Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

PP-ckari a podobni:-)

Príspevok v téme: PP-ckari a podobni:-)
usmev:)

zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)

maciatko123

usmev: ja som k psychologicke zasla asi pol roka po tom kolapse kedze som mala stale stavy ze som sa nevedel anadychnut poriadne...lenze na mna neurobila bohvieaky dojem, nezaujato si pozapisovala par informacii a potom mi ukazala take cviky, pri ktorych sa da vnimat telo a to ze dycham a ze sa len tak z nicoho nic nezadusim... potom som tam este bola asi 3 krat ale z tych jej praktik mi bolo az do smiechu tak som si uvedomila ze ved snad nebudem teraz cvok :) navyse sa raz na mna osopila v telefone ked som si chcela prehodit termin tak som tam uz nikdy nesla.
naucila som sa to predychavat sama, kupila som si persen- rastlinny ukludnovak, to som brala tak pol roka, na horsie chvile som mala lexaurin od obvodnej ktory mam aj teraz po ruke pre pripad zleho letu :)) inak nic, za 3 roky som spotrebovala asi 1,5 krabicky lexaurinu, aj to narazovo pocas niekolkych tyzdnov. proste som si zakazdym povedala, ze este chvilu pockam, a ked sa mi nepolepsi tak si dam tabletku. no a zvacsa to preslo :) nechcela som byt zavisla na nejakej chemii, aj ked lexaurin je fakt slaby...

usmev:)

presne tak!:-)
a to mas u mna velky odiv za to, ze hoci Ti tieto rozne situacie robia take problemy, vyvolavaju v Tebe uzkost, strach a podobne, Ty aj napriek tomu do nich ides!:-) lebo presne tak by to malo byt.. neustupovat od tych situacii, nepoddavat sa im, ale naopak, podstupit ich aj za cenu, ze Ti bude zle, budes mat uzkost, strach.. aj ked je to take tazke.. takze super, fakt super!;-)
a smiem sa Ta spytat, Ty aj chodis k psychologovi? beries aj nejake lieky?

maciatko123

No to je vlastne to iste, lebo ked sa znizi tlak tak sa moze zvysit tep, to je to busenie srdca aj v hlave...mozog sa snazi kompenzovat a vyrovnat nejak tu srdcovo-cievnu sustavu a nedokrvenost.

Mas pravdu, ze je dobre ze tie stavy nie su stale, takto si aspon vieme vazit chvile ked nam "nehrabka". :))

A tiez aj strach z vysok mi ostal, presne, hoci moje problemy nemali ani s tym nic spolocne. Naozaj sa mi asi narusila regulacia strachu ci co to. Ale napriek tomu stale idem, aj na kopce aj sopky a neviem aj do lietadla, hoci sa potom vzdy tych par hodin preklinam a hovorim si ze nikdy viac. Ale uz teraz planujem dalsiu cestu,a nechcem sa nechat pripravit o vysnivane miesta len kvoli strachu :) Lexaurin to isti, alebo dva ;))

usmev:)

aha, chapem, chapem..
ja to mam opacne - ked na mna ide atak, tak sa mi strasne zvysi pulz, uplne citim to pulzovanie v tele, tak isto aj strasne busenie srdca.. a pocula som, ze u vacsiny ludi trpiacich PP sa zvykne pulz zvysit, preto som myslela, ze si sa asi pomylila, prepac:-)
inak, este raz som si precitala ten tvoj prispevok a mam pocit akoby som to pisala ja:-) teda az na to lietanie.. s tym mam hrozne skusneosti a odvtedy uz radsej nelietam.. ale som si povedala, ze este aspon raz nasadnem, ale to vtedy, ked budem z PP uplne vonku;-)
a u mna to iste - obdobie, kedy stresy a vsetko ostatne dobre znasam.. ale potom bum - pride obdobie, kedy mi robi problem ist do skoly, vstat, no normalne fungovat.. je to tak - striedaju sa u mna obdobia, kedy neviem co znamena PP a potom udrie a jasne mi to da pocitit a trapim sa..
a aj ten strach.. niekedy by som sa kludne postavila aj na 12 poschodie a potom niekedy pride taka uzkost, ze zaspavam, vynori sa mi, ze stojim niekde na kopci a hrozi mi, ze spadnem a citim strasny strach a uzkost.. alebo ma niekedy pochyti len tak.. idem do skoly alebo som v autobuse a uz citim to busenie srdca a akysi strach, v podstate ani neviem z coho - ziaden konkretny dovod v tom nie je, den ako kazdy iny..
je to zvlastne:-) ale budme rady, ze sa tie obdobie striedaju.. ze to zle obdobie VZDY vystrieda aj to bezproblemovejsie, lepsie.. horsie by bolo, keby pretrvavalo len to zle.. ja som vdacna, ze to tak je, lebo davno som prezila dlhe obdobie to zle a bala som sa, ze sa z toho uz nikdy nedostanem, take to bolo.. teraz vzdy, ked pride to zle, snazim sa nestratit nadej a verim v zlepsenie:-) ktore urcite pride, musi:-)

maciatko123

nie, mala som ho velmi nizky, ja mavam aj bezne nizky tlak a vtedy mi klesol uz tak, ze sa mi nic nedokrvovalo. preto mi strpli nohy, ze som ani stat nevedela, aj ruky a tvar. hrozne neprijemne. preto mi ho museli zvysit magneziom vraj, aby mi nasledne mohli dat diazepam :)
dokonca bol tusim len 90 na 60, no extrem uz...

