Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

OCD, depresie, samota

Príspevok v téme: OCD, depresie, samota
loner

mám 20 rokov, pár mesiacov pred dvadsiatimi narodeninami sa u mňa začala prejavovať choroba v skratke nazývaná OCD. začali ma obťažovať odporné, šialené myšlienky. už predtým som trpel depresiami, ale teraz stačili dva dni, aby ma tie myšlienky zrazili na samý okraj mojich síl. snažil som sa proti nim bojovať, ale tým to bolo horšie. vracali sa a vracajú sa stále, hoci momentálne som na tom aspoň trochu lepšie. navštevujem psychológa aj psychiatra a beriem antidepresíva a lieky proti úzkosti. stále som sa však pocitov samoty, depresie a nepríjemných nutkavých myšlienok celkom nezbavil. obvykle ak mám ísť niekde, kde je veľa ľudí, moja úzkosť sa zhorší a obsesie sa vracajú. lieky mi našťastie trochu pomohli, ale aj tak som kvôli veľkej úzkosti musel zanechať štúdium na VŠ. bojujem proti tomu sám, nemám priateľov, ktorí by ma podržali, povzbudili. nemám a nikdy som nemal žiadnu priateľku. občas, keď sa to na mňa všetko zosype, premýšľam načo je to všetko dobré. každý deň plný úzkosti, utrpenia. zatiaľ to zvládam, snažia sa mi pomôcť aj rodičia za čo som im veľmi vďačný. no napriek tomu niekedy cítim, že už nevládzem ďalej, obvykle vtedy keď sa na mňa všetko zosype, čo sa stáva raz za pár dní. snažím sa odpútať od tých pochmúrnych podnetov, veľa čítam a píšem vlastné poviedky, čo je vlastne moja jediná radosť na tomto svete. to nie je sebaľútosť, ale prostý fakt, ktorý nepochopí nikto, kto nebojoval z úzkosťou každý deň, každú hodinu...

uvažujem, či vôbec stojí za to nájsť si nejakú priateľku, spriaznenú dušu. na jednej strane po nej veľmi túžim. viete, mať niekoho komu na vás záleží, obojstranne si byť oporou... myslím, že to by mi urobilo veľmi dobre. na strane druhej to nedokážem a to práve kvôli tým obsesiám, ktoré sú veľmi zlé a odsúdeniahodné. a práve toho sa bojím. že by ma za ne ostatný odsúdili. môžete namietnuť: "veď o tom nemusia vedieť." viem o tom však ja a nedokážem sa s tým vnútorne zmieriť. odsudzujem sa a áno, dalo by sa povedať, že sa nenávidím. točím sa v kruhu, občas keď vidím všetkých tých veselých mladých ľudí, padne z toho na mňa taká depresívna nálada. oni sú šťastní, ja sa musím denne trápiť s obsesiami, úzkosťou a depresívnymi myšlienkami.

avšak, aby ste si nemysleli... bojujem proti tomu, snažím sa zaoberať rôznymi činnosťami, trochu sa prejsť po vonku, dostať do seba iné podnety. ale aj tak si myslím, že raz... možno to bude trvať mesiace, možno roky, raz sa to na mňa opäť zvalí a v tej chvíli to už nevydržím. to, čo bude nasledovať, je myslím každému jasné.

a prečo to vlastne všetko píšem? hlavne preto, aby som trochu uľavil svojej psychike, keďže ako som už spomínal nemám žiadnych priateľov, ktorí by ma vypočuli.

hovorí sa, že na konci každého tunela je svetlo. ja v tej tme tápem už veľmi dlho a neviem, či dokážem dôjsť k tomu svetlu. možno raz...

bibba

jasne, ved tak som to aj myslela. aj ja chcem velmi zit, ale nebavi ma to takto. ale este sa potrapim. len by som si priala, aby to uz skoncilo vsetko. tiez mam 23. zacala som sa liecit ked som mala 13. potom som sa neliecila. teraz sa liecim asi 8 mesiacov. ale moc mi to nepomaha... neviem co mam robit uz. nemas nejaky kontakt, ze si pokecame inde nez tu?

mind

Ja mám 23...a nechcem umrieť, chcem veľmi žiť!Ale vidím to dosť často ako svoje východisko..iste chápeš o čom píšem. A ty máš koľko rokov a ako dlho sa liečiš, keď sa vôbec liečiš?

mind

Konečne to niekto presne vystihol. Ľudia pripájam sa k vám. Taktiež nedokážem byť neustále motivovaná a silná. Taktiež mám chuť uniknúť z reality, no to nič nerieši, lebo sa to potom iba zhoršuje. Neustály kolotoč. Chvíľu je ako tak dobre, potom strácam silu a odvahu bojovať..vzdávam to. A doslova padám na dno, z ktorého sa snažím opäť vstať a taaaakto dookola. Prestávam mať pocit, že človek musí bojovať o to, čo naozaj chce. Lebo celý život stráviť na bojisku, nie je žiaden život.

tibbi88

Inak je to podobné aj so mnou - neviem byť nepretržite motivovaný, stále som napätý, relaxovanie mi moc neide, pijem rôzne čaje...ako bolo to už aj horšie, takže istý posun tu je...no je ťažké bojovať s myšlienkami a s úzkosťami...vlastne asi ani netreba s tým bojovať, no treba mať tie veci "v paži"...lenže to nie je tak ľahké

bibba

ja neviem ci to ma zmysel vobec. stale sa iba trapim. teraz som sa dost snazila veci menit, pustat sa do novych veci, ale nic sa nezlepsilo, mam pocit, ze sa vsetko iba zhorsilo a ze moje uzkosti sa iba znasobili. dokonca mam pocit, ze sa to uz nikdy nezlepsi a to je k*rva fakt zly pocit... nechcem nechat moj zivot stat a ist si oddychnut na psychiatriu (aj ked citim, ze uz nevladzem), ale nechcem ani dalej zit. nechcem byt nejaka blba, ale podla mna malo ludi z nas sa z toho dostane, a malo ludi z nas, co mame taketo problemy bude mat kvalitny zivot. tym nechcem povedat, aby sa niekto vzdaval, ale pozeram sa pravde do oci a toto som zistila... teda aspon v mojom pripade to tak je. nemam uz naladu sa pretvarovat, lebo vo vnutri sa idem uz totalne zblaznit...

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

OCD, depresie, samota - Fórum - ZDRAVIE.sk