zacnem hned skraja, mam vztah, nieco cez tri mesiace... ja studujem a on pracuje...
problem je v tom, ze ako vysokoskolacka mam prazdniny o dost dlhsie ako by bolo treba a brigadu sa mi zohnat nepodarilo, takze som cely cas doma... moj priatel pracuje a teda nema tolko volneho casu a kedze sme spolu len tak kratko a ja mam volna az az tak by som chcela byt co najviac s nim, no podla neho vidiet sa kazdy den nie je ok, on by to mozno radsej nechal len na vikendy a tu sa troska rozchadzame v tom co chceme, samozrejme uplne na zaciatku chcel aby sme boli spolu stale, pre neho to uz po troch mesiacoch taky zaciatok nie je a nepaci sa mu, ked chcem byt stale s nim, no pre mna je este toto stale ten zaciatok a citim potrebu byt s nim stale no to nejde a aj ked si to uvedomujem, potrebovala by som asi prefackat, lebo si jasne uvedomujem, ze si tym mozem vztah skor pokazit ako polepsit...
tak vas vlastne ziadam len o jedno, prehovorit mi do duse, vyjadrit svoj nazor a trocha korigovat moje myslenie... necitim, ze by jeho laska polavila, len asi potrebuje viac priestoru ako mu ja davam a v tom potrebujem pomoc, lebo samej mi to akosi velmi nejde a znicit si vztah len kvoli tomu, ze sa doma nudim a neviem co so sebou... a este nieco predtym som mala vztah dlhy 3,5 roka a bola som zvyknuta byt s frajerom stale, mozno aj v tom je problem... pomozte mi prosim
vztah_ako dalej?
ziiizalka, asi si si uz vsimla, ze som sa s nim rozisla, tak teraz len dufam, ze sa z toho coskoro vyskriabem, bo som dost na dne
To co stale pises dookola nema ziadnu buducnost,tvoj frajer potrebuje slobodu nie teba!Si na nho velmi citovo viazana a to pre pokracovanie vasho vztahu znamena velke minus.Mam dvojrocny vztah s cudincom.Cely tyzden sme po praci spolu a dvakrat do mesiaca aj vikendy,mozem ti povedat,ze je to este krajsie ako na zaciatku a to je normalne!Si sikovne mlade dievca,mas narok na pravu a opatovanu lasku!Lebo zo strny tvojho priatela si ozaj len poistka keby nieco,ale zen o skutocnej tuzbe,prezivani volneho casu s milujucou osobou nema ani sajnu!Ja ti zelam skore vystriezvenie a chlapca ktory ta bude mat skutocne rad!
ze dokazal viest az niekolko vztahov naraz a kazdej babe sluboval to iste, presne ten isty scenar... a potom po dvoch mesiacoch uz u kazdej nezaujem, tak ako aj u mna, ale vsetky z casu na cas navstivil...
len co je zaujimave, teraz mi uz vola a pise kazdy den, ked uz som mu povedala, ze mozeme byt len kamarati... nechapem toho chlapa, ale viem, ze si zasluzim lepsieho
tak to je mi luto ze to tak dopadlo :(( ale asi to bude v tvojom pripade najlepsie riesenie...a co si o nim zistila?
nuz, tak som sa s nim rozisla, po tom co som zistila sa to uz ani nedalo, netusili by ste aky je to chrapun...
lenze teraz mi je fakt na nic a potrebujem oporu, ja totiz k nemu stale vela citim, ale viem, ze pri nom moje miesto nie je, ze si ma nezasluzi, lenze teraz budem mat strasny problem vobec nejakemu chlapovi este verit :-((((((
som strasne nestastna a osamela, zasa skoro nic nejem a zasa som schudla... :-(((
Christie,
viem ta pochopit, lebo ja som bola taka ista. Ja som s priatelom uz skoro 3,5 roka a na zaciatku som si presla tym istym, co ty. My mame vlastne vztah na dialku, ale aj to bolo v niecom podobne. Chcela som byt s stale s nim a doslova som mu nedala dychat. Rano ked som sa zobudila, som mu okamzite napisala SMsku, ked mi on neodpisal, uz som plakala a vymyslala som si scerane, co sa asi stalo a ci ma nelubi. Stale som mu prezvanala, este som len prisla domov zo skoly, uz som mu pisala maily, volala som mu, naliehala som na neho aby za mnou prisiel, chcela som vsetok cas stavit chatovanim a telefonovanim si s nim. Samozrejme, cim viac som na neho tlacila, tym viac mi unikal. Zacal sa mi vyhybat, nebral telefon, neodpisoval. A ja som na neho tlacila este a este viac, nepresiel den aby som sa ho nepytala kedy pride, planovala som uz dobredu, co budeme robit cez prazdniny, organizovala som mu program kedy pride, kedy odide, no skratka bola som hrozna! Je to skvely chalan, ale teraz sa mu cudujem, ze to so mnou tak dlho vydrzal. A pritom vsetkom som si samozrejme uvedomovala, ze to co robim je zle, ze ho od seba este viac odhanam, ze ho stratim ak s tym neprestanem, ale nevedela som si pomoct. Bola som na tom vazne zle, ked sa mi cely den neozval do takej tretej poobede, ja som normalne zacala plakat.
