Tichí ľudia/Samotári

Príspevok v téme: Tichí ľudia/Samotári
KoralínaK

Vždy som bola taká tichšia, hanblivá, radšej niekoho počúvam ako rozprávam a mám problém zapojiť sa do rozhovoru. Hlavne pri ľuďoch, ktorých nepoznám alebo ktorí mi veľmi nesedia. Neviem ani nič vybaviť, niekam zatelefonovať, opýtať sa...keď už fakt musím, tak to urobím, ale radšej to prenechávam iným. Aj v škole sa cítim dosť hlúpo, keď som stále ticho. S niektorými spolužiakmi si fakt nemám čo povedať, lebo oni kecajú len o diskotékach a alkohole. Mňa také veci nebavia, radšej si doma prečítam dobrú knihu alebo pozriem film. Vlastne som rada sama, nevadí mi to až tak veľmi, ale niekedy mi chýbajú ľudia, s ktorými by som sa mohla porozprávať aj o hlbších témach. V škole ma majú celkom radi, aj keď asi len preto, že sa s nikým nehádam, neohováram a každému pomôžem. Nie až tak extrémne tichá, normálne sa bavím so spolužiakmi, len sa pritom cítim nesvoja a nervózna. Keď som s niekým koho nepoznám tak je to ťažšie. Pokiaľ je to len jeden človek, tak v pohode, ale baviť sa s úplne neznámou skupinkou je moja nočná mora. Aj keď asi to závisí aj od tých ľudí.

Čo s tým? Veľa energie vynakladám na to, aby som nebola stále ticho, snažím sa zapájať do rozhovorov, prídem ku skupinke spolužiačok a počúvam ich, pôjdem aj na kofolu alebo na kávu. Len sa pri tom necítim dobre, lebo s tými ľuďmi si nemám čo povedať...

Možno trochu zamotané, ale neviem čo s tým. Nájde sa niekto podobný, kto je radšej sám ako v spoločnosti? Inak mám 19.

Milky

Ahoj Karolinka.
mimochodom nadherne meno..

Viem presne, o com pises, ako sa citis. Vzdy som si ale spomenul na Goetheho citat "Radsej inteligentna samota, ako hlupa spolocnost".
Nemozeme byt vsetci rovnaky. Bud sama sebou a neries to.
Mat ale niekoho, s kym sa dokazes hlbsie porozpravat, je horsie. Tym som trpel neustale. Ale mozem ta ubezpecit, ze i keby si bola velmi spolocenska a uprostred velkej skupiny ludi, je mala pravdepodobnost, ze by si nasla taku spriaznenu dusu, s ktorou by si si sadla.

betty175

vieeem vas pochopit :) ja som opačny typ, rozpravanie milujem.. ae nebolo to vzdy jednoduche, uz dlho mam problem s koktanim aa preto pocity strachu abo menejcennsti velmi dobre poznam,, koktanie avsak zlepsilo.. aa za ten cas obcasneho uzavretia sa aj spozname, zistite priority a spoznate sameho seba a ked najdete to , rozviaze sa vam jazyk aa to urcite :)

betty45

vieeem vas pochopit :) ja som opačny typ, rozpravanie milujem.. ae nebolo to vzdy jednoduche, uz dlho mam problem s koktanim aa preto pocity strachu abo menejcennsti velmi dobre poznam,, koktanie avsak zlepsilo.. aa za ten cas obcasneho uzavretia sa aj spozname, zistite priority a spoznate sameho seba a ked najdete to , rozviaze sa vam jazyk aa to urcite :)

lost

lalalaja - prave vcera som stretol spoluziaka z minulej skoly (po 2 rokoch). On pravy opak, ukecany a tak, ale ta 20 minutova cesta bola asi ako 20 hodinova :D
On nevedel co ma povedat, ja tiez nie.. Proste ina frekvencia, tak som musel tazko rozmyslat co sa opytat/povedat.

Najlepsie cestovanie je mp3 + samota :D

I ked to je obcas az depresivne, ale stale lepsie ako keby mi mal niekto hovorit: "No povedz nieco"

Neviem cim to je, ze sa neda najst spolocna rec.

