Nemali by sme brat lasku inak, ako sme zvyknuti???

kacicka_kaci je krasne ze to po 9rokoch este takto citis a verim ze to tak bude este aj za dalsie desiatky rokov :) a ak to tak citi aj on, tak uz naozaj nie je o com premyslat.. ja som sa s priatelom uz rozpravala viac krat na temu inych ludi kt. nas pritahuju atd, mame velmi otvoreny vztah a zhodli sme sa na tom, ze je hlupe opustat niekoho s kym sme vela rokov a s kym sa lubime a rozumieme si pre nejake nove poblaznenie, ktore moze skoncit o par mesiacov.. ze sa uz tak dobre pozname, vsetko o sebe vieme, urcite by sme sa len tak neopustili.. samozrejme, ako vravim, ta zaruka tu nikdy nebude, ze sa nic take nestane, ale ja som stastna kym je to ak ako to je teraz.. a budem tomu verit az do konca, aj ked si pripustam aj to, ze sa deju na svete aj smutne veci- ako napr. rozchod s milovanym clovekom.. ja som zvedava ako to bude s nami, pretoze moj priatel je zatial dost mlady a o rodine a detoch nechce ani pocut, tak len verim ze dospeje :) pretoze ja by som bez deti nemohla byt... ale to ma este nastastie aj u mna cas :)

Inak velmi ma potesilo co si napisala, uplne som si predstavila ako budete mat spolu dietatko a aj ked ta nepoznam, potesilo ma to :) je to krasne ked si dvaja ludia zalozia z lasky rodinku.. dufam ze aj ku mne toto stastie casom pride, tak teda vela stastia aj tebe, nech sa ti dari a nech sa nedas nikdy zlakat nejakym milym simpatickym muzom, pretoze tych je na svete vela a vzdy bude, ale tvoj priatel je len jeden :))

Vies co, mas fakt pravdu. Ja hned, ako som to napisala, tak mi doslo, ze bez toho mojho by mi bolo fakt smutno, ze by mi chybal, aj ked mi niekedy vie liezt fakt na nervy a vselicim ma vytaca a aj ked sa mi s nim nechce vzdycky prave milovat, ako to bolo na zaciatku, aj cez to vsetko by mi strasne moc chybal. A myslim, ze ked toto este stale clovek citi po 9 rokoch, tak s kym uz inym by som mala robit take zavazky, ako rodinka a podobne, ak nie s nim. Vzdy naokolo budu zaujimavi ludia a v urcitych momentoch zacneme jeden alebo druhy pochybovat, mas pravdu, ze zaruku nam nikto nikdy neda. Ale vzdy nakoniec pride moment, kedy mi dojde, ze este stale pre mna vela znamena.
Dikes za tuto temu, myslim, ze som si vdaka nej aj ja trochu usporiadala veci, o ktorych obcas pochybujem a trapia ma.
Summer, prajem ti vela peknych dni v tvojom zivote, nech ho prezijes naplno a splni sa ti, co si zo srdca prajes :)

kacicka_kaci myslim ze sa nad tym nespravne zamyslas.. ved to by si potom nemohla mat deti nekdy s nikym, pretoze pravdepodobnost ze sa medzi vami nieco stane, alebo ze sa zalubis do ineho a stane sa ti prednejsim ako tvoj terajsi je tu vzdy.. a tak isto sa to moze stat aj jemu.. nikdy si nebudes ista ze s tym danym clovekom budes navzdy a ze sa nic nestane.. podstatne je to, aby si mala dieta s niekym, koho milujes a vies, ze ste obaja ludia kt. sa vedia prisposobit, robit ustupky, kt. su rozumni a chcu byt spolu natolko, ze sa o ten vztah budu snazit za kazdych okolnosti.. moze sa stat ze sa to nepodari, ale na to ti nikdo neda zaruku.. ty sama musis vediet, ci si trufas to s priateom skusit a ci veris tomu, ze to vijde.. nemysli hned na to zle, ze zranis deti ak sa nieco stane atd.. potom budes stale zit len v strachu co ak? A pritom sa nic nemusi stat.. a to co si napisala, ze mozno je take zavazne rozhodnutie lahsie urobit ked je clovek cerstvo zalubeny, to je sice mozne, ze je to lahsie, ale urcite to nie je rozumne.. nemozes vediet co sa z toho cloveka vykluje, aky je, ci ta o rok neomrzi.. ale ked si s niekym tak dlho ako si ty s priatelom, tak sa dokonale poznate, vies co mozes od neho cakat, ako sa zachova v istych situaciach a je omnoho vyssia pravdepodobnost ze vam to vydrzi.. ja osobne by som sa do ziadneho zavezku v stave zamilovania nehrnula! Prave naopak, chcem mat rodinu a deti s clovekom, ktoreho budem dobre poznat a budem vediet co mozem od zivota s nim cakat.. takze ak si naozaj s priatelom stastna avies si s nim predstavit zivot, deti, manzelstvo, nepremyslaj nad tym co sa vsetko moze stat, inak mozno o vela prides..

