Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Nemali by sme brat lasku inak, ako sme zvyknuti???

Príspevok v téme: Nemali by sme brat lasku inak, ako sme zvyknuti???
Summer_

Zacinam sa zamyslat nad jednou vecou, tykajucou sa lasky.. Cele roky doteraz som zila v predstave, resp. som verila, ze raz najdem svoju "pravu" lasku, cize lasku na cely zivot- cloveka, s ktorym budem mat rodinu, s ktorym sa navzajom budeme milovat, respektovat, o ktoreho sa budem moct vzdy opriet atd., ved to poznate... No postupne, podla toho co vidim akolo mna, ake vztahy maju iny a hlavne, vdaka mojim vztahom a skusenostiam, zacinam rozmyslat, ci som nehladala nieco ine, ako by som mala.. Preco vzdy verime v nekonecnu lasku a napokon bolestne dopadneme na zem s tym, ze aj to co malo trvat navzdy sa skoncilo? Neuvazujeme zle? Myslim to tak, ci by sme nemali radsej miesto jednej zivotnej lasky hladat skor "chvilkove" stastie s partnerom.. To znamena, ze kazdy vztah by sme brali tak, ze jednoducho raz skonci a my potom mozeme mat zase dalsi krasny vztah, ktory tiez skonci atd.. Rozmyslam nad tym takto prave preto, ze vela /kazdy- cest vynimkam/ vztah sa rozpadne po case, aj ked na zaciatku ci prve roky mohol byt nekonecne uzasny.. Napr. ja a moj priatel, na zaciatko to bolo dokonale, laska ako z najkrajsieho romanu, lezali sme vedla seba v posteli a nevedeli slovami vyslovit, ako sa milujeme, ake je stastie ze sa mame, ze sme sa nasli, ake je to nekonece! A dnes sme stale spolu, ale je medzi nami vela rozporov, vela veci nam na sebe vadi a ak ked sa ich snazime menit, uz to nie je ake bolo.. lubime sa, ale uz sa tolko nepritahujeme.. obcas to aj s nami vyzera vseliako, ale laska nas zatial spaja.. chcela by som verit ze spolu budeme navzdy, ale viem ze by som si len srdce tymto klamala, ved aka je sanca ze prave nam to vydrzi? :( Ze sa budeme lubit este 60rokov? To co je dnes je dnes a verit ze to neskonci by bolo naivne, aj ked krasne- ale len kym nepride ten pad.. Raz zmizne aj posledny plamienok lasky, vasne a porozumenia- a takto skor ci neskor dopadne kazdy a budeme si srdce vylievat, ako sme tomu vztahu nekonecne verili.. Nebolo by lespie brat to tak, ze je najlepsie mat priatela, kym je to krasne a potom o par rokov mat zase noveho a brat to tak, ze to tak malo byt..? Ze vdaka tomu mozeme opat prezivat tie krasne zalubene chvile ktore sa z dlhodobeho vztahu automaticky vytratia? Preco ludia tak slepo veria v pravu lasku ked ani eexistuje? Takto su na svete same zlomene srdcia a strach, ze to raz skonci... A nemyslite si, ze svojou nedoverou vo vzath automaticky ten moj vtah nicim, to co tu teraz pisem, nevzniklo len tak, ale zo skusenosti a vela padou na tvrdu zem... Nebolo by nam takto ako pisem lahsie?

sob rudolf

juuuuu, slobodna, pekne povedané to o tom dopĺňaní sa. Môj názor je ten, že vo vzťahu netreba hľadať poslednú útechu či záchranu, do niečoho takého by mal človek ísť len ak má jasnú víziu samého seba, istú vyspelosť, sebavedomie, sebaúctu a silu aj osamote. Len vtedy vie do vzťahu dať maximum a tiež toľko prijať. Ak niekto ide do vzťahu s tým, že nevie čo so sebou, je si neistý, nemá cieľ a dúfa, že vzťah mu absolútne naplní život, bude asi sklamaný. A jeho partner tiež. Vzťah nie je záchranné lano pred samotou, opustením, prázdnotou a nízkym sebavedomím. Chce to istú kvalitu, úroveň, inak to skončí obojstranným trápením. Partner tu nie je na to, aby sa stal vašim životom, len jeho súčasťou.

