potrebujem sa vykecať..
ja viem, že je tu mnoho ľudí, ktorých niečo trápi, teraz aj mňa.
neviem čo to so mnou v poslednej dobe je, ale nie som to ja. nežijem ten život, ktorý som žila a ide hlavne o moju psychiku.
od malička som pomerne veľmi naviazaná na rodinu, práve tá je pre mňa všetkým. milujem, keď sa všetci stretneme, rozprávame, smejeme, užívame si. vždy to tak bolo a aj napriek tomu, že my, súrodenci, sme už "veľkí", tieto naše stretnutia ostali a dodnes z nich máme veľkú radosť. moja rodina mi odmalička dala všetko, všetko čo som potrebovala. kopu lásky, pocit istoty, vždy pri mne stála, s každým problémom mi pomohla a len vďaka nim som tam kde som. mám 19, pomaly končím so štúdiom, vždy som sa mu naplno venovala, a tak ma zabezpečovali aj po finančnej stránke - nikdy nežiadali, aby som popri škole aj pracovala, nakoľko videli, že mám ťažkú školu a veľa som pre úspechy v nej obetovala.
ale teraz, teraz sa stalo niečo s mojou psychikou - mávam strašný strach. o nich. vždy, keď niekto mešká, hneď ma panikárim, čo ak sa im niečo stalo. neviem čo to so mnou je. neustále ma napadajú myšlienky typu "čo ak sa stalo to a to...". zbytočne si poviem, že nič také sa nedeje, vždy tam je tá otázka- ale čo ak naozaj áno? napadnú ma situácie, že čo ak sa niečo stane, niekto ochorie, vždy len to negatívne. z toho mi výrazne stúpne tlak, zúži sa mi hrdlo, srdce cítim už v krku a strach ma premohol. ale bojím sa aj toho, že ja ťažko ochoriem, často snívam, mám plány do budúcna, teším sa z nich a potom ma zrazu chytí taký pocit, že čo ak sa toho nedožijem, čo ak sa mi skončí tento krásny život, lebo umriem na to, že sa ja sama strašne vystresujem - že opäť ma obopne strach, že opäť prídu tie príznaky a takýmto štýlom si ja sama ničím zdravie, sama si skracujem svoje roky života a to ma trápi. často mi hovorievajú, keď sa budeš stále takto strachovať, veď sa zničíš a infarkt schytáš už v 20tke. aj to mám stále na mysli. zároveň aj to, že keď psychika nie je v poriadku, sme náchylnejší na choroby, kľudne sa v nás rozvinie nejaká choroba a potom si budem hlavu trieskať o hlavu, že je to len a len moja vina.
vlastne ani neviem prečo sa tým zapodievam, ja nechcem, ale aj tak tie myšlienky prídu. momentálne mám z týchto pocitov úplne rozhádzanú psychiku, zažívam také zvláštne stavy, ktoré ma duševne zväzujú a necítim sa v duševnej pohode. bola som aj u psychológa, asi pred rokom, vtedy som mala troška iný problém - často ma chytil závrat a len tak z ničoho nič sa mi rozbúchalo srdce, predovšetkým vždy, keď som mala ísť na nejakú dôležitú udalosť, do nejakej väčšej spoločnosti. zistilo sa, že to je psychický problém, ale psychológ mi skutočne nepomohol, aj napriek tomu, že sme mali medzi sebou pekný otvorený vzťah. priznám sa, naučil ma dobré dychové cvičenie, ale tiež nemôžem povedať, že by ma to vždy ukľudnilo.
ja neviem, čo ďalej? viem, že je to v mojej hlave, ale keď myšlienky bývajú silnejšie. stretol sa s tým niekto? zvládol to?
- viem, že tento stav u mňa nebude trvať večne, že o cvhíľku sa opäť vráti všetko do normálu, tým som si istá. u mňa sú také rôzne obdobia, raz úplne šťastné, raz takéto depresívne. ale bojím sa, že potom opäť po nejakom roku prídu a zasa v tom budem..
strach..
Neni zac.
