Dobrý deň,
chcela by som poradiť s tým, ako by som mohla zmeniť vzťah so svojimi rodičmi. Mám 21 rokov, študujem na VŠ a som jedináčik. S rodičmi mám dobrý vzťah, som presvedčená o tom, že ma ľúbia a ja ľúbim ich, ale trápi ma, že ak idem niekam von, musím povedať, kam idem, s kým idem a kedy prídem. Teraz ma napríklad jedna kamarátka volá na diskotéku, no mám strach to povedať doma. Na diskotéke som už bola, ale k tomuto podniku asi majú rodičia nejaké výhrady, bo už neraz mi povedali, že ma tam nie je treba. Pritom tam chodia aj moji známi, ktorí patria k slušným ľuďom. Ani mi už tak nejde o to ísť si tam zatancovať, ale skôr o ten princíp, že tam nemôžem ísť. Keď som povedala kamarátke, že ma tam už nechceli pustiť so staršou sesternicou, myslela si, že som ich asi musela niekedy sklamať. Lenže som presvedčená o tom, že som im nikdy nedala zámienku na to, aby mi nemohli veriť. Nefajčím, nepijem, nedrogujem, nespôsobujem konflikty a podľa mňa som zodpovedná a slušná osoba, ktorá si plní svoje povinnosti. Mám taký pocit, že vo mne stále vidia to 13-ročné dievčatko a nie dospelú osobu a nedokážem pochopiť, prečo ma berú ako nejaké dieťa, keď sa tak vôbec nesprávam. Klamať im nechcem, pretože ak by sa na to prišlo, možno by mi už vôbec neverili a ak aj neprišlo, nedokázala by som sa zabaviť, pretože by ma trápilo moje svedomie. Ako mám teda presvedčiť rodičov, že už som veľká, že viem, čo robím a môžu mi úplne vo všetkom dôverovať? Ďakujem Vám za názory.
Moji rodičia
teraz to neide len podla školy...poviem príklad-su závody v čechach,je to sice závod,ale oni hradia ubytovanie a pozám viacerým krotým to stačilo,aby iba vypadli z domu a hoci tam boli dajme tomu iba 4 mesiace tak sa tam zorientovali, našli si niečo iné...a sú práce kde pojdeš na pohovor a vezmu ta aj ako absolventku..ved skus si niečo pozriet nejake stranky..
janka24 dakujem ti,normalne si mi dala chrobaka do hlavy teraz. Je to utrpenie s nimi,furt sa im podlizovat . Len s pracou to bude horsie kedze len koncim gymnazium
hraskulca..nechcela som ti zle poradit, ja mám svojich rodičov rada,ale ked si vkuse s nimi..hoci von mi nezakazovali,ale všetky tri sestry sme odišli-za prácou v podstate hned po škole...ja som odišla za pracou a praca mi hradila ubytovanie,sestra si našla s priatelom, druha s kamoškou...ja viem,že je to tažke,ale ak začneš hladat už teraz...držím ti palce v tvojom rozhodovaní...
no na tom co mi rozbili som mala..tento uz nema :D a co nech si pocitaju ked ich to nejak naplna...
akurat maturujem..a chcem ist na vysku,ale asi ma nevezmu na medicinu tento rok...lahko sa povie najdi si pracu,odid...ale aj na to treba peniaze...a tu v sirokom okoli neni robota
ano skusala som,vlastne to tak aj robievam,lenze tie klamstva...ktore sa pri tom musia pouzit,zacalo ma to unavovat,nerada klamem ludom,a toto je rodicom do oci. V poslednom case som zistila ze sa mi dokonca hrabu vo veciach,aj v mobile..ked sa ich pytam preco,povedia ze nemam papulovat lebo vsetko mam vdaka nim :D mne uz je z toho na smiech
