Len tak na zamyslenie. S čim by ste nevedeli žiť, keby sa vám, čo stalo.
Veľmi ma to zaujíma. Robím taký psychologický prieskum.
S čím by ste nevedeli žiť
tema dobra..na zamyslenie..
Priatel tvrdi:
Bezomna:DDD a / dlha uvaha/ ze s tym keby zistil ze neexistuje ziadna pravda
Pripajam sa k slobodnej.. neprekonala by som prihliadanie na o akoby niekto niekomu ublizoval.. zvieratam. Ak by boli moje umrela by som, ak cudzie scvoknem..!!! Umrela by som pre zachranu zvierat!!
Určite s manželom-tyranom,alkoholikom alebo narkomanom a s telesným postihnutím .. a keď máš tieto dve veci pokope,je to ešte horšie.
nevedela by som žiť ako už bolo spomínané bez snov a nádeje. A nevedela by som žiť s telesným postihnutím(ochrnutie, atď)
napisal tu uz niekto ze s bolestou? myslim fyzickou bolesťou, chronickou bolesťou
asi by som nedokázala žiť dalej, keby som niekomu hrozne ublížila, aj nechtiac
ja sa na to pozerám z iného uhlu
podľa mňa je človek stavaný tak, že dokáže prekonať všetko, čo mu bolo počas života naložené a mal by vedieť žiť ( doslova žiť ) so všetkým. Teda- mal by to dokázať - niektorí nedokážu a siahnu si na život
ja nevravím, prídu trápenia, aj malé, aj obrovské, ktoré hryzú telo, hryzú dušu... ale žijeme stále, nie? takže dá sa vyrovnať podľa mňa so všetkým, i keď často veeľmi ťažko
zivot bez ludi ktorych milujem a zivot brz snov a nadeje
Nedokážem žiť s tým, keď sa musím pozerať na akéhokoľvek tvora ako trpí a nevedieť mu pomôcť. So všetkým, čo sa stane mne, žiť viem a ak nie, tak sa to naučím. Sú na svete horšie veci ako to, ak vám niekto siahne na vašu fyzickú krásu či vzhľad. Vlastné ego sa dá prekonať.
S veľkým nosom, ten by som si dala určite spraviť :-) potom s odstavajucimi ušami. to su veci, ktore sa daju riešiť chvalabohu. Ale ak by som ostala na vozíčku, alebo ceal popalena a znetvorena od ohna to by ma uplne položilo asi by som spravila samovraždu a to aj v pripade ak by mi amputovali ruky, alebo nohy, tak by som sa nadopovala tabletkaami, alebo poriadne ožrala a skočila z balkona aby som ten pad tak nevnimala.
S nevyliečitelniu chorobou by som dokazala žiť pokiaľ by to išlo a by ma to nechalo vyzorovo ako som že nebude ta choroba vidieť iba ja budem o nej vedieť a čakať kedy pride ten posledny deň, ale ak by mi mala nejaka rakovina znetvorovať telo, tak by som to sama skončila aj skôr.