ja ani nemam negativnu skusenost konkretne z lietania, co by mi zanechala spomienku, praveze ja mam take obdobia, kedy sa bojim toho, potom hentoho, potom nicoho... ved pred 2 rokmi som zazila zly a dlhy let s turbulenciou, ktoru neustala ani letuska a vtedy nic....nechapem, mam asi take obdobia kedy sa nedari proste...a potom sa bojim bez priciny :(

usmev:)

maciatko, uplne ta chapem..
to je to, ze velmi vela veci, situacii, aktivit, ktore si pred tym vykonavala lavou zadnou, Ti teraz robia problemy..
doteraz bola cesta autobusom alebo inymi dopravnymi prostriedkami beznou jazdou, ale staci, ze raz si to tam nezvladla, mozog si to zapamatal a obcas Ti potom robi problem aj taka bezna cesta do skoly.. resp. hovorim o sebe.. inokedy ani naznak, ale sem-tam sa stane, ze citim, ze sa mi tazsie dycha alebo mi busi srdce, ale treba sa snazit nespanikarit, dychat do brucha a zhlboka, upokojit sa, ze o nic nejde a aby to postupne preslo..
inak, tomu tlaku nerozumiem.. 90 na 70? nepomylila si sa?
a s cim s tebou musim uplne suhlasit - to je ta veta: "ostala mi akoby znizena schopnost zvladat stres - najma strach".. u mna je to totozne..

maciatko123

tiez sa mi stalo cosi podobne. asi pred 4 rokmi, vela stresu, zdravotne problemy az to vyustilo do kolapsu, skoro som sa zadusila- taky atak, vsetko mi strplo a museli mi pichnut upokojovak ale najprv magnezium, lebo som tlak mala 90 na 70....no hroza, proste sa moj mozog asi rozhodol umriet alebo co.
no a odvtedy sa parkrat pri strese zopakovali tazkosti z dychanim, potom som sa to naucila "predychavat". isty cas som mala problem vydrzat aj v zavretej elektricke.
teraz som uz ok,ale ostala mi akoby znizena schopnost zvladat stres- najma strach. velmi rada cestujem ale posledny rok (hoci sa mi to pred rokom strasne pacilo) som sa z nicoho nic zase zacala velmi bat v lietadle naprklad.... a to som minuly mesiac musela 10krat letiet. Vzdy som pocitala minuty doslova... je to vycerpavajuce, ked takto musim stale potlacat bliziaci sa "atak" alebo co. A to potom ako som rok bola uplne OK a teraz neviem preco zas...niekedy mam pocit ze mi len hrabe.

usmev:)

ahojte vsetci!:-)
viem, ze pomerne neaktualne, ale aj tak - dufam, ze ste si uzili velkonocne sviatky tak ako sa patri:-)
ako sa vam inak dari, co kto mate noveho?:-)
chodi sem este niekto z "nas"?:-)
rada by som o vas este citala, ako napredujete, ako sa vam dari, mozno by sme mohli nieco spolu prebrat, aj ja mam v hlave este vela otazok a tak:-)
vlocka:) - tebe musim takto napisat, ze mi opat raz nefunguju maily na centre! asi budem naozaj nutena si vyrobit novy mail, lebo s tymto mam stale nejake problemy.. uz ho mam napisany, dam odoslat a stale mi to vypisuje "sprava sa odosiela", ale zjavne sa neposle.. a ak nebodaj ano, tak Ti moj mail musel prist prinajmensom 4krat:-) ja len aby si vedela, ze tie CDcka este nemam doma, lebo som nebola s tym kamaratom, ktoreho som o to poprosila, ale akonahle ich budem mat, ozvem sa Ti a potom Ti ich poslem:-) teda aby si vedela, ze som na Teba nezabudla, myslim na to, len to este nemam pri sebe..
tak ak sem este niektora chodite, tak napiste, ja sa potesim!:-)
tak sa drzte, pekny den, aj ked nam dnes nepraje a je taky chladno-uprsany:-) papa:-)

usmev:)

halo, halooo:-)
kde ste vsetci? ako sa mate?
tak dlho som o nikom necitala, vobec neviem ako sa vam dari, ako postupujete, co mate nove a podobne..
ja som tu v poslednom obdobi zakladala novy prispevok, lebo som sa mala naozaj dost zle, mala som pocit, ze sa mi zasa vracia jedno z tych najhorsich obdobi..
nehovorim, ze teraz je to uz dobre, ale je to o nieco lepsie.. trosku sa mi podarilo vsugerovat si, ze vsetky priznaky, ktore teraz mam su typicke pre PP, ze nic vazne mi nie je, ze nezomieram.. tak uvidime, ze dokedy mi to vydrzi:-)
ale co som sem chcela napisat.. dnes som zazila asi po pol roku straaaasny atak! no fakt som si myslela, ze toto uz bude koniec.. ale mala som k tomu naozaj vazny dovod, myslim, ze to co som dnes zazila by vystrasilo kazdeho, len kazdeho v inej forme.. niektori to zvladaju lahko, ale tym, ze som z celeho tohto obdobia taka strasne vycerpana, zoslabena co sa tyka psychickej stranky, ani sa necudujem, ze som zazila ten atak..
ale som strasne stastna, ze som sa odhodlala zacat s tou psychoterapiou.. teraz som marod, tak nemam ako chodit na sedenia, ale kdze uz choroba ustupuje, tesim sa na dalsie sedenia.. verim, ze mi pomozu:-)
tak dajte o sebe vediet, budem rada, ak napisete ako sa dari:-)
vsetkym posielam vela vela sily, dobrej nalady a co najviac pozitivnych dni!:-)

Textová Inzercia

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

PP-ckari a podobni:-) - Fórum - ZDRAVIE.sk