OCD, depresie, samota

Príspevok v téme: OCD, depresie, samota
loner

mám 20 rokov, pár mesiacov pred dvadsiatimi narodeninami sa u mňa začala prejavovať choroba v skratke nazývaná OCD. začali ma obťažovať odporné, šialené myšlienky. už predtým som trpel depresiami, ale teraz stačili dva dni, aby ma tie myšlienky zrazili na samý okraj mojich síl. snažil som sa proti nim bojovať, ale tým to bolo horšie. vracali sa a vracajú sa stále, hoci momentálne som na tom aspoň trochu lepšie. navštevujem psychológa aj psychiatra a beriem antidepresíva a lieky proti úzkosti. stále som sa však pocitov samoty, depresie a nepríjemných nutkavých myšlienok celkom nezbavil. obvykle ak mám ísť niekde, kde je veľa ľudí, moja úzkosť sa zhorší a obsesie sa vracajú. lieky mi našťastie trochu pomohli, ale aj tak som kvôli veľkej úzkosti musel zanechať štúdium na VŠ. bojujem proti tomu sám, nemám priateľov, ktorí by ma podržali, povzbudili. nemám a nikdy som nemal žiadnu priateľku. občas, keď sa to na mňa všetko zosype, premýšľam načo je to všetko dobré. každý deň plný úzkosti, utrpenia. zatiaľ to zvládam, snažia sa mi pomôcť aj rodičia za čo som im veľmi vďačný. no napriek tomu niekedy cítim, že už nevládzem ďalej, obvykle vtedy keď sa na mňa všetko zosype, čo sa stáva raz za pár dní. snažím sa odpútať od tých pochmúrnych podnetov, veľa čítam a píšem vlastné poviedky, čo je vlastne moja jediná radosť na tomto svete. to nie je sebaľútosť, ale prostý fakt, ktorý nepochopí nikto, kto nebojoval z úzkosťou každý deň, každú hodinu...

uvažujem, či vôbec stojí za to nájsť si nejakú priateľku, spriaznenú dušu. na jednej strane po nej veľmi túžim. viete, mať niekoho komu na vás záleží, obojstranne si byť oporou... myslím, že to by mi urobilo veľmi dobre. na strane druhej to nedokážem a to práve kvôli tým obsesiám, ktoré sú veľmi zlé a odsúdeniahodné. a práve toho sa bojím. že by ma za ne ostatný odsúdili. môžete namietnuť: "veď o tom nemusia vedieť." viem o tom však ja a nedokážem sa s tým vnútorne zmieriť. odsudzujem sa a áno, dalo by sa povedať, že sa nenávidím. točím sa v kruhu, občas keď vidím všetkých tých veselých mladých ľudí, padne z toho na mňa taká depresívna nálada. oni sú šťastní, ja sa musím denne trápiť s obsesiami, úzkosťou a depresívnymi myšlienkami.

avšak, aby ste si nemysleli... bojujem proti tomu, snažím sa zaoberať rôznymi činnosťami, trochu sa prejsť po vonku, dostať do seba iné podnety. ale aj tak si myslím, že raz... možno to bude trvať mesiace, možno roky, raz sa to na mňa opäť zvalí a v tej chvíli to už nevydržím. to, čo bude nasledovať, je myslím každému jasné.

a prečo to vlastne všetko píšem? hlavne preto, aby som trochu uľavil svojej psychike, keďže ako som už spomínal nemám žiadnych priateľov, ktorí by ma vypočuli.

hovorí sa, že na konci každého tunela je svetlo. ja v tej tme tápem už veľmi dlho a neviem, či dokážem dôjsť k tomu svetlu. možno raz...

tibbi88

Zdravím

taktiež trpím OCD a stále som v tom bludnom kruhu...ale mám pocit, že pomaličky sa to obracia k lepšiemu a je to hlavne na jednotlivcovi, či začne bojovať...avšak nie je to ľahké, chodil som na psychiatriu, bral som rôzne lieky no potom som spravil chybu, že som začal piť alkohol...bolo to "ťažké" chodiť von po večeroch s kamošmi a nedať si alkohol...momentálne chodím len k psychologičke...i keď mám jasné príznaky OCD, väčším problémom sú pre mňa úzkosti...vyhýbam sa "nebezpečným" situáciam, niekedy i známym, bojim sa riskovať a pod...a taktiež mám bizerné, nepríjmné myšlienky, v hlave si nechtiac vytváram "modelové" situácie...snažím sa ich ignorovať alebo povedať si "stop"

Frantisek85

Zdravím, mám veľa príznakov OCD. Budúci týždeň sa chystám navštíviť odborníka. Spísal som si zoznam a zašlem vám ho, pretože by sa mi zišlo aj také laické vyjadrenie k mojim príznakom...

