Ked som mala 15, kamoska ma blbo ostrihala. Mala som trosku odstavajuce usi(co sa dalo spravit), ale ja som namiesto toho zacala vynechavat skolu, stale som chybala, v noci som nespavala, nevedela som sa uvolnit. privolala som si zdravotne problemy. nenavidim sa zato, ze som to tak brala. znicilo mi to mladost. cela som sa nenavidela, aj od jazvy po operacii. dnes som neskutocne lutujem a nemam chut zit. vsetkych som sa stranila a bola som z toho chora na nervy. potom neskor mi diagnostikovali ocd, vtierave myslienky typu, nemozem zit bez vlasov, kazdy na teba pozera,ake mas usi atd, asi tak som to vnimala. diagnostikovali mi to az tri roky potom, ked som prekonala vlastnu smrt, pomaly celkove vycerpanie. doktorka povedala, ze keby ma liecia hned som do pol roka ok a nemam ziadne nasledky. neviem s tymto zit som na nervy z toho. chcem zomriet. prestala som jest a pit. nedokazem zit s minulostou, ake nasledky mam po nej. a nenavidim sa , ze vsetko bolo na zaciatku o vlasoch, chore. dnes to viem, ale je neskoro.nechcem uz od zivota nic, prisaham. len utrpenie to bolo.
Nechcem zit
keby mi lekari nedosrali ruku, tak viem zit aj bez liekov a som relativne v pohode.
inenervy
súhlasím :)
Áno, psychická bolesť. Ale mám pocit, že ty sa v nej vyžívaš, umáraš sa v nej sama. Ty nechceš vidieť nič iné, len seba a svoje pocity. V tom je chyba. Skús sa sústredi´t, zamerať na niečo iné, Tak ako ti radia kočky, napr. kúpis si domáceho miláčika. Starostlivosť oň ti prinesie nový rozmer do života.
unavena
neboj sa, nestrácaj nádej, si ešte mladá baba, život pred sebou...zvládneme to, ja mám 22 a tiež myšlienky ako ty...ale nejako to prežijeme...bude dobre, neboj...možno by bodla kontrola pri tvojom psychiatrovi a porozprávať sa o tomto, možno by bolo dobré keby ti zmenil AD ak sú tieto čo máš teraz slabé...ja som skúšala veľmi dlho kým sme s mojim psych. našli tú správnu kombináciu liekov...a to som x krát povedala dosť a teraz je to relatívne dobre....ale čo už bude nejako...hlavne musíš veriť...a neopúšťať sa :) som tu s tebou :)
hej prisli, ale aj po chemo vlasy narastu, kamoske aj tete dorastli.... nie som malicherna, to len ta psychicka bolest:(
unavena
to si len myslíš že sa nevieš o nikoho postarať, zožeň si šteniatko, choď do nejakého útulku a zober si šteniatko...uvidíš budeš sa cítiť lepšie a ten psík ti bude neuveriteľne vďačný...a predstav si bude ťa počuvať, budeš sa môcť vyrozprávať a nikdy ti nebude protirečiť...naozaj skús to uvidíš že sa budeš cítiť lepšie a budeš mať dôvod prečo žiť..skús to... :)
Unavena,
ver, ze nie si jedina na svete s takýmito problémami, ba čo viac, ľudia sa denne pasujú s oveľa vážnejšími problémami, chorobami. Vytrhané vlasy, no bože, je tam toho. Asi si nevyzretá osobnosť, keď ta dokážu vytočiť vytrhané vlasy. Buď to príjmeš a počkáš kým dorastú, alebo si kúp parochňu. Čo majú roobiť ľudia, ktorí o vlasy prišli napr. z dôvodu chemoterapie? Uvedomuješ si, aká si malicherná?
A čo sa týka tvojho pohľadu na život. Máme v rodine dvoch ľudí, ktorí sa liečia na psychiatrii (v inej dg ako ty) a viem, že je to veľmi ťažké. Nájdi si kamošky, čítaj knihy, proste si nájdi nejakú činnosť, v ktorej sa zamestnáš. Veď si mladá a život máš pred sebou. na čo sa pozeráš stále dozadu? Čo bolo, to bolo. Veď vieš, že minulosť nezmeníš, ale budnúcnosť môžeš. Je to len na tebe. A liečba u lekárov je určite potrebná a aj branie liekov (aj keď si myslíš, že ti nezaberajú). Tak nestrácaj nádej.
to nehovor, vždy sa prihodia v živote aj zle aj dobre veci, doležite je ako sa na to pozeraš... a čo sa tyka toho domaceho milačika, skus si kupit radšej niečo menšie na začiatok, uplne idealny je škrečok napr. džungarsky...netreba sa on veľmi starat, vydrží aj dlhšie bez vody /keby si zabudla/ a stačí mu miska s papanim a domček. Aspon ta trošku rozptyli.. :D
chcem zomriet
nemam. neviem sa o nikoho postarat.
mam 24 rokov.
