S priateľkou sme spolu pol roka.Bývame od seba asi 15 km. Obaja chodíme na strednú ja budem mať 18 ona má 17.Problém je v tom že sme spolu veľmi málo.Stretávame sa len piatky a soboty na nejaké 2-3 hod.Okrem toho trochu píšeme na nete a SMS. Podľa mňa je to veľmi málo a neviem či ten vzťah pôjde ďalej dobrým smerom.Keď som s ňou cítim sa super a som veľmi šťastný, no keď sa stretneme v sobotu, myslím na to že zase s ňou týždeň nebudem...A trochu mi to vie pokaziť náladu.Keď nie sme spolu mám divné pocity či to bude fungovať aj ďalej keď to je takto.Teraz prišla chvíľa, že ak chcem byť s ňou musím sa niečo vzdať resp. nezačať športovať. A to ma trochu štve, po zranení som sa na to tešil. Len ak začnem budeme spolu ešte menej.Ona nemôže byť dlho vonku, ak sa začne stmievať musí byť doma.To ma aj trochu udive vzhladom an jej vek. Cez týždeń by som si ja našiel chvíľu na ňu, len ona stále vraví, že sa musí veľa učiť.Asi sa aj učieva dosť ale myslím že nejaká tá chvíĽa by sa našla.Nemyslím že sa vyhýba stretnutiam.Neviem...Pred časom sa so mnou rozišla no o pár dní sa chcela stretnúť a plakala aby sme sa dali dokopy,že spravila hroznú chybu a dá všetko za to aby ju napravila.To ma presvedčilo že ma má naozaj rada.Len niekedy predsa o tom pochybujem, kedysi som sa dosť sklamal.Niekedy mám pocit že by bolo lepšie keby sme sa rozišli, len nechápem svoje pocity keď mi je s ňou tak super.A Chýba mi niekedy až moc...Čo by ste radili? prešiel niekto niečím podobným?
Neviem či to pôjde ďalej...
ja to v nímam že z lásky sa človek nenaje.Ja sa tiež učím do školy aby som mal prevažne 1.Ale napr.ak je deň keď mám učenia menej naučím sa aj na ďlašie dni aby som mal čas ísť von.Tak preto neviem prečo to nerobí aj ona.A príde mi to divné keď hovorí že by bola rada keby sme boli spolu viac...A ja som pre jej vlastnosti aj s ňou začal chodiť, lebo baby čo opisuješ mi "nevoňajú".
Čosa týka tých vychádzok tak myslím že 17 rokov je dosť na to aby mohla byť dlhšie vonku ako do 21 hod.Nehovorím aby prespala u mňa to nie ale niekedy by jej predsa mohli dovoliť dlhšie byť vonku.Tým by sa ozaj veľa vyriešilo.
čo sa týka športu tak povedala ak začnem hrávať bude stáť pri mne, lenže to budeme spolu naozaj málo.raz za týždeň.Ak jej to nevadí mne určite hej.Ja si to moc neviem tak predstaviť
paldzes,
ja nechapem tvoje zmyslanie...mas ju rad? tak preco mas take cudne myslienky? POvedala ti ze sa musi ucit, bud rad, ze mas babu, ktora okrem chodenia na diskoteky, malovania sa, chattovania na nete, chodenia na kavu mysli aj na buducnost a uvedomuje si, ze z lasky sa nenaje, ked skolu skonci....mohol si natrafit na taku, ake tu prave opisujem nelichotivym sposobom....ja ucim na strednej skole a poviem ti, z triedy je jedna jedina, alebo dve, dvaja, co sa skutocne ucia, ostatni za vezu popri nich a nikto si neuvedomuje, ake dosledky to bude mat v buducnosti.....