slobodna

Muži všetko vnímajú triezvejšie, racionálnejšie, ženy zvyknú mať romantické predstavy, ktoré žiaľ nemajú s realitou veľa spoločného. Asi je to tým, že sme vyrastali na rozprávkach a nejak podvedome čakáme na princa na bielom koni, ktorý nás bude nosiť na rukách a denne nám dokazovať všetkými možnými spôsobmi svoju lásku.
Summer dospieť do tohto štádia znamená duševnú vyspelosť, sa nechcem teraz chváliť :-) ale rozhodne chválim teba a ďalšie ženy, ktoré to už pochopili alebo čoskoro pochopia. Je to lepšie pre vás, ako si sama napísala, ľahšie sa žije a ušetríte sa mnohých sklamaní a bolesti. Nejde iba o triezvejší pohľad na lásku ale celkovo na život a veci v ňom. Nemať príliš veľké oči ale skôr sa viac držať pri zemi, nelietať v oblakoch. Včera mi kamarátka odpovedala na moju otázku:
Ktorý chlap je normálny??? :-) Nemusí to byť pán dokonalý, princ na bielom koni.. Pretože taký, povedzme si úprimne, ani neexistuje, v podstate sú všetci na jedno kopyto :-) Nemusí to byť láska ako z románu, stačí chlap, ktorý mi vyhovuje a dopĺňa ma.

Summer_

maruska76 dakujem, pekne si to napisala... ano mas pravdu, to krasne co je nazaciatku musi raz skoncit, ale to neznamena, ze ten vztah nemoze byt dalej pekny.. treba sa o neho starat a o to sa aj snazim.. len som sa vylakala, aby neskoncilo pa case uplne vsetko, nie len krasne zaciaty, ale aj laska, porozumenie atd.. ale to nemoze clovek vediet nikdy dopredu, len moze verit- ale zase radsej nie moc snivat, aby sa nesklamal (:

slobodna- dufam ze aj tie medzery ako si pisala zaplnim (: dobre mi padlo, co si napisala, mas uplnu pravdu.. presne ako ty, aj ja som sa hnevala na partnera, ked mi povedal ze laska na cely zivot neexistuje.. ale dnes viem, ze len mal na to cele triezvejsi pohlad a urcte tym nezhadzoval nas vztah.. chcem to vnimat cele presne ako si ty napisala, viem ze sa budem citit lepsie bez tych vysnenych predstav ktore sa nemozu naplnit.. a hlavne suhlasim s tym budovanim vztahu, myslim ze sa s priatelom skusim o tom porozpravat.. aby sme ten vztah budovali spolu kazdy den, aby sme na to nezabudali a nebrali to ako samozrejmost.. a hlavne myslim, z ked mu poviem, ze uz sa na vsetko pozeram realnejsie a nie tak zasnene bude urcite rad.. nakoniec mi aj tie pady na zem na ktore som sa tak hnevala pomohli, pretoze mi otvorili oci.. som strasne vdacna ze uz nesnivam, resp. ze sa o to snazim a urcite to dotiahnem do konca.. naozaj mi je lepsie, vo vztahu, v zivote, celkovo (:

diana211

tvoj návrh znie hlavne prakticky,ale ak chce niekto žiť v Božích prikázaniach,tak je takáto možnosť neprípustná.

