Ked som mala 15, kamoska ma blbo ostrihala. Mala som trosku odstavajuce usi(co sa dalo spravit), ale ja som namiesto toho zacala vynechavat skolu, stale som chybala, v noci som nespavala, nevedela som sa uvolnit. privolala som si zdravotne problemy. nenavidim sa zato, ze som to tak brala. znicilo mi to mladost. cela som sa nenavidela, aj od jazvy po operacii. dnes som neskutocne lutujem a nemam chut zit. vsetkych som sa stranila a bola som z toho chora na nervy. potom neskor mi diagnostikovali ocd, vtierave myslienky typu, nemozem zit bez vlasov, kazdy na teba pozera,ake mas usi atd, asi tak som to vnimala. diagnostikovali mi to az tri roky potom, ked som prekonala vlastnu smrt, pomaly celkove vycerpanie. doktorka povedala, ze keby ma liecia hned som do pol roka ok a nemam ziadne nasledky. neviem s tymto zit som na nervy z toho. chcem zomriet. prestala som jest a pit. nedokazem zit s minulostou, ake nasledky mam po nej. a nenavidim sa , ze vsetko bolo na zaciatku o vlasoch, chore. dnes to viem, ale je neskoro.nechcem uz od zivota nic, prisaham. len utrpenie to bolo.
Nechcem zit
som síce chlap, ale môžem ti povedať že jazvy zbieram... znamenajú historiu... začni tvoriť takú ktorá ťa nebude prenasledovať ale tešiť... ja nelutujem žiadnej z nich...! a sú naozaj dosť veľké!
A pametaj! nejde o to čo nosíš, ale ako to nosíš! a prestaň sa tu už ponižovať prijímaním naších rad... je to blbosť... zober si z nich čo unesieš a už sa vschop.
jj..majú pravdu... ak sa okamžite nezodvihneš a nezačneš skutočne žiť, prežiješ ďalšiu stratenú minútu tvojho života... tá opäť prispeje omrvinkou k tvojej ľútosti... prestaň sa už konečne pre boha ľutovať... !!!!
unavena
vidíš ty to máš ťažké, inenervy to má ťažké, ja to mám ťažké a kopec ďalších ľudí ale neľutujeme sa tak veľmi ako ty...samozrejme nehovorím, že my nemáme niekedy slabú chvíľku...samozrejme máme ale aj tak to nevzdávame, aspoň nie teraz...tak už konečne hrdo vstaň a bojuj...
hm, nemam nikoho.
Unavena,
vidíš, aj naďalej sa ľutuješ. Každý máme čo-to prežité. Niekto má toho za sebou viac, niekto menej. Konečne pozbieraj silu a začni to riešiť. Vieš dobre,že nikto iný ich nevyrieši za teba. Môžme ti len pomôcť.
Píšeš, že by sme to tiež nezvládli, keby sme mali za sebou to, čo ty. Prosím ťa, ja mám 29 rokov, 16 operácií za sebou, už 18 rokov bojujem s nádormi a momentálne som už trištvrteroka v nemocnici, tak čo tu riešiš? Alebo si fakt myslíš, že neexistuje nič horšie? Tak sa konečne zobuď.
Je jasné, že každý to prežíva inak, ale dôležité je, že sa snažia svoju situáciu vyriešiť najlepšie ako vedia.
unavena
pozri, vlasy dorastú, nohy prestanú bolieť, jazvy sa dajú ako tak zakryť, a podozrenie na epi je len podozrenie...všetko sa dá prežiť...len sa v tom netreba tak vŕtať, z malej bodky robíš machuľu.
A teraz sem napíš svoje klady...vieš predsa že vždy je dobro a zlo, takže aj zlé vlastnosti musia vyvážiť tie dobré, určite si milá a dobrá baba, šikovná, rozumná...veď sa zamysli a trošku pouvažuj
...vieš, pred tým si nemohla žiť bez vlasov a teraz s minulosťou...ja myslím že si v tom stále... ale psychické problémy sa dajú veľmi rýchlo odstrániť...stačí iba pochopiť hlúposť pre ktorú si sa doň dostala... treba sa prestať lutovať a začať tešiť sa zo života... žiť akoby zajtra nemalo byť... bez ohľadu na to, čo si všetko povedala, a čo si si nehala pre seba, s istotou ti môžem povedať, aby si žila súčasnosť, nedívala na minulosť a ani budúcnosť. Žila tento moment. Práve tento nádych, a ten výdych ktorý nevieš či príde....
iba vtedy si vychutnáš veci lepšie...vtedy neexistujú problémy...ja tak žijem a som šťastný...veľmy... a ver že je to jednoduché
ta ruka nie je malo. vytrhane vlasy. jazvy po ksichte. dobolavene nohy. vysmech v skole. nevydarena operacia. podozrenie na epilepsiu.
unavena
príliš sa ľutuješ!!! každý jeden z nás niečo prežil a každý to berie inak.
Je fakt že psychické choroby sú väčšinou omnoho horšie ako tie fyzické...
A koniec koncov, my sme tu a čítame čo píšeš, tak čo ti bráni v tom sem napísať aj zbytok toho čo ťa trápi? hmm?
