pohreb.ist,neist?rada prosim

ja si myslim, ze je dolezitejsie ako si sa k nemu spravala, kym bol este medzi vami. ja som od domova skoro 3000km a pred 4 rokmi mi umrela stara mama, bola to obrovska rana, lebo ked som bola predtym doma, tak sme sa lucili s tym,ze este sa urcite uvidime, ze este urcite vydrzi. ale bohuzial nestalo sa tak. ja som si ju vsak chcela uchovat taku aka bola a stale mam pocit akoby ona doma este stale zila, tym ze som tak daleko a nestretavali sme sa az tak casto, bolo pre mna sice takze sa s tym zmierit ale nebol az taky sok, ze sa zrazu nevidime. ja som bohuzial na pohreb nemohla ist a ani som nechcela, aj ked keby som bola na slovensku alebo niekde blizko tak by som urcite isla. ale moja rodina to pochopila a nikto ma za to neodsudzovala. moja stara mama stale v mojom srdci ostane.

neviem si predstaviť že by som nešla na pohreb svojho blízkeho, babky alebo dedka.Keby som bola aj na druhom konci sveta.je to posledná rozlúčka a posledný kontakt s milovaným človekom.Pre mňa bola moja babička ako mama, pretože ma vychovala.Rozlúčka s ňou bola pre mňa niečo hrozné,ale taký je život.Nikdy by som si neodpustila keby som sa s ňou nerozlúčila.
Preto choď a rozlúč sa dôstojne už nikdy ho neuvidíš.

ano dotiahla, pretoze smrt blizkeho je strasne smutna udalost, a na poslednej rozlucke by mal byt kazdy, komu na nej zalezi, a uprimne nechapem ludi ktori na pohreb svojho blizkeho nepridu....je to sebectvo, a zjavne to aj o niecom svedci....(len tak pre zaujimavost, nie som ziadna stara mniska, som normalna 19rocna baba, a clovek ktory povie " neviem ci mam prist na pohreb blizkeho" sa mi hnusi)

bola som v podobnej situacii.lenze som pricestovala z dovoleky spat do UK a v ten den mi zomrel dedo.nie vzdy je to technicky mozne sa vratit na otocku, co i len tyzden!a ked silno citis,ze by si to tazko zvladala-mozno pocuvni svoju intuiciu.nikdo sa na teba nemoze hnevat ze si neprisla!/teda dufam,ze rodina by ti to nevycitala???/vzdy bude moznost navstivit hrob, doniest kyticku.ine je kebyze si v buducnisti vycitas ,ze si nebola.

pohreb, ak budes kdekolvek, ale budes myslievat na svojho dedka, zapalis mu sviecku, rozlucis sa s nim v svojom srdci, da ti to ovela viac vo svojom vnutri, ako keby si sa mala upachtit za tym, aby si fyzicky bola na pohrebe. myslim, ze to nie je zmyslom toho.
ak ti to nedovoluju okolnosti, urobis si pokojnejsiu rozlucku v intimnych podmienkach - ty sama so starym rodicom.
odhliadnuc od tvojej otazky, velmi vseobecne - ja mam taky postreh: rozoznavam dva druhy pohrebov. smutny a krasny. smutny je ten bezny pohreb, ked pride par ludi z rodiny, mozno nejaky znamy, byvaly kolega a zopar susedov. ten krasny vsak je, ked je mnozstvo ludi, ked spieva chor, ked hra organ, alebo orchester, alebo ine teleso a to mnozstvo ludi hovori o tom, ze to bol velky clovek, rozlucka je dostojna, jednoducho krasna.
tiez som brala tie slova - uprimna sustrast - ako formalitu, nevyhnutnu sucast celeho toho smutneho "divadla", kym tie slova neboli adresovane mne... rozplakalo ma to zakazdym, dojimalo to, ale ten stisk ruky a objatie znamenal - som tu, pre teba, sme pri vas... vtedy som pochopila kazde slovo osobitne a precitila to.
mozno aj na pohreby treba dozriet, je zbytocne chodit tam, ked to clovek berie ako povinnost kvoli pozostalym.

daintysal, myslis ze je to spravne ze by si ich za usi dotiahla? Mne je jedno kolko ludi pride na moj pohreb ak budu na mna mysliet tak ako pisatelka otazky:) ved je dolezite to co mas v srdci a nie ci kupis najvacsiu kyticu a budes v prvom rade. Podla mna tam nemusis ist.

pohreby nemá nikto rád.. aspom takého človeka nepoznám.. nemusíš sa ist pozriet k rakve, ale je to úcta a posledná rozlúčka určite tam chod...

pohreb: podla mna by si urcite mala ist, vyhovorka: som v uk, a prvy krat by som mala cestovat sama... co je to za vyhovorku? kebyze to nebol niekto z blizkej rodiny tak nic nepoviem, ale toto? moje dve setsernice tiez vymyslali ze nepridu na pohreb nasho dedka, a pri tom su len za rokom v brne ( my byvame v ke), ze oni maju svoje povinnosti ( obe maju vlastnu firmu, kde si mozu urobit volno ekdy chcu), nemaju priatelov, ziju same, su mlade, peniaze maju, a NIKDY im neodpustim ze na pohreb neprilsli, lebo si mylsim ze je to neskutocne sebecke. pohreb je posledne rozlucka s nasim bliznym, povedz mi ako by si sa citila ty, keby si sa mohla pozerat na svoj vlastny pohreb a videla by si tam mozno troch ludi? keby si tvoje vnucata " nenasli cas" na teba, lebo su mimo domova?.... bus si velmi mlada, alebo ja neviem.... mimochodom tvojim rodicom to nevadi ze neprides? kebyze mne zomrela mama, tak svoje deti za usi dotiahnem domov, nech by hoc aj na mesiaci prave boli.....

pohreb uprimnu sustrast to uz je na tebe ci pojdes alebo nie len nedones tu chripku...

a inak, nechcem zovseobecnovat, ale aspon u nas v rodine som si vsimla, ze najvacsie kytice na hrob starych rodicov nosia ti, ktori ich mali za zivota a ked to potrebovali na haku.. ale teraz si vyplakuvanim na ich hroboch svedomie nevykupia