Summer,
som rada, ze si si to nakoniec upratala v hlavke a ze mas pohodu :)
Vies, ja by som rada nemyslela na to, co sa stane, ale trosku ma stresuje to, ze chcem s mojim priatelom babo. Aj ked som vzdy nakoniec ostala pri nom a bol pre mna vzacnejsi, pretoze je to fakt skvely chlap, bojim sa trochu buducnosti, co ak ma zase bude niekto pritahovat a dietatko alebo ich bude aj viac, tu budu a ja uz nebudem chciet s nim byt, lebo budem chciet byt s inym? Co ak ublizim potom detom alebo co ak s nim potom ostanem nasilu, co oboje pokladam za zle? Ked planujem takto svoju buducnost, mam strach. Nateraz viem, ze je to fajn, ale ako mozem zarucit, ze neublizim sebe, jemu, detom...
Mam pocit, ze urobit takyto zavazok je ovela lahsie a prirodzenejsie, ked je clovek cerstvo zalubeny...

Ahoj Lillyann,
vies, pre mna nejde az tak o ten sex popravde. Ide skor o to, ze obcas sa mi niekto zapaci, s kym mi je fakt velmi dobre a tuzim s nim byt viac, skratka a dobre, dokazem sa obcas naozaj velmi zalubit. Aj ked mam s mojim priatelom dost otvoreny vztah, dokaze ma vypocut a toleruje aj taketo moje vylevy, ked som takato zblbnuta, tak som dokonaly schizofrenik - zijem s jednym, ale taha ma to k inemu. Podotykam, ze nikdy som priatela nepodviedla, aj keby na to bola prilezitost, mam ho prilis rada. Potom sa to vzdy ukludni, ale ostava mi taky strach z tychto veci, neviem si to vobec zaradit. Ved to predsa clovek nerobi naschval, ze sa mu niekto zapaci... Experimentovat s neverou netuzim, to by ma pri mojej psychike uz celkom zlozilo. Priatela mam rada, ide skratka len o to poblaznenie, ktore ale dokaze byt tak neuveritelne ocarujuce a naplnajuce. Su to uz dobre dva roky, co som takto zase nejaky zacinajuci vztah potlacila a dodnes mam z toho obcas nocne mory a depky.
Vies, ja mam taky pocit, ze ono ani nie je problem zit vo vztahu, kde to tak moc neiskri, ale stale mate spolu mnoho peknych chvil, keby naokolo obcas neboli taketo pritazlive osoby, ktore by ti ukazali, aky je to rozdiel, ked ta niekto strasne moc pritahuje. Ten kontrast a tuzba, tie su take potvory.
Je tu niekto, kto zazil nieco podobne a dostal sa z tychto pocitov so zdravym rozumom? Ja som vecny optimista a verim, ze pre lasku sa oplati bojovat. Len tak trochu chapem, ze to, co naznacovala Summer by bolo tiez celkom logicke riesenie. Ako si toto upratat v hlave, ked srdiecko je zmatene???

kacicka_kaci presne viem o com pises.. aj mne sa uz stalo, ze som sa zapozerala do ineho a velmi som tuzila ho objat, bozkavat atd.. ale vzdy som tomu odolala- teda stalo sa mi to zatial 2x.. aj ked som mala v hlave kopu vymyslenych pribehov ako by to bolo s tym novym, vzdy som vedela ze nechcem moju lasku opustit, ze ho lubim.. a nakoniec mi pomohlo to, ze som tomu celemu nehala voly priebeh a nad nicim neuvazovala.. povedala som si ze co sa ma stat sa stane.. a zostala som s priatelom, pretoze ho naozaj lubim a nechcem o neho len tak prist- viem ze mi za to nestoji ziadne poblaznenie na svete!

