Mam 24 rokov, byvam s rodicmi, dokoncila som VS, zacinam pracovat, teda na vlastne byvanie zatial nemam, len sa staviam na vlastne nohy. Mama ma neustale vnima ako 15rocnu, kontroluje kam a s kym idem, mojich kamaratov pozna po mene, ked sa vratim, pyta sa, kedy som prisla, kde sme boi, co sme jedli a pili a co sme robili. Ak idem nieco vybavit na urad, kontroluje ma co a ako som im povedala, ako som to vybavila. Vysluchy, ktore mi lezu krkom. Znervozniem uz pri otazke \"co nove v praci?\" Ja sa jej \"co nove v praci?\" nepytam, lebo by to skoncilo tym, ze ona sa vykeca zo svojich problemov a mna tym zatazi, lebo mam dost svojej prace - nayvse nerada si nosim pracu domov, doma o nej ani hovorit nechcem, na co, doma chcem vypnut. Ako jej dokazat, ze som samostatna, za si viem veci vybavit sama, ze nepotrebujem ustavičnu kontrolu. Nikdy som nic nevyviedla, bola som bezproblemove dieta, nikdy som nebola opita, nikdy som nefajcila, nemam skusenost ani s najlahsimi drogami. Moze jej starost plynut z toho, ze som jej jedina dcera popri 2 starsich synoch? Ti dvaja vksue v dacom plavaju a bez jej penazi a pomoci by uz boli na ulici. Ale ja nie som predsa ako oni... Uz pocas vysky som pracovala, zarobila som si aspon na vreckove aj viac, som zodpovedna a aj tak je vec tak ako je.
pre mamu som stale dieta, unavuje ma to
Mam 23 a mam to doma rovnake,este ma cakaju 2 roky tudia- dva roky vecnych otazok , vypytovaciek, mudrych rad ... Neviem co robit.. Ked odpoviem v skratenej forme ako ste naznacili, potom na mna doma vrieskaju,ze sa mam nad sebou zamysliet,ze som drza, ze uz mam dost rokov na to,aby som odpovedala normalne,ze ma nic nezaujima iba ja, ze sa so mnou nebudu bavit /ale to psoledne nikdy nedodrzia a otazky nastoluju zasa.../
Aha tak to meni situation :-)
Som myslela ze mama je opustena vdova na dochodku bez kamaratok a bez moznosti kvalitnej komunikacie zo svetom a okolim.
No tak to musis jemne,slusne ale dorazne upozornit ze ak si este nevsimla ze si medzicasom vyrastla,si svojpravna,dospela.Moja mama takisto pozna vsetky moje kamaratky,kam chodim a tak nakolko tiez byvame spolu ale je to v medziach normy,my mame skor kamaratsky vztah a chichuname sa na dovernostiach,to je o inom.Teba mama uz terorizuje,je to unavne.
brieta - Mama pracuje, otec tiez. Ale problem je aj tam, ona by aj sla do spolocnosti, on to nepotrbuje... mozno preto sa tak viaze na mna - vidis, tam som doteraz dovod nehladala... lenze toto ja za nich nevyriesim.
No moja mas to tazke,najskor som ti chcela napisat ked som citala uvodny prispevok,ze mame mozno krivdis,ze sa citi opustena,nema priatelov s ktorymi by sa mohla porozpravat tak sa tesi tvojej pritomnosti,mozno sa obava koli bratom o teba chce ta mat taku dokonalu a po dozorom- v dobrom.Len teraz neviem ked som docitala toto posledne co pises,sa mi to nezda v poriadku.Mama este pracuje alebo je na dochodku? Takisto nepises ci ma manzela teda tvojho otca alebo je sama,to je tiez dost dolezite.
Petuska B - Mas pravdu... Nechcela som vam davat svoje "ale...", skor len viac objasnit situaciu, ak ste reagovali na nieco, co som nejako nepopisala... len aby sme si boli jasni. Neobhajujem ju, ale seba. Aby sa vedelo, ako to mam.... No dost. Dobre. Idem bojovat! Slusne, ale bojovat.