lovee

fúúú summer, tak toto si ma skoro dostala - chvílu som si myslela že moje druhé ja sa oddelilo a napísalo tento príspevok:) tiež mám vzťah 2,5 roka, práve prežívame našu prvú velkú krízu...(samozrejme nerátam tie drobné konflikty)...a neviem ako to dopadne:( vlastne ani neviem ako chcem aby to dopadlo...nechcem ho stratiť, ale ....neviem, v hlave mám tolko myšlienok že ma už 5. deň bolí hlava. Myslím že u nás zlyhala najmä komunikácia - prevažne z mojej strany a začalo nám veľa vecí jednému na druhom vadiť..atď. ..A ani neviem čo k tomu ďalej dodať. Tiež som verila na lásku, a stále verím, len mi je ľúto že tá iskra zaľúbenosti čo je na začiatku tak rýchlo vyprchne...potom nastupuje láska a priateľstvo, aj u nás to tak je - a asi to nejak nevieme preklenúť.....

long island

Summer, ja mam svoju variaciu ako ty hovoris. Ludia v moralke ziju takym sposobom, ze hladaju dalsieho partnera do svojho zivota. Ked sa s nim rozidu, tak opat dalsieho. A tak stale. No ja verim, ze mozes byt dlho aj s 1 partnerom v harmonickom vztahu. Dokonca aj cely zivot. No podla mna recept na to je volnost a uprimnost. To, do akej miery si volnost urcite je na vas, no ja uz viem, ze cim viac, tym lepsie. Ked si date dychat navzajom, ked zistite, ze pre jednorazovku sa svet neruca, ze sa milujete a vas vztah je o niecom inom, tak mozete fungovat spolu dlho a este dlhsie. No zakladny predpoklad je uprimnost. Ze si budete hovorit o vsetkom, co sa tyka vasho vztahu a delit sa o pocity. Jedine tak to moze fungovat.

slobodna

Nikto nepochybuje o tom, že láska naozaj existuje. Je rozdiel v tom, aká je predstava mnohých žien o láske a aká je jej reálna podoba.

rada

Ja verim v pravu lasku, lebo to prave citim. Laska je ako istota a mat v srdci jasno. Jednoducho vies, co citis, vies, ze je to ten pravy a mam 30 rokov, cize nie som vo veku, kedy by som si naivne myslela, ze je to zalubenost. Zalubenost je tiez, to je jasne. Je to radost, vela smiechu, podpora, pritazlivost, porozumenie, tolerancia, ziadny stereotyp... a trva to 5 rokov

slobodna

Ty si tiež na to prišla trošku neskôr Summer ako ja :-) Tiež som mala kedysi ilúzie, no našťastie sa v mojom živote objavil človek, ktorý mi všetky ilúzie zničil :-) Myslím, že som sa bála reality, ale ukázal mi, že vidieť realitu je oveľa lepšie ako snívať o niečom čo, by síce bolo krásne, ale neexistuje to. Prosto je to falošná predstava, ktorá mi spôsobovala bolesť a pri tom som si myslela, že mi tú bolesť spôsobujú partneri. Nie bola som to ja sama, tým, že som chcela, hľadala niečo, čo nie je a navyše sa divila tomu, že to iní nevidia :-))
Aj keď v tvojom príspevku ešte vidím medzery. Nehľadaj chvíľkové šťastie s partnerom a hlavne nemysli si, že to musí zákonite skončiť. Ľudia robia jednu obrovskú chybu, berú vzťah- lásku ale aj priateľstvo ako niečo hmotné, čo pevne držia v rukách a nikdy nestratia. Omyl. Vzťah- láska- priateľstvo je totiž nehmotné, je to energia, ktorú pretvárame sami vo vlastných rukách a treba sa oň starať denno-denne inak nadobudne tvar aký sa nám nemusí páčiť, alebo sa stratí úplne. Vieš prečo je to na začiatku vždy také krásne??? Pretože sa vtedy ľudia o seba navzájom ale aj o svoj vzťah starajú, uvedomujú si, že ho môžu stratiť, že v začiatkoch je vzťah ešte neistý a treba ho budovať. Časom však zabudnú, že budovať ho treba každý deň. Niektorí sa starajú o jeden vzťah a zabúdajú na tie ďalšie- napr. na priateľský.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Nemali by sme brat lasku inak, ako sme zvyknuti??? - Fórum - ZDRAVIE.sk