ahojte, s priatelom sme zacali uvazovat o spolocnom byvani. na jednej strane si to viem predstavit, chcem to, bola som nadsena ked mi to navrhol a tesila sa, no na druhej sa aj bojim a niektore veci si neviem predstavit- my sme doma styria a nikdy tam nie som sama, stale sa nieco deje, riesi, mam psika, mam na okoli znamych, kamaratky a vsetko na co som zvyknuta a mam rada. bojim sa, ze ako osamostatnenie budem zvladat.. ako to prebehlo u vas, ked ste sa osamostatnili? pre info, mam 22r.
dakujem za odpovede :)
ako sa odputat od domova
nathalka
nathalka
rok a 3mesiace :)
hm
ako dlho ste s priatelom uz spolu?
nathalka
prenajat si nechceme, priatel chce kupit byt. on ma peniaze nasetrene. ja by som mu zrejme potom cast splacala, alebo tak nejak-konkretne o tomto sme sa este nebavili. zatial sa rozhliadame kde co je, este to asi nejaky cas potrva. nie je to lahke najst vhodne byvanie ako vidim.
darika
tak uz teraz ked to tak citis,tak tie pocity sa budu viac stupnovat ako upadat.zalezi ako pracujete,ci budete spolu casto.Ale musis mysliet nato,ze raz aj tak z domu odides a teraz ked mas priatela,s ktorym by to slo,skus to.Domov sa mozes vratit hocikedy.Ale ver tomu,ze cim budes starsia,tym viac ti ten domoc bude chybat.Ja som z domu prec uz vyse 12 rokov,ale este teraz si poplacem za tymi casmi,ked som bola s mamou a sestrou.Bude zalezat len na vas ako si budete schopni vyplnit program,aby ste nepostradali domov.
jajka001_
bud rada ze chce s tebou byvat, osamostatnit sa, to je dobry znak
budete mat sukromie, bude to fajn
ako to riesite financne, to si nieco prenajmete?
treba mysliet aj na buducnost, setríte na byt, ci ako?
nathalka
gtet, a predtym necestoval do BA? ci ako to mate? my sme obaja z BA, ale byt by sa nam nepodaril najst v tej lokalite ako byvame teraz. aj ked na to byvanie s nim myslim velmi casto a ani sa nebojim, ze by nam to neslo spolu, len zrazu sa mi to zda nejake zlozite cele a napadaju mi veci take podobne, ako si aj ty napisala, ze ti chyba mama.aj ked by som chcela byt s kamoskami, ist si sadnut, mi to potom prislo, ved to by sme ani v podstate v tom byte neboli velmi.mam v tom zmatok baby
bon
ja som bola na tom naopak, tesila som sa ze uz budem samostatna, a aj ked mi nasi niekedy financne dopomozu, inak zvladame sami vsetko s priatelom, obaja studujeme, pracujeme,je to tazke, ale aspon si clovek zacne vazit vsetko co ma, a vidi ake to maju rodicia tazke....ak sa na to necitis, nechod do toho este, pride to samo, bude to tazsie ako pri rodicoch, lebo doma ak sa ti nechce tak spravi co to za teba mamina, ale vo vlastnom uz nie......si odkazana sama na seba, ale ja by som sa uz domov byvat nechcela vratit, chodim na navstevy k rodicom, mam tam istotu a ochranu, ale zit tam uz nechcem....
gtet
aspon keby sme mali rod. dom, nie činžiak
gtet
juuj, tak toto pôjde ťažko ak máš už teraz takéto picity. Aj ja som tak. Najprv bolo nadšenie...potom so začala uvažovať ako ty, bolel ma z toho žalúdok... potom sme kúpili byt a prišla zas eufória, lebo som bola zamestnaná prestavbou, zariaďovaním..potom som si ten byt a priateľa a domácnosť dva mesiace vychutnávala...potom prišla depresia. Priateľ ráno odchádzal do Blavy a vracal sa o šiestej večer. Ja som musela prať, variť, upratovať...a bola som sama. A chýba mi mama. Nemám s kým pri káve klebetiť. A mám také divné myšlienky, že nechcem takto žiť do konca života. Aj keď budú deti, to bude len o starosť viacej. Rola žienky domácej mi nejak nesedí...
