Moji rodičia

Príspevok v téme: Moji rodičia
lizzie

Dobrý deň,
chcela by som poradiť s tým, ako by som mohla zmeniť vzťah so svojimi rodičmi. Mám 21 rokov, študujem na VŠ a som jedináčik. S rodičmi mám dobrý vzťah, som presvedčená o tom, že ma ľúbia a ja ľúbim ich, ale trápi ma, že ak idem niekam von, musím povedať, kam idem, s kým idem a kedy prídem. Teraz ma napríklad jedna kamarátka volá na diskotéku, no mám strach to povedať doma. Na diskotéke som už bola, ale k tomuto podniku asi majú rodičia nejaké výhrady, bo už neraz mi povedali, že ma tam nie je treba. Pritom tam chodia aj moji známi, ktorí patria k slušným ľuďom. Ani mi už tak nejde o to ísť si tam zatancovať, ale skôr o ten princíp, že tam nemôžem ísť. Keď som povedala kamarátke, že ma tam už nechceli pustiť so staršou sesternicou, myslela si, že som ich asi musela niekedy sklamať. Lenže som presvedčená o tom, že som im nikdy nedala zámienku na to, aby mi nemohli veriť. Nefajčím, nepijem, nedrogujem, nespôsobujem konflikty a podľa mňa som zodpovedná a slušná osoba, ktorá si plní svoje povinnosti. Mám taký pocit, že vo mne stále vidia to 13-ročné dievčatko a nie dospelú osobu a nedokážem pochopiť, prečo ma berú ako nejaké dieťa, keď sa tak vôbec nesprávam. Klamať im nechcem, pretože ak by sa na to prišlo, možno by mi už vôbec neverili a ak aj neprišlo, nedokázala by som sa zabaviť, pretože by ma trápilo moje svedomie. Ako mám teda presvedčiť rodičov, že už som veľká, že viem, čo robím a môžu mi úplne vo všetkom dôverovať? Ďakujem Vám za názory.

alzbee

Studujem na vyske, takze nezarabam...ale co sa tyka penazi, tak to mam brata stedreho, ze mi posiela vreckove :-P toto leto sa mi ani brigadu nepodarilo zohnat, takze priznavam, ze zila som z tych bratovych penazi, co mi dal...

alzbee

lizzie: da sa povedat, ze ano, pustia ma vsade...ale ono je to trosku taka dlhsia historia, ze preco je to tak:)) mozno by mnohi mojich rodicov odsudili alebo pozerali na nich krivo...

alzbee

lizzie: da sa povedat, ze ano, pustia ma vsade...ale ono je to trosku taka dlhsia historia, ze preco je to tak:)) mozno by mnohi mojich rodicov odsudili alebo pozerali na nich krivo...

lizzie

alzbee,
takže Ti nezakážu niekde ísť? pustia Ťa hocikde? mňa práveže nechcú pustiť všade.. a neviem prečo, nechcú asi, aby som sa nejako zkazila, ale ja myslím, že som dosť zodpovedná osoba a mohla by mi veriť vo všetkom..

alzbee

Do 18tky som sa rodicov pytala-mozem ist tam a tam? od 18tky im oznamim-idem tam a tam, neviem, kedy pridem:)) v tomto smere su v pohode, ale tiez ma hneva, ze hlavne mama ma stale berie, ako 13rocne decko...mysli si, ze si nedokazem ani gombik zasit, ze by si nedokazem oprat, navarit...proste si mysli, ze keby som mala sama niekde zit, tak asi zahyniem bez jej pomoci. Darmo, rodicia sa tazko zmieruju s tym, ze ich deti uz nie su deti, ale dospeli ludia..

lizzie

Podobna,
to, že sa pýtajú, kam idem, s kým a pod. by sa dalo prežiť, ale neznášam tie otázky, ak idem von s nejakým chalanom, teda nie že by som chodila s nejakými stále von, ale stalo, že som už mala rande, no to potom boli otázky, ako kto to je, čo robí, koľko má rokov atď. A to sme sa len spoznávali. Mamina si asi myslí, že ak idem von s chalanom, že to je hneď môj frajer či čo.

Sway,
tiež ma nejako nelákali diskotéky. Kamarátka ma tam však volá a keď poviem, že ma nepustia, tak si myslí, že jej klamem, že sa vyhováram. Vraj mi nechce zle, chce, aby som nezostala sama a išla sa aj takto zabaviť. A potom si myslí, že sedím stále len doma, čo však nie je pravda. Kvôli tomu sme sa aj pohádali, ona to má jednoduchšie, bo jej rodičia sa už nepýtajú, ale ja som iná. Chodím von stále, teda v poslednom období dosť často, s niekam s kamošmi pokecať a tak. Na diskotéke u nás som mohla byť, ale keďže bývam na dedine, tak je to iné ako v nejakom disko-klube.
A čo sa týka alkoholu, mala som už jeden pohárik, aj víno, ale len trochu a dokonca aj doma, keď sme čosi oslavovali a tak. Ale všetko s mierou, bolo to len párkrát a verte mi, že nemám potrebu piť, dokážem sa zabaviť aj bez alkoholu a opitá som nikdy nebola a verím, že nikdy ani nebudem.
Ako som už vravela, klamať nechcem, ale viem, že zase všetko vravieť nie je asi dobré. Ta známa mi vravela, že môžem povedať, že pôjdem k nej, ale teda neviem, čo urobiť. Či povedať, že idem k nej a tak čiastočne klamať, alebo povedať kam chcem ísť a pravdepodobne ma nepustia.
A ešte niečo. Keď som sa pýtala, prečo tam nemôžem ísť, vraveli, že ma tam nie je treba, vraj sa tam len „kurvia“ (prepáčte za ten výraz, ale presne citujem). Lenže to je hlúposť, lebo moji známi takí nie sú. A ak to aj iní robia, ja to predsa robiť nemusím, nie?

[zruseny1]

ach jaaaaaaaaaaaaaj... tak ja som na tom rovnako
mam 21 ale u mna je to o to horsie ze moji rodicia maju uz po 60tke... takze si viete predstavit ake by to bolo zit stale akoby iba so starymi rodicmi :)))
ja som si zvykla na to, ze ma beru stale ako to najsoplavejsie deculo..som najmladsia so 4 deti a prirovnavaju ma stale k tym starsim " vzorovym " surodencom :D

lejdyi

Mne tymto pristupom rodica znicili zivot. Este 25tke so mnou otec jednal ako s malou, je to na nervy. On sam sa chova ako male decko. Otrasne. Fakt ma tym pochovali.

Podobna

lizzie...viem o com hovoris, lebo ja mam 19 rokov a moji rodicia ma beru takisto este ako dieta. Aj ja im hovorim kde idem, kedy a s kym, ale mne nevadi, ze o tom vedia, hovorim im to sama od seba. Aspon mas istotu, ze keby si sa nevracala, niekto vie, kde si :)
Na diskoteku ani mna velmi nechcu pustat, ale mne to na diskoteky nikdy nelakalo, skusna distoteka asi neexistuje.