Traslavost ruk a hlasu + pocit ze sa ludia na mna divaju + stres

Ahoj, mam podobný problém ako si opísala mám 15 rokov som na strednej a mám naozaj veľký problém s trasením rúk. Tak sa mi zdá, že je to čo raz horšie a keď mam pred niekym vystupovať je to úplne pre mňa už koniec to už sa trasiem celá nie len ruky. Totiž to ruky sa mi trasu stále niekedy viac niekedy menej podla toho čo robím a kde sa nachádzam. Aj teraz sedím v izbe píšem toto a trasu sa i ruky tak že občas trafím zlu klávesu. V škole mám problémy s rysovaním kvôli tomu. a to sedím v lavici sama a nikto ma nesleduje nemusím pred nikým vystupovať akurát sa bojím o tú známku keďže profesorka si fakt potrpí na presnosť rysovania a mne dneska vypadlo aj kružidlo z ruky takže to moje rysovanie ne je bohviečo. Dosť mi to teda komplikuje situáciu v škole. V jedálni keď jem mam pocit,že niekto sa pozerá a vidí ako sa mi trasu ruky. hanbím sa za to. Dnes si to spolužiak všimol a spolužiačky to berú ako predmet srandy vraj či nemám parkinsona no haha -_-. Ale pre mňa to už sranda nie je. Prosím nevie niekto čo mám s tým robiť?

nanuk: s tymto problem nemam...som spolocenska, mam kamosov, priatela, nove kontakty mi nerobi problem nadvazovat, nerobi mi problem ist do spolocnosti a bavit sa...mne robi problem hlavne to vystupovanie pred ludmi a citanie-v tom zmysle, ze pocuvaju, co hovorim, vsetci ma sleduju...ked je pozornost upriamena len na mna...ale zaujimave je, ze aj keby som len mame mala precitat nejaky dlhy clanok, dajma tomu na celu A4, tak by som mala problem...ale je to cele len v mojej hlave, som si toho vedoma:( psychlogicka sa mi vzdy snazila vtlacit do hlavy, ze nech sa na tie situacie divam tak, ako sa ja divam na inych v tej situacii..to znamena, ze ked niekto cita, respektive odpoveda, tak kolkokrat ho ani nepocuvam, co vravi,ze nie som stale nanho upriamena:)) a to mi psychlogicka vravela, ze nech si predstavim, ze som v tej triede sama, ze mnohi ma ani nepocuvaju a su myslienkami inde...

alzbee: ahoj ja mam na teba otazku robi ti problem prejav v spolocnosti alebo aj nadvezovanie novych kontaktov?? lebo ja mam s tymi oboma vecami trochu problem a kedze studujes a oslovuje ta urcite sem tam zopar ludi tak ma zaujima ako to zvladas hlavne s opacnym pohlavim je to problem alebo to ide hladko?? a nahodou ked ides niekde do baru do spolocnosti??

Ja mam skoro podobny problem ako ty aa myslim si ze to je paranoja ale inak povedana socialna psychoza aspon v mojom pripade ako som sa niekde docital. som trochu starsi a nemal som taketo problemy vzdy ale objavili sa mi pred nedavnom aaa som tym dost poskodeny ale poslednu dobu sa mi to zlepsuje. na skole som bol clovek ktory nemal problem predniest hocico mal som kopec kamaratov a priateliek ktore ma mali radi.myslim si ze teraz je problem v tom ze som si prestal doverovat a podcenovat sa a snazim sa si posilnovat psichiku. napr. sportom ktory mi vela dodava komunikovat s takymi ludmi s ktorimi sa citim bezpecne a postupne to prenasat aj do inej spolocnosti.alebo v mojom a aj tvojom pripade si najst tu spolocnost v ktorej budes hrdina a vsetci ta budu respektovat a doverovat ti a vtedy nadobudnes viac sebaistoty a budes sa citit bezpecne.

MajOzKE: hovoris mi z duse!!! Temer do bodky si opisal vsetko, co zazivam aj ja nejakych 7rokov...u mna sa to zacalo v 13tich rokoch (po smrti mojho kamarata-neviem, ci to moze mat suvis), ale nedokazala som citat pred triedou, triasol sa mi hlas, akoby som plakat sla, potili sa mi ruky, srdce busilo o sto sest...no ten 7., 8., 9.rocnik boli pre mna utrpenim, pretoze na literature sa vzdy cital nejaky clanok, na slohu zase praca...chodila som aj psychlogicke, aj logopedicke a uprimne ti poviem-vobec mi nepomohli:( ale mozno to bolo tym, ze som nechcela podstupovat ten liecebny proces, co mi ony navrhovali-ze nech sa sama od seba hlasim, ze chcem nieco precitat, nech sa sama od seba hlasim odpovedat...chapem, ze to mal byt proces tej liecby-postavit sa strachu, ale pre mna to bolo cosi nepredstavitelne...asi tak, ako pre klaustrofobika, ze by ho zavreli do truhly. Dlho som si myslela, ze to prejde, ked pojdem na strednu, ked pridem medzi ludi, ktori o tom nevedia...avsak mylila som sa. Tiez to boli pre mna velke stresy, ze co ak ma vyvolaju citat, ci odpovedat...a to si ani nevies predstavit, ako som sa nepredstavitelne bala maturity, kde-ako nam bolo povedane-musime minimalne polhodinu rozpravat. Nakoniec som ale nejak tu maturu prezila...spociatku sa mi triasol hlas, o tom, ake som mala od potu mapy pod pazuchami ani pisat nemusim :D, ale zvladla som to vdaka tomu, ze som hovorila pomaly, nikam som sa neponahlala, pekne zhlboka dychala...a teraz som na vyske:)) a poviem ti, ze som sice len v 2.rocniku, ale uz teraz mam haluze, ze ako budem obhajovat bakalarku?:(( tu ten stres az tak nepocitujem, lebo citat necitame a az mame ustnu skusku, tak to nie je nejak extra dlhe rozpravanie...ale priznam sa,ze jeden volitelny predmet som si vyskrtla kvoli tomu, ze tam trebalo spravit prezentaciu a pred triedou ju odprezentovat:( po pravde-ja som za tie roky uz vzdala ten boj s tym...akosi stale cakam, kedy dostudujem a budem mat pokoj od vystupovania pred ludmi...i ked ktovie, aku budem mat v buducnosti pracu...mozno to raz same od seba prejde:)) drzim ti palce a sice som ti moc nepomohla, ale aspon vies, ze nie si v tom sam. lebo ja som si vzdy myslela, ze som sama taka "divna".