Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Neviem či mi na niečom záleží, či si niečo vážim :(

Príspevok v téme: Neviem či mi na niečom záleží, či si niečo vážim :(
shadown

Asi pred rokom a pol som bol myslím normálny chalan i keď asi slušnejšej povahy,zdravo sa stravoval,nefajčil, nepil.Mal som dievča ktoré som veľmi miloval a vtedy znamenala pre mňa všetko.Začalo sa to medzi nami kaziť.No boli sme spolu.Mne zomrel dedko.Mal som ho radšej ako vlastných rodičov, jediný človek na ktorého som sa nikdy nehneval, ktorý mi ako jediný pomohol keď bolo treba.Hoci nikdy nefajčil,nejedol nejako nezdravo , pil ako normálny človek zomrel na rakovinu.To bola prvá vec čo ma dostala.Po pár týždňoch ma nechalo dievča, ktoré 2 roky znamenalo celý môj svet.Dva roky som bol len s ňou vonku a pár krát s jedným kamošom.Nevedel som si predtsaviť život bez nej.No zistil som že som miloval niekoho kto sa hral na niekoho iného.Uvedomil som si ako som sám seba ťahal za nos.Vtedy sa pre mňa všetko skončilo.Chcel som si aj niečo spraviť ale uvedomil som si že je to hlúposť.S rodičmi nemám práve ten naj vzťah tak nevedeli o mojich problémoch.Kamošov nemám len jedného skutočne naj.No jemu som tiež nič nehovoril.Hambil som sa.Keď som sa ako tak dostal s tohoto začal žiť úplne nanovo.Iné učeš, šaty,povahovo som sa tiež dosť zmenil.Začal som sa venovať športu a do toho som asi dával všetko aby som nemusel na nič myslieť.Chcel som byť stále sám.Žiť len pre seba a na všetko ostatné kašlať...Teraz po asi 18 mesiacoch nemám stále kamošom len toho jedného naj,ktorý je skutočne priatel.Mám aj dievča ktorá mám rád a chcem byť s ňou no neviem ani čo cítim.Chcela sa so mnou rozísť a teda to aj spravila mňa to zobralo ale kašlal som akoby na to.Po pár dňoch sa mi ospravedľnovala že urobila chybu a že dá všetko za to aby sme boli spolu.Aj plakala.Ani neivem prečo ale zostali sme spolu.V tej chvíly som myslel že ma má asi skutočne rada keď kvôli mne plače.To bolo asi pred mesiaocm...Aleteraz ja opäť nedokážem uveriť jej slovám, že ma skutočne ľúbi, že chce byť so mnou aj budúcnosti.Mám kamoša ktorý ma nikdy neoklamal a popžičiami posledná cent čo má no aj tak nie som šťastný.Ani sa mi nechce ísť von.Je mi jedno že sme kamoši.Je mi jedno že mám dievča.Ja mám pováčšne času pocit, že chcem vypadnúť na nejaký opustený ostrov kde by ma nič nemuselo trápiť.Mám aj dosť málo volného času pre seba lavne teraz cez školu.Mám 17 rokov.Jediné čo je teraz je škola,brigáda, a šport ktérému sa venujem.Ak je trochu volného času som s deivčaťom alebo s tým kamošom na chvílu vonku.Ak ma rodičia žiadajú aby som niečo pomohol doma mám obrovksé nervy že mi berú volné chvíle.Toto všetko vyzerá ako banality možno no ja mám pocit že sa zbláznim.Naozaj doma trávim málo času čo sa jedine vyspím aj to niekedy dosť málo.Je mi skoro všetko ukradnuté zaujímam sa len o seba.Ale nie som egistický ignorant.Navonok možno vyzerám v pohode ale asi sa len tak tvráim.Keby som mal byť taký ako naozaj cítim nechodím ani do školy,kašlem na brigádu na všetko.Jedine to robím preto lebo viem že sa tým nič nevyrieši a len by som si pokazil budúci život.No moje pocity to nemení.Od kedy ma opustili 2 ľudia na ktorých mi skutočn záležalo sa akoby pre mňa všetko skončilo.Nemám ani vlastne sny...Jednoducho len som

lenkaa....