AdamKrt, ďakujem za všetky príspevky, ktoré si napísal:)
Inac, je mile, ze sa takto strachujes o blizkeho :) Keby si mala priatela, mohol by byt rad, ze ma niekoho takeho :)
Ved prave preto Ti radim, nehladat si partnera, ale kamarata-priatela s ktorym nic nebudes mat. Po dlhsej dobe ho lepsie spoznas a uvidis, ci medzi Tebou a kamaratou /ci priatelom, ale nie partnerom/ sa stane nieco viac, preskoci ta iskricka z ktorej bude mozno laska. Proste nehladaj lasku, hladaj priatelstvo. Ked najdes priatelstvo, tak uvidis, ci laska dojde...
AdamKrt, ďakujem, pekne si to napísal. ja sa priznám, napísala som to troška inak ako som to myslela, ospravedlňujem sa. mne ide hlavne o to, aby sme si spolu rozumeli, nejde mi vôbec o vonkajšu krásu, ale hlavne o jeho vnútro. chcem, aby som sa v jeho spoločnosti cítila fajn, aby sme sa mali o čom rozprávať, aby som pri ňom cítila pocit istoty.. aby bol čas strávený spolu niečím krásnym aj pre mňa, aj pre neho. hlavne o to mi ide. nechcem, aby drogoval, bol strašne vulgárny, ťahal sa často po podnikoch, rád si vypil, zabával sa so ženami a podobne, takéhoto nechcem. a práve na takýchto som mala šťastie, v podstate zisťujem, že v mojom okolí normálni chlapci asi vyhynuli, neviem. a ak sa aj nejakí fajn nájdu, všetci sú zadaní. a určite to nie je tým, že by som nechodila do spoločnosti, to nie.
No, pri niekom, pri kom sa zatrasies, moze byt zrovna postelny Casanova. Oblbne Ta a na chvilu sa budes citit krasne a potom ako vysoko budes, tak hlboko spadnes do reality. Na iskri sa vykasli a hladaj si niekoho s kym si budes rozumiet. Dobreho priatela, kde nenutene mozno prejde priatelstvo v nieco viac.
Vies, iskra pominie, poblaznenie vyprcha a potom nastava vytriezvenie. Myslis, ze pary, ktore su spolu dlho, ziju z iskry ? Mozno nejaka mala, malicka iskricka - ale vztah musi stat na niecom viac, na niecom silnejsom, aby to vydrzalo. Inac rychlo rozsiris rady sklamanych zien. Proste nenut sa do nicoho a uvidis co bude...
Vies, pekne jablko je krasne z vonku, ale preco donho ani cervik nechce ist ? Pretoze byva zle, ci jedovate z vnutra. Naproti tomu skaredsie jablcko moze mat supku na prvy pohlad nepritazlivu, ale moze byt uzasne z vnutra. A takto to moze byt aj s ludmi...
ďakujem, práve lásku potrebujem, aj ja si myslím. ale nie som typ dievčaťa, ktoré začne chodiť s chlapcom len preto, aby už viac nebola sama a v podstate je jej jedno kto to je, aký je, hlavne, že je. ja čakám na chlapca, ktorý ma očarí, pri ktorom sa celá zatrasiem, prejde medzi nami iskra, jednoducho, keď pocítim, že áno, to je on. len zatiaľ stále nikto - aj keď, z druhej strany nejaké ponuky boli, no pri nikom z nich som necítila, že by to bolo obojstranné, aspoň z mojej strany zatiaľ nie.
Skus ratat s najhorsou variantou a dufaj v najlepsie.
Uvar ci cajik s Medovky lekarskej.
www.bylinky.sk
To chce hlavne klud a nohy v teple.
Pripadne si najdi priatela. Laska /obojstranna/ milovanej osoby robi s dusevnym stavom cloveka hotove divy...
a ešte by som dodala - že v podstate všetko to pramení zo strachu o mojich blízkych, ktorých naozaj nadovšetko milujem a neviem si predstaviť ich stratiť.
a preto sa stáva, že keď mi zvoní mobil - hneď ma obleje pot, chytí panika, pretože hneď sa mi vybaví prečo môže zvoniť - že mi chcú oznámiť niečo zlé, že sa niečo stalo, to ma desí.
