť, mať prácu a vlastné bývanie to je to o čo sa ja snažím... Našťastie študujem dalej od domu stačí len menej často chodiť domov a hned je lepšie:)

domajezle

vzdylenzla ahoj ja som sa v tvojom pribehu uplne nasla chapem ake to je mna mama tiez len stale depta predtym ma ja bila budem rada ked mi napises na e-mail aj ja by sa som chcela porozpravat s niekym kto vie ake to je ked tomu druhemu len ublizuju a preziva neskutocnu bolest viac si mozme napisat osobne ak budes mat zaujem dakujem

vzdylenzla

a este s tym brigadovanim, tak brigadku je teraz tazsie zohnat, ani na leto sa mi nepodarilo, ale aspon upratujem jednej pani..ale viem aj podla spoluziacok, ze vacsina z nich je v strese ked musi brigadovat a napr ucit sa na skusky, ci pisat seminarky..a ja mam s tym obzvlast problem, pretoze ucenie ei zliepanie mi strasne trva, aj ked zacnem pisat pracu o mesiac skor..to je aj dovod vycitiek doma, ze poviem ze nemozem ist nakupit lebo mi ujde cas a aj pozornost...no doma to nechapu, sestra taky problem nema, je na gympli, ale ja som sa ucila do 10-11 vecera a studovala som na tej istej skole ako ona, no ona konci o 7..
nic nechapu, nechcu chapat ze som sa zmenila ale ze aj mozem mat sama problemy..
vdaka za toto forum, aspon kusocek mi je lepsie..

vzdylenzla

dakujem za povzbudenie..ano studujem na vs, povodne som bola rozhodnuta odist, ale pol roka pred primackami som sa spoznala s priatelom a kvoli nemu som sa rozhodla neodist inam a to ani nelutujem. aj stipko poberam, v podstate zijem a platim si z neho vsetko sama, a teoreticky by sme aj s priatelovym platom vyzili, ale ak uz budeme byvat spolu, tak nechceme podnajom, radsej uver, a to je momentalne problem, ked clovek ani nevie kedy pride o pracu, i ked bez tej otrepanej krizy by mal miesto iste.
a inac je to aj kuriozne, ja sama studujem za psychologicku..preto som presvedcena ze pod takymto vplyvom budu pomahat mne nie ja inym.
ps, ospravedlnujem sa..ta notka som ja, len pre toto zverenie sa som pouzila iny nick..

majca321

Ak mas s priatelom 3-rocny vztah, urcite mu porozpravaj vsetko o tebe a tvojom detstve do detailov. Ulavi sa ti a on ti bude lepsie rozumiet. Pisem z vlastnej skusenosti, prezila a stale si prezivam svoje... Partner ti moze byt velmi velkou oporou. Neviem, kde studujes, ale ak si na VS, mozes skusit prelozenie niekam do ineho mesta, kde by si zila na internate. Dnes nie je taky velky problem ziskat socialne stipendium (hlavne, ak zijes len s matkou), ktore je slusnou financnou injekciou napr. na zaplatenie byvania a stravy. Popri skole sa da brigadovat, ja viem, ze dnes je to tazke, ale vzdy sa da nieco najst - napr. min. aspon v Tescu. Alebo skus ist na cas do zahranicia (au pair a pod.). A v neposlednom rade skus rady a pomoc psychologičky, najlepsie zeny - rozhovor a objektivny pohlad na tvoje problemy ti mozu velmi pomoct. Drz sa, zivot je obcas velmi nespravodlivy, ale ak ho vezmeme do vlastnych ruk, vie byt aj neskutocne kraasny :)

sladkazuzu

Aha, jasne... Tak v nasom pripade to bolo tak, ze som studovala externe a mala som pracu len na 4 hodiny, zarabala som dost malo. Manzel minimalnu mzdu. Na svadbu sme si museli zobrat uver, lebo matka mi odmietla dat co i len korunu a splacame ho doteraz. Sme boli hlupi, lebo kvoli 30.000 Sk preplatime skoro raz tolko... Ale par € mesacne neboli. Zohnali sme hned skvely prenajom, kde sme stale (7.rok) a mesacne nas vyjde so vsetkym na 150 €.

No neviem ti inak poradit, snad len VYDRZ. Alebo sa skuste s priatelom seriozne porozpravat, ak planujete spolocnu buducnost, ako by sa to dalo poriesit.

notka

dakujem za reakci..s priatelom o svadbe uzvazujeme, ale nemusime ju mat, ide vsak o to ze ja este studujem,nestiham popritom brigadovat, a on zatial nema dostatocne nasporene, a ani dostatocny prijem aby nas uzivil. nemuseli by sme sa ani brat ak by sme mali kde byvat..

sladkazuzu

Ja som mala tiez tvrdy zivot, dokonca aj tvrdsi ako ty. U nas sa vydrzat skutocne nedalo. Ked to uz bolo take zle, sla som byvat k babke. A s priatelom sme planovali svadbu. Svadbou sa skoncilo moje utrpenie a dnes som uz mamickou dievcatka. Manzelstvo mam sladke ako med a nikdy som svoj krok neolutovala.

Ty o svadbe neuvazujes?

Textová Inzercia

Zapper | Fscan - revolučné prístroje

Rieši príčinu väčšiny zdravotných problémov. Záruka kvality a profesionálna podpora zdarma. Môžete ho mať doma aj vy!

Investujte do svojho zdravia

Frekvenčná metóda - rýchla pomoc ku zdraviu! Na všetky vírusy, baktérie, pliesne a parazitov.

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

neviem ci kvoli matke neskoncim na psychiatrii - Fórum - ZDRAVIE.sk