Pozri sa, aj ja som mala rovnake pocity, ked som mala 17. Stratila som lasku /vtedy som si myslela, ze viem co to je/, rozumela som si len s dospelymi rozumnymi ludmi /skor som sa len stavala do urcitej pozy tej, ktora vie viac ako ostatni v jej veku a pritom som bola ja osobne ta, ktora nevedela pochopit druhych/, mala som cierne myslienky, pisala smutne basne a este aj oblaky mali akysi depresivny stav:))) Zmenil to len moj vnutorny postoj, akesi vyzretie, snaha nebyt v nicom ina ako ostatni. Pozri, dnes mam 20, skveleho manzelu, studujem treti rocnik VS, pracu, ktora ma naplna a onedlho aj babatka, kvoli ktoremu sa budem na kazdy den svojho zivota smiat:) Takze hore hlavu, shadown, tvoj cas pride:) A nehovor si Shadown, ked chces byt zaujimavy, tak kludne IGNAC, SERVAC hocikto...len nepomaha, ked si clovek vlastny smutok prehlbuje vlastnou hlupostou.....

zivotaosud

ty potrebujes cloveka pre kt sa ti oplati zit:,( smutne ..vaz si zivot ...aj ja mam obcas takyto pocit ...treba sa zmierit s tym aky je zivot ....nic nebude dokonaleee..tes sa z malickosti to ta bude drzat nad vodou ...drzim prsty

karioll

o tom predsa puberta ja.o hladani nielen sameho seba,o miesto pod slnkom...
su dobri psychologovia na taketo veci,plati to poistovna,da sa tam dostat cez skolu a budes iba rozpravat a rozpravat...

1212

hm poznam ten pocit ...asi rok dozadu som sa citil rovnako..ten pocit prazdna ..je to svinstvo ..ono to prejde ..len musis chciet ..skusit sa nepoddavat tomu pocitu.. a hlavne by si mal niekomu o tom povedat

shadown

Vlastne ak som s niekym vonku tak sa cítim fajn.Len ak som sám začína to od znova všetko.A ak prídem domov nemám už chuť ísť von.Musí ma kamoš vytiahnuť.A ja som trochu povedal by som konzervatívny .Doslova som iný ako väčšina ľudí v mojom veku.Niekedy chatujem na pokeci ale s ľudmi v mojhom veku si nemám čo povedať.Rozumiem si celkom dobre so staršími asi nad 21 rokov.A venujem sa športu ale nie kolektívnemu.A na nič iné nemám ani čas.Dokonca aj na brigáde som sám.Na výšku chcem ísť.Vojak s povolania.Chcel by som ísť na nejaké misie.Buď sa nevrátim alebo sa vrátim a budem bohatý a mať konečne pokoj. Povedal by som že teraz, podľa toho ako sa cítim mi vyhovuje oboje a nevidím žiadne zápory...Pred týmto všetkým som chel ísť na rôzne školy, mal rôzne sny no teraz ma nič nenadchýňa.Niekedy mám chuť sa venovať len športu ktorý robím a na všetko ostatné kašlať.Lenže to nejde :(

Inner

taketo zvlastne pocity vnutornej prazdnoty mozno len znamenaju, ze hladas vo svojom zivote priority a svoje miesto. Mnoho ludi v tvojom veku sprevadzaju podobne myslienky. Mozno len ty ich mas cernejsie, uzkostnejsie. Ale moj recept na bolest je ten, ze napriek tomu, ze asi sa sam do seba uzatvaras, predsa len je lepsie byt v nejakej spolocnosti.

Skus si niekde najst priatelov, vo svojom okoli mas istotne vela ludi, s ktorymi by si si takisto mohol rozumiet. Prihovor sa im, potom spoznas, kto je ten spravny clovek a kto nie. Alebo sa prihlas na nejaky zaujmovy kruzok alebo kolektivny sport. ked budes v komunikacii s ostatnymi, naozaj budes svet vidiet krajsie. Ak mas problem nadvazovat kontakty, aj spoznavanie ludi cez internet je moznost :-).

Chystas sa aj na vysoku skolu? To je vyborna prilezitost na zmenu svojho zivota a hlavne zmyslania, trosku pozitivnych myslienok by neuskodilo :-)))) drzim palce

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Neviem či mi na niečom záleží, či si niečo vážim :( - Fórum - ZDRAVIE.sk