Nechcem zit

Príspevok v téme: Nechcem zit
Unavena

Ked som mala 15, kamoska ma blbo ostrihala. Mala som trosku odstavajuce usi(co sa dalo spravit), ale ja som namiesto toho zacala vynechavat skolu, stale som chybala, v noci som nespavala, nevedela som sa uvolnit. privolala som si zdravotne problemy. nenavidim sa zato, ze som to tak brala. znicilo mi to mladost. cela som sa nenavidela, aj od jazvy po operacii. dnes som neskutocne lutujem a nemam chut zit. vsetkych som sa stranila a bola som z toho chora na nervy. potom neskor mi diagnostikovali ocd, vtierave myslienky typu, nemozem zit bez vlasov, kazdy na teba pozera,ake mas usi atd, asi tak som to vnimala. diagnostikovali mi to az tri roky potom, ked som prekonala vlastnu smrt, pomaly celkove vycerpanie. doktorka povedala, ze keby ma liecia hned som do pol roka ok a nemam ziadne nasledky. neviem s tymto zit som na nervy z toho. chcem zomriet. prestala som jest a pit. nedokazem zit s minulostou, ake nasledky mam po nej. a nenavidim sa , ze vsetko bolo na zaciatku o vlasoch, chore. dnes to viem, ale je neskoro.nechcem uz od zivota nic, prisaham. len utrpenie to bolo.

unavena

ja vas citam, ale mna trapi tolko veci, ze neviem, co by ste robili na mojom mieste. nenapisala som sem ani len 1/100 vsetkeho. prepacte, ale keby ste mali zit moj zivot,cim vsetkym som musela prejst, neviem kto z vas by zostal normalny.

Pity

Ahoj, ja mam tiez OCD, prvykrat sa to prejavilo v 15. teraz mam 22. Vsetko som brala prilis vazne...skolu a problemy v nej, priatelov, ktorych som mala malo,...trapili ma aj obycajne ironicke poznamky...spociatku som to riadne zanedbala, mama ma sice zobrala k psychitricke, ale antidepresiva som nebrala a tym som to riadne dokaslala. A pritom stacilo par mesiacov liecby a bol by pokoj...nie, nedala som si poradit, moj sucasny psychiater mi vsetko dopodrobna vysvetlil, cele ochorenie a vsetko co s tym suvisi, predpisal lieky, ktore konecne poctivo uzivam a pomohli mi aj terapie u psychologicky. Avsak s jednou vecou sa musis zmierit, teda vyrovnat sa s minulostou a uvedomit si, ze ostatni ti nestoja za to, aby ti nicili zdravie a vzdy je tu niekto, kto ta ma rad, ci uz rodina, priatel, kamarati,...alebo niekto uplne iny, o ktorom nevies. Ja som sa so vsetkym postupne vyrovnala, sice nezabudla, ale nemyslim na hluposti a ver mi, zije sa mi ovela lepsie a hlavne pokojnejsie. A ak sa objavi depresia, mam lieky, lekara a rodinu, ktora pri mne stoji. A este jedna vec...vzdy je nadej na vyliecenie, ale to zalezi, ci to clovek chce. Drzim prsty, nech vsetko dobre dopadne

00000000001

ala8
neplač, ono to bude zase dobré, len treba dúfať a veriť. Naozaj porozprávaj sa z manželom, povedz mu čo ťa trápi a uvidíš že sa ti uľaví. A čo tam po otcovi a jeho rečiach z detstva o vlasoch...odpusť mu, zabudni na to. Si určite skvelá a nádherná žena, milujúca manželka... A verím tomu že ti to o sebe vieš, len niečo vo vnútri ťa stále ťaží a to musíš prekonať. Musíš zabudnúť, zbaviť sa toho... :)

ala8

Tiež s vami súhlasím,mne to pripadá ako keby sa vaše rady ani nedostali k adresátovi, mňa naopak napr. dosť povzbudí, keď ma niekto vypočuje, pochopí a zareaguje k veci...
00000000001 - vďaka za povzbudenie, bolo to na začiatku, aj som si trochu poplakala, ale potešilo ma to:)

Linnda_260

Súhlasím so všetkými troma podomnou.
Každý sa jej tu snaží pomôcť, po dobrom, po zlom, snažia su ju tu vyprovokovať, aby sa spamätala, ale ona o to nestojí. Milión päťsto výhovoriek, prečo sa to nedá. Áno, chce sa len vykecať, ale jej podvedomie kričí o pomoc, tu jej núkajú množstvo možností a ona len to svoje si melie.
Bože veď sa spamätaj, keby si žila v mojej blízkosti, alebo bola mojím príbuzným, tak ťa za ten zvyšok vlasov dotrepem k psychiatrovi a do predajní parochní. To by bol prvý krok.
Fakt sa spamätaj, alebo si to rovno hoď.
Ja keď som mala 24, tiež som mal XY komplexov, ale život som si užívala a vôbec nebanujem. A to som si tiež mohla vybrať trápenie a rozmýšľanie nad komplexami. Nič nie je také ako sa zdá,
TVOJ JEDINÝ PROBLÉM JE TEN, ŽE TI TENTO ŽIVOT SVOJÍM SPOSOBOM VYHOVUJE A NECHCEŠ S NÍM NIČ ROBIŤ. Tu len z nudy pútaš pozornosť.

MissDrug

Co ma spolocne primanie potravy s pocitom uzkosti?? no a k tej smrti ak xces umriet a nemas chut zit a si otom presvecena nech sa ti paci.... sposobov je milion.... Podla mna ziwot stoji zato a ak sa zabit nexces nepolemizuj a vzchop sa zenska kazdy sa niekedy citi nanic a uplne mizerne... nic ta nebavi ...ale ak si histerka nic nedosiahnes.... netrep a vzchop sa alebo RIP

00000000001

Aj ja mám už ten pocit, že je ti jedno čo ti tu budeme písať, hlavne aby sme ťa ľutovali a aby si bola stredobodom pozornosti...pokiaľ sama nechceš aby sa tvoj život zmenil a nedovolíš aby ti niekto (ktokoľvek) mohol pômocť tak nemáš šancu...Potom je to presne také ako píšeš. Prvý krok je chcieť a druhý...to už ide samo

ellie

inenervy ma ozaj pravdu :) unavena, mas to tazke, nevravim, ze nie, ale ty sa ani nesnazis ludom dovolit aby ti pomohli.. tu baby sa ti snazia aspon takto cez net pomoct a ty? kazdy tvoj prispevok je negativisticky a vsetko odmietas.. btw ludia ziju aj s horsimi postihnutiami ako napriklad ochrnutie, chybajuca koncatina a dokazu sa radovat zo zivota! tak to skus aj ty a dovol ludom aby ti pomohli dostat sa z toho.. nenariekaj, ze pomoc prisla neskoro, bud vdacna, ze sa ti jej vobec dostava..

mortisha

tiez mam pocit ze si nahnevana... na cely svet... na kamosku co ta zle ostrihala... na lekarov... na ludi okolo...

nechaj si poradit ... myslim si ze zvieratko je super akekolvek... samozrejme len v pripade ze budes mat k nemu nejaky vztah, ze budes mat nejaky cit a tym padom budes chciet aby sa malo dobre a budes sa o neho starat ...

inenervy

Unavena

tak sa teraz hnevaj na celý svet! Ak si myslíš, že to to pomôže. Ak si žiadaš radu, tak skús aj počúvať.