Potom som bola na navsteve u babky a povedala jej o vsetkom. A ona mi tak mudro poradila ako este nikto. Jednoducho, ak si ho chces udrzat, ty sa mi nesmies davat ako na nejakej striebornej tacke. Nesmies sa mu tak podkladat, behat za nim, lebo sa ta obrazne povedane preje! Jednoducho musis v sebe najst tu silu, aby si mu nevolala, kludne pockaj, nech sa ozve prvy. Nepis mu, pockaj kym napise prvy, nechod za nim, nebehaj. Ak si tebou chlapec privelmi isty, tak ta necha. Chlapci su bojovnici, dobyvatelia, musi mat pocit, ze o teba musi bojovat. Kludne mu niekedy povedz, ze dnes nemas cas a neprid na schodzku. Ja viem, ze to bude hlavne tym volnym casom co mas. Najdi si nejaku pracu, hocico, aj keby to malo byt len vyumyvanie dlazky v celom byte.
Priatel ta moze lubit akokolvek, ale ak budes ako stihacka, tak ta necha a to predsa nechces. Christie, ja ta viem pochopit, ale urob sa trochu nedostupnou, chce to istu silu, ale sebazaprenie, ale pokial ho nechces stratit, tak si zahryzni do jazyka, vypni mobil, icq a nevolaj ho niekde!
Ja ked to urobila, tak som uz po par dnoch videla ucinok, ten moj za mnou zacal behat, volat, pisat mi.
Drzim ti palce :)
teda poviem takto, z nicoho nic si vymazal na fb album s mojou fotkou a pribudlo tam v ten den priatelstvo s nejakou holkou, tak som jej napisala, nuz, nejaka jeho kamaratka z pokecu aj sa s nou chcel stretnut, to by mi az take nevadilo, keby pred nou nezatajil, ze vobec priatelku ma, tak ona z toho bola v soku a znusena, ja s nervami uplne v kybli a on sa potom tvaril ako nevinniatko ked som mu to vyklopila, ze sak on by mi povedal, keby sa s nou ma stretnut, ja viem, ze som uplne naivna a sprosta ked mu nadalej verim... kludne mi tu ponadavajte, ale ja mam aj tak pocit, ze uz ani to nepomoze, kazdy mi hovori aby som sa s nim rozisla, nuz a co ja robim? nic... cakam ako taka trubka, ze co bude...
prepacte, ze som sa tak dlho neozvala, stale si myslim, ze to skonci rozchodom aj ked som stale s nim a myslim si, ze som velmi hlupa, ale rozist sa s nim nedokazem, proste mam pocit, ze jeho zaujem o mna je takmer nulovy, mozno ma ma fakt len ako poistku aby nebol sam, ja teda neviem...
a neprisla som na nic take, ze by mal druhu, nuz ale priznal sa, ze na pokeci obcas flirtuje s inymi, tak mi slubil, ze to uz robit nebude, ale viete ako to je, to nemozem vediet, moze mi slubit hory doly, ale pravda nemusi byt nikde...
ja vobec neviem co robit, teraz skusam taku vec, ze sa ho vobec nespytam ci a kedy za mnou pride, ci sa zobudi a pride za mnou sam, len dufam, ze to vydrzim, lebo som si to povedala viackrat... proste u neho su akosi klamstva a polopravdy na dennom poriadku a nie len co sa mna tyka, ale aj rodiny...
ja viem, ze by som sa s nim mala rozist, no akosi to nedokazem, som uplny slaboch...
poviem vam pravdu, nechcem byt sama, ale uz ani nemam energiu ani chut riesit iny vztah, mozno prave preto s nim stale zostavam...
snad raz dostanem rozum, ale zatial ho vobec nemam... :-(((((
mne sa to nepačilo, cele ako si to popisovala...
ked niekomu na tebe zalezi musis to citit, mala by si citit ze ta potrebuje a tak. ja neviem a tusim si raz spomenula ze"ked to bude brat vaznejsie, bude chciet byt s tb aj kazdy den" to bolo nepeknéé.. ale neviem, proste mi to nevonalo.
ale mas ravdu ze kazdy je iny a kazdy to inak vnima. ja kedze to vnimam inak, aj takeho chlapa chcem co to vnima rovnako. nedokazala by som si na toto zvyknut.
zistila si, ze ma druhu?? lebo tak mi to na zaklade z tvojich prispevkov pride..
