Existuju?

Prisla na mna akasi depka, alebo skor premyslajuca nalada. Mam 18, mnohi si povedia, ved si este mlada, mas cas, no ja to citim uplne inak. Jednoducho: Tuzim po dobrom a milom chlapcovi, skutocne mi v prvom rade ide o jeho vnutro. Chcem, aby ma lubil taku aka som, aby sa ma nesnazil zmenit. Chcem milovat a byt milovana. Tuzim po tom, aby som mala novy zmysel a radost v zivote, aby som stale mala na koho mysliet, aby som vedela, ze tu na svete je niekto komu na mne zalezi. Nechcem ziadneho arogantneho chlapca, ktory piatky a vikendy travi so svojou partiou v baroch, na diskotekach v opojeni alkoholu, nechcem takeho, ktory bali baby na kazdom kroku, ktory je neverny, ktory ti stale vycita v com si neschopna, ktory sa stale machruje, vyvysuje, ostatnych ponizuje, len seba povazuje za pana dokonaleho. Chcem takeho, ktory ma pride cakat po skole, ktory so mnou rad zajde aj inam ako su bary a diskoteky, niekto, na koho budem stale mysliet, ktory ma povzbudi v kazdej tazkej chvilke, ktory bude pri mne v dobrom aj v zlom. Taky, ktory mi ma bude lubit, pre ktoreho budem krasna aj ked budem chora lezat v posteli. Chcem citit v dusi lasku, chcem mat dni ovela krajsie ako doteraz, chcem, aby sme chodili spolu von a mne by vtedy nic nechybalo, stacilo, ak by sme len boli spolu, objjimali sa, drzali za ruky, kedy by nam obom stacili chvilky stravene spolu. Teraz aby to nevyznelo namyslene, len aby som dodala, nemam problem s tym, ze by o mna nitko nejavil zaujem. Ide o to, ze o mna javia zaujem len ti nespravni. Ale preco nemam to stastie stretnut aj takehoto chlapca? Preco mam to stastie stretavat len takych, ktori su bud namysleni, machri, tuhi pijani, najvacsi suknickari a podobne? Preco neviem stretnut vnimaveho, chapajuce, citliveho a dobreho chlapca, ktory nepodliha dnesnym trednom, ktore su asi take ako chodit kazdy piatok a vikend do barov, na diskoteky, fajcit tak ako druhi, skusit hulit travu a podobne. Nie som typ, ktory sedi doma, rada zajdem do spolocnosti, stale sa s nejakymi muzmi stretavam, ale preco je vacsina z nich taka, aku prave nevyhladavam? Existuju v dnesnej dobe este taki chlapci, aki sa mi pacia? O par viem, len preco zrovna oni musia byt zadani alebo musia byvat tisice kilometrov daleko? Ja viem, ze laska si ta najde sama, netreba to silit, vseto toto viem. Ale mozno je to tym pocasim, prichadza jesen, idealny cas na romanticke prechadzky v prirode, spolocny caj niekde v teplucku a podobne. Po tom tuzim. Len zistujem, ze sa nieco takeho nikdy nedockam...