ma 17, nie je plnoleta, nezaraba si na zivobytie a zije s rodicmi, teda oni maju pravo jej prikazat, kedy ma prist domov...ja som to mala tiez tak a mozem povedat ze aj vdaka tomu som nikdy nemala problemy v skole, s otehotnenim, fajcenim, drogami a tak....poprvy raz som prespala u priatela, ked som mala 24 rokov, a bola samostatna, po VS....predtym nie.....a brala som to ako zodpovednost....
dalsia vec, ja som sa s mojim priatelom zoznamila cez net a tiez sme byvali spolu len o vikendoch, cely rok a teraz spolu 2 roky byvame......ono sa to da, len treba chciet......casom prid, ze budete mat na seba viac casu, uvidis....alebo ani nie a rozidete sa...
a tvoj sport? chod za svojim cielom, sportuj, vypracuj sa, ak bude ona chciet sa s tebou stretavat, zadeli si cas tak, ze to zvladne...ak nie...mas odpoved na otazku, co mas robit.....urcite sa nevzdavaj sportu, ak si v nom dobry...ale zas si najdi aj cas na priatelku...vsetko sa da...veci nie su len cierne a biele, ale obcas aj sive......
nevzdavaj sa pre nu sportu, to by si neskor lutoval a vycital jej. chapem ze chcete byt spolu co najviac, to je normalne. vztahy pridu ale aj odidu, ak ten vztah stoji za to , tak to vydrzi, ak nie, tak nie.
V predchádzajúcom vzťahu, môj prvý skutočný vzťah, som pre to dievča robil naozaj všetko. No nechala ma.Ona sa úplne zmenila.Ja síce nelutujem nič čo som spravil len teraz si uvedomujem aký som bol naivný.Nechcem to zopakovať...
Pre toto deivča robím tiež veľa.Stretnutia nikdy nezruším a hovorím jej čo pre mňa znamená.S rodičmi si moc nerozumiem, mojím koničkom sa nemôžem venovať naplno s fin. dôvodov.Mám len jedného super kamoša, a ona je pre mňa všetko.Ona mi tiež povedala, že som pre ňu všetko no pochybujem o tom niekedy.Vraví že jej chýbam tak ale prečo sa nestretneme?...My keď si píšeme na nete niekedy je to ozaj fajn, ale poväčšine dosť chabé.Byť naozaj spolu je niečo úplne iné.A teraz ma trochu trápi že kvôli tomu aby sme boli spolu nemôžem začať športovať.Mohol by som mať aj neakú karieru.Pred zranením som hrával 1.ligu, teraz by som šiel síce do 5 ale možno by som sa vypracoval.Len budem s ňou menej.A to by ozaj asi už nemalo zmysel :(.Neviem. Po rozume mi behá, že ak sa toho vzdám, neksôr sa tento vzťah pokazí a ja nebudem mať nič. Sme mladý tak naozaj neviem či budeme spolu navždy.Zatial ja nie som proti ale nechcem si nič namýšlať zbytočne...Dá sa to vlastne byť navždy spolu aj v takomto veku?
A este nieco, ak niekoho naozaj !!! milujes tak sa ho NIKDY nevzdaj a preukazuj mu to co citis.... Ta osoba si to zasluzi . JA som to zistila velmi neskoro az . Lebo potom to mozes lutovat 10000krat za den .. Co si neurobil a mohol si , a co si nepovedal a mal si povedat ............
ja som presla niecim podobnym ibaze nas nedelilo 15 ale 220 km ... On navyse robil v zahranici. Pokec s sms je fajn ale zivo je zivo .. Pokial ma vztah fungovat treba sa aj stretavat lebo len tak sa da clovek dokonale spoznat . U mna sa to skoncilo tak , ze chalan si nasiel babu co byva 15 km od nich . Boli to a chyba mi ..No svojim sposobom ho aj chapem .. Je to 100 krat lahsie., Ale ma to tak asi byt. No tiez som si neuvedomila co som mala az kym som o to neprisla.......Zial aj taky je zivot:( Aj ked on bol to naj co ma v zivote stretlo !
