zacnem hned skraja, mam vztah, nieco cez tri mesiace... ja studujem a on pracuje...
problem je v tom, ze ako vysokoskolacka mam prazdniny o dost dlhsie ako by bolo treba a brigadu sa mi zohnat nepodarilo, takze som cely cas doma... moj priatel pracuje a teda nema tolko volneho casu a kedze sme spolu len tak kratko a ja mam volna az az tak by som chcela byt co najviac s nim, no podla neho vidiet sa kazdy den nie je ok, on by to mozno radsej nechal len na vikendy a tu sa troska rozchadzame v tom co chceme, samozrejme uplne na zaciatku chcel aby sme boli spolu stale, pre neho to uz po troch mesiacoch taky zaciatok nie je a nepaci sa mu, ked chcem byt stale s nim, no pre mna je este toto stale ten zaciatok a citim potrebu byt s nim stale no to nejde a aj ked si to uvedomujem, potrebovala by som asi prefackat, lebo si jasne uvedomujem, ze si tym mozem vztah skor pokazit ako polepsit...
tak vas vlastne ziadam len o jedno, prehovorit mi do duse, vyjadrit svoj nazor a trocha korigovat moje myslenie... necitim, ze by jeho laska polavila, len asi potrebuje viac priestoru ako mu ja davam a v tom potrebujem pomoc, lebo samej mi to akosi velmi nejde a znicit si vztah len kvoli tomu, ze sa doma nudim a neviem co so sebou... a este nieco predtym som mala vztah dlhy 3,5 roka a bola som zvyknuta byt s frajerom stale, mozno aj v tom je problem... pomozte mi prosim
vztah_ako dalej?
inLoweee, keby som mala uz ten vodicak a auto, tak by som urcite do ba zavitala a nejak by sme poriesili nejaky vecer... ale ved mozno za nejaky cas by to aj slo, ved spolocne problemy ludi najviac spajaju... no s tym telefonovanim som to vazne obmedzila, to je uz ok, snazim sa uz aj na nete nepisat viac ako je treba, lebo fakt aj ja vidim, ze nie je o com, ale neviem co ma stale nuti nieco pisat, aj ked je to aj z mojej strany nasilu...
no dobry napad, skoda ece ze niesi v BA, mohli sme niekedy zajst von :) ... no jo s tymi smskami, vyvolavanim to len pokazis-ja zase toto nepraktizujem, nech sa deje co sa deje. Rozpravala som sa s nim o tom, ale proste uz to medzi nami asi neklape, proste ma ma v ... takze riesenie ziadne, setko je len na mne...
ja budem vdacna za kazdy nazor a mozno by nezaskodil aj nejaky nazor druheho pohlavia
ja si uz kvoli tomu aj normalne zelam aby som zasa bola v skole a bola v tom kolotoci kde kolkokrat neviem kde mi hlava stoji a ledva mam cas na seba, to by bolo pre mna jednoduchsie a pre neho vlastne tiez
jajka,
hej to musim, mala by som hlavne mysliet na to, ze sa mi blizia statnice, lenze ja som uz od polovicky maja v podstate doma ako som mala skuskove a mam strasnu ponorku a ucit sa stale doma tiez nie je pre mna... no som aj kvoli tomu zacala do autoskoly chodit... len zatial je to len raz za tyzden, snad ked budem mat jazdy bude toho viac a nebudem mat tolko casu
a este som robila taku blbost, ze som mu kazdu chvilku pisala a vyvolavala na mobil, ale uprimne myslim, ze od toho som si uz pomohla a odvykla, ale teraz este aj to, ze na nete mu strasne vela pisem ked sme tam obaja a uz sa snazim aj to obmedzit, len to je take tazke... on to berie tak pragmaticky... ja rozmyslam srdcom a on lubi rozumom mam taky pocit...
ty mas casu az az , on asi ma aj nieco ine, najdi si nieco cim sa zamestnas, je normalne ze tuzis byt neustale s nim, ale ked sa mu budes nasilu vnucovat tak sa mu znechutis, nebude si vazit cas straveny s tebou, sprav sa mu vzacnejsou, najlepsie urcit si nejaky pravidelny program kam MUSIS ist aj ked sa ti nechce - nejake zaujmy, kruzky, brigada, cokolvek.
ved prave aj ja mam pocit, ze tym si to kazim, lebo ja s nim chcem byt co najviac a potrebujem ludi na to aby ma brzdili, ak chces tak sa mozeme brzdit navzajom... inak ty si sa o tom s priatelom aj rozpravala??? ja som s nim o tom hovorila... len mam pocit, ze sama si velmi od toho pomoct neviem
uplne ta chapem, mne tiez teraz blyyskaju hlavou taketo myslienky. No faktom je, ze ja som si to uz asi pokazila tym, ze chcem byt neustalee s nim--
inLoweee, len urcite aj sama vies, ze to nie je velmi jednoduche, a hlavne, ked som si nezvykla popri vztahu sa stretavat s inymi ludmi, takze to je take... divne pre mna...
ked na jednej strane viem, ze mu na mne zalezi, ale neviem ako si zvyknem na nieco uplne ine ako to co som tak dlho mala v inom vztahu, to je ten problem, bojim sa, ze si nezvyknem a bud budem nestastna, alebo si ten vztah pokazim, alebo dokonca sama ho ukoncim ked budem nespokojna