Tak ju treba nenápadne postrašiť že máš kam ísť nenápadne jej naznačiť že si s priateľom hľadáte nejaký podnájom lebo doma sa to nedá vydržať ako ťa kontroluje. Máva s tebou ako chce, pretože jej to dovolíš. Neuraz sa ale ty máš na všetko odpoveď čo ti tu napíšeme, na všetko máš ale, buď to riešiť chceš alebo nechceš. Inak iba strácame čas.
Petuska B - hej, do isteho casu mi to nevadilo, ale teraz ma to uz fakt otravuje a nemozem povedat, ze mi to vyhovuje... uz davno nie. Tak uvidim, skusim vase rady, nejako to zmiernit.... Dakujem.
babenka1 - nemam urcenu hodinu kedy mam byt doma, chvalabohu... najhorsie je, ze jej ked sa nieco nepaci, nepovie mi to, ale caka, ze na to pridem sama. ak na to nepridem, tak potom, ked jej dojde trpezlivost, vykrici mi to, ako napr nedavno, ked mi vycitala, ze som do druhej vonku s priatelom (bolo leto, podotykam, a kedze robim v skolstve, mala som prazdniny, rano som nevstavala). ale ako som mala vediet, ze jej to prekaza, ked nic nepovedala? ked kricala, zacala som mat pre to vycitky, ja hlupa! Ked som jej naznacila, ze na tom nevidim nic zle, ved mam svoj vek a tak, s krikom povedla, ze ked sa mi tu nepaci, mozem sa zbalit a odist... Ona vie, ze nemam kam, zatial.
Drzá? Nie, mame vysvetli slušne, že jej nebudeš odpovedať na jej otázky, pretože si už dávno dospelá a nie 5 ročné decko. Problém je ten, že ty si si ju už tak naučila a teraz to môže byť obtiažne ale nie nemožno, no mám pocit, že veľmi ani nechceš nič meniť, že ti jej záujem v podstate robí dobre. Vieš, drzosť je na oboch stranách, ono je to totiž trošku drzé aj od nej, že sa ťa na to takto vypytuje až ťa vypočúva, si už dospelá a tvoja matka to musí pochopiť a najlepšie riešenia bývajú tie rázne. Ale na to prídeš sama, raz pretečie pohár tvoje trpezlivosti vybuchneš a už sa tam nebude dať hovoriť o drzosti ale.. :-) Návody ako to riešiť sme ti dali, ovšem prevedenie do praxe je iba na tebe. U mňa táto vec funguje a funguje super a musím priznať že mi to vždy všetky kamarátky zavídeli. Určite nehovorím kedy prídem od tej doby ako som šla raz vyniesť smeti a prišla som domov o tri dni z chaty :-)) čas je vždy neurčitý, nikdy neviete koho pri vynášaní smetí stretnete a kam sa vyberiete :-) Takže túto odpoveď si nechávajte vždy otvorenú, takisto nemôžem s určitosťou nikdy povedať kam idem, pretože sa to môže zmeniť a nemôžem nikdy určito ani povedať s kým idem, pretože sa môžem vybrať s kamarátkou a skončím nakoniec s nejakým fešákom atď. Nikdy neexistuje jedna odpoveď tak na čo odpovedať? Potom vám bude vyčítať, že klamete alebo čosi iné. Takto keď poviete von, ak skončíte v bare, na chate, u priateľa, alebo na Chopku či v zahraničí stále sa to sprace do pojmu- VON :-)
tak jej povedz, že kvôli nej strácaš kamarátov, lebo skoro všetci sa z teba vysmievajú, ako ťa kontroluje a ako musíš byť do určitého času doma a ešte aj podať hlásenie. Že si pri nej pripadáš ako decko a že vážne uvažuješ nad odchodom z domu (ona nemusí vedieť, že to nie je pravda). Nech má trochu výčitky svedomia, že ti svojou zvedavosťou kazí spoločenské vzťahy.