magda36 ano to je presne to co chcem.. nepremyslat, len si uzivat to co momentalne je :) a mozem povedat, ze odkedy som sem napisala ten moj problem tak som vela v sebe zmenila.. uz nic neriesim, nerozmyslam ako dlho spolu budeme, ci je ten pravy atd.. a naozaj my je lepsie, nam je lepsie.. citim ze sa nas vztah ubera lepsim smerom ako vtedy, ked som nad vsetkym premyslala a trapila sa ci bude alebo nebude koniec atd... naozaj je to super pocit nad nicim tak vazne neuvazovat.. som strasne rada ze som si to uvedomila a zariadila sa podla toho.. teraz prezivam este krajsiu lasku a aj jemu je lepsie, ked odo mna citi taku uvolnenost :) samozreme to neznamena ze mi na nas nezalezi, praveze zalezi, ale uz inak- tak realne :)

kacicka ja nad tym rozmyslam uz 2 roky. Mam velmi podobny pribeh a myslim, ze tvoje a rovnoako moje konanie prave nedavaju zmysel :( Lebo sa iba trapime a aj tak zivot je kratky, aby sme si ho takto komplikovali. Ja nie som za promiskuitu, no mam pocit, ze dalej takto monogamne sa tvarit, ze vsetko je v pohode je tazke. Aj co sa tyka sexu. Snazime sa vsetci o nove polohy, pradlo, atmosferu. A preco? Lebo aj tak vsetci yuzime po zmene. Ano, po zmene, ale tu nam len jeden partner nevie dat. Kym som bola zalubena, nepotrebovala som zmenu. No uz je to dlhsie co sme spolu a vidim aj na partnerovi, ze on by tiez znemu prial. Nie zivotnu. Len tu v posteli. Zopar napadou u mna je, no bojim sa stale s ich realizaciou.

Preco chces "pravu" lasku ?
To vyzera, ze si v mysli urobis sablonu a potom sa snazis do nej nejakeho chlapa napasovat.
Prezivaj tu lasku, co mas a neries, ci je "prava" a kolko bude trvat.
Nech ti tvoje predstavy nezabrania prezivat aktualny vztah.

Ahojte,
ja si tiez prechadzam zaujimavym obdobim teraz, s priatelom som 9 rokov a bolo to absolutne najvacsie zalubenie mojho zivota, teraz uz spolu zijeme a ja som denno denne konfrontovana s vela vecami, co ma vytacaju, ale zaroven viem, ze ked to prekoname, ked sa zohrame, ked prijmem, ze niektore veci robi inak, ako by som si to priala, ale aj tak ma v hlbke srdca velmi lubi, tak verim, ze to prijatie uz bude to prave orechove pre pokoj v dusi a spokojnost vo vztahu, nie prechodnu a zalubenu, ale dlhodobu harmoniu.
Len jedna vec ma dost trapi a to je taka ta chemia, co existuje na zaciatku a strasne vas to taha k nejakemu cloveku. Co robit v takom pripade, ked v dlhodobom vztahu to uz tak neiskri a okolo vas sa objavi niekto, kto vas strasne pritahuje? Ako sa ubranit bolesti pri tom vnutornom suboji, kde porovnavate toho noveho a toho starsieho a aj ked vam laska vo vas hovori, ze netreba sa nechat zlakat, tak hormony blazneju a chcu objimat a co ja viem, co este, toho noveho. Ja som take za tych 9 rokov zazila uz par krat, mozno aj 5 krat, ze som ostala zblaznena do niekoho zaujimaveho noveho, no a vzdy som z toho ochorela, lebo som sa citila mizerne, akoby som niekoho klamala a pritom som sa len snazila robit tu spravnu vec, nepodvadzat a vydrzat, co sa mi napokon aj podarilo, ale nie celkom lahko. Choroba vacsinou ukazuje, ze nieco robite zle. Tak sa tychto myslienok bojim, ze mozu znamenat, ze to, o co sa snazim, nie je to prave, ze skor by mal clovek utekat tam, kde ho to pritahuje. Ale dufam, ze ano, ze to cele ma svoj vyznam, aj to prekonavanie rozdielov medzi nami, aj ten suboj s hormonmi, ked vas to taha k inemu. Co si o tom myslite?

az po rokoch vznika laska. Prave to obdobie ktore ty prezivas.Ak sa v nom necitis dobre tak este na lasku nie si pripravena.Je to na dlhu diskusiu, ale ked sa zamyslas nad frustraciou zo vztahu uz teraz.......tak si poloz otazku o povahovych zhodach s partnerom a vasich zivotnych cieloch a co pre tie ciele robite.
ak ti to nevyhovuje,mas mozno este cas.MOzno obdobie skusit to s inym a zas s inym..ale to je obdobie prechodne..LASKA NIE JE DIVAT SA NA SEBA ALE DIVAT SA ROVNAKYM SMEROM..