Igor2

Ja mám niekedy tiež podobné pocity. Stretnem nejakého človeka v autobuse bývalého kolegu, spolužiaka, proti ktorému nič nemám a on o mne vie, že si asi nemáme príliš čo povedať a napriek tomu si ku mne sadne a nejako nasilu sa chce so mnou rozprávať. Je to dosť trápne. Alebo sa to týka nejakého suseda z môjho paneláku, ktorý má pozná a chce sa nasilu rozprávať o tom istom čo mi povedal včera. Radšej sa mu vyhnem a idem druhým vchodom. Tiež nič proti nemu, ale pre mňa a aj pre neho je asi lepšie keď si nájde na rozprávanie svoju krvnú skupinu.

Katty_

Inak je to hrozne že ludia ktori si nehovoria že su tichi tak nasilu sa chcu spraviť zaujimavými a trepu aj blbosti len aby reč nestala. načo ak nie je o čom tak načo sa nasilu nutiť do rizhovoru. Ja som radšej ticho ak nemam o čom rozravať a už si všetci myslia aka som ticha . vtedy idem vybuchnuť od nervov ako to može niekto povedať.

lalalaja

Caute.Niektoré prispevky akoby som citala o sebe. Uz od skoly som bola "ta ticha". Nikomu som nikdy nic zle nespravila, ale proste som nikdy nezapadla do kolektivu (na strednej bola jedna spoluziacka este hanblivejsia a tichsia ako ja a u nej to uz zo strany niektorych spoluziakov hranicilo so sikanovanim). Je to aj doteraz, ci uz v skole alebo teraz v robote, ked som v okruhu viacerych ludi a oni kecaju, ja väcsinou proste nemam co povedat k tomu.
Takto sa spravam k ludom, ktorých nepoznám, nepoznám dobre, alebo len zbezne. S ludmi, ktorých poznám dlhsie sa viem rozpravat normalne.
A este nieco. Nemam rada, ked napr. idem autobusom a stretnem tam nejakeho"znameho" (napr. byvaleho spoluziaka,alebo kolegu)s ktorymi som predtym prehodila len par slov v zivote alebo sa len zdravime. Ked tak stojime vedla seba je to pre mna utrpenie, proste sa do toho rozpravania nutim, uz aby ta cesta skoncila.Pre tento isty dovod napr. radsej prejdem na druhu stranu cesty, aby som nemusela ist s tym clovekom (ale ja nic proti nemu nemam).Robi toto aj niekto z vás, alebo to len ja som takato?

bibibina

ja zas mam taky problem ze koncim strednu .. a tiez som nikdy nemala pocit ze ma mamju extra radii aleboo ze by stali o moju spolocnost niekde. A pri tom neviem kde je chyba, s nikym sa nehaadama ked treba tak pomozem , v podstate si myslim ze som mila, teda ale zas urcite aj ja mam svoje hranice, trpezlivost .. Ale niektore baby su proste uuplne ze oblubene , ziadane... Napr boli sme na diskoteke a spoluziaci vystriedali 5 spoluziacok pri tanci a o mna nik ani nezakopol .Alebo sme sa lucili a spoluziaci zacali baby velmi zdravit , lucit sa , ja som stala vedla a normalne mi bolo z toho blbo .. Mne povedali len ze CAu . Chapete ze ako keby som ja nikto tam . Taky blby pocit to je .. Neviem kde je rozdiel medzi nimi a mnou . Mozno som tichsia povaha ale to sa mi zda ze len v skole, vonku som iny clovek ... Divnee.. Alebo ja zas zbytocne riesim to co NEMUSIM .

nimmmma

Ja tiež patrím skôr k tichším ľudom, a najhoršie na tom je to, že hocikedy by som rada šla von na turistiku, či do mesta, ale keď idem sama je to také o ničom, a doposiaľ som si nenašla žiadnu kamarátku k sebe, dosť ma to trápi, ale čo narobím, verím , že sa to zlepší, majte sa