-úzkosť (kedysi so silnými panickými záchvatmi, no dnes sú záchvaty už len v podobe najmä fyzických prejavov - tras nôh, potenie, a z psychických prejavov zostali derealizácia a chorobné hľadanie toho, čo sa mi môže stať - najčastejšie, že prichádzam o pamäť a začína mi demencia, že mám schizofréniu a do konca života budem na krku druhým ľuďom a skončím na invalidnom dôchodku...)
-vtieravé a bizarné myšlienky: Nutkanie ublížiť druhým, keď som v ich blízkosti, no už nie také výrazné; vzťahovačnosť a paranoidné myšlienky typu, že sa na mňa všetci pozerajú, že sa o mne ľudia, ktorí stoja za mnou rozprávajú a ľudia, ktorí ma moc nemajú radi a som v ich prítomnosti, že sa na mne smejú - následná úzkosť a potreba odísť z ich prítomnosti; Párkrát sa mi zdalo, že ľudia, ktorí sú vedľa mňa sú vlastne inými ľuďmi, ktorých poznám (zámena osôb -> následne úzkosť); nutkanie urážať druhých; nutkanie na rebéliu - napr. na skúške som bol v strese a mal som chuť vyskočiť zo stoličky a začať nadávať vyučujúcemu a na štúdium; občas ma napadne, že som niekto iný (napr. známy DJ, známa osobnosť) - má to veľmi bizarný charakter, keďže ma napadlo niekoľkokrát, že som ženou (Britská kráľovná a podobne, stačí, ak to počujem v TV a už ma to napadne, ale je to len myšlienka, plne si to uvedomujem) -> práve po týchto myšlienkach mám najväčšiu úzkosť, pretože sa bojím, či nemám schizofréniu; dookola sa opakujúce hranie skladieb v mojej hlave, ktoré je veľmi nepríjemné a obťažujúce; bizarné myšlienky - cestoval som vlakom a dvaja chlapíci sa naťahovali s veľkou cestovnou taškou - napadlo ma, že v nej majú mŕtvolu, alebo sused večer okolo ôsmej upratoval auto, bol som v okne a myslel som si, že ho kradne a mal som nutkanie na neho zakričať a podobne.

-iné psychické prejavy - derealizácia a depersonalizácia - niekedy aj celý deň. Ak ju mám, tak veľmi ťažko rozlíšim po zobudení realitu od môjho sna (vždy sa to však podarí); zabúdanie - skôr by som povedal, že nemožnosť sústredenia (i keď semester som ukončil výborne); obrátenie sa do seba - celé dni rozmýšľam a žijem v strachu, či nemám schizofréniu, krvácanie do mozgu, nádor a či tie moje problémy sú psychické alebo fyzické. Niekedy som mimo vďaka tomuto, aj keď mi niekto niečo hovorí a nepamätám si, čo vlastne hovoril; apatia; depresia a strach z budúcnosti; rozmýšľanie nad samovraždou, ktoré však vždy dospeje k bodu, kedy prídem na to, že to nemá zmysel, pretože som dobrý v tom čo robím v živote a chcem v tom pokračovať; podráždenosť a agresivita (najmä pred panickým záchvatom); zvýšená citlivosť na to, čo druhý o mne hovoria; nerozhodnosť; hypochondria; pocita strach z toho, že pri derealizácii nerozoznám realitu od myšlienky a úplne sa pomätiem....

- iné fyzické prejavy - únava, bolesť hlavy, svrbenie na hrudníku a tŕpnutie nôh (vraj je to z úzkosti); zlý spánok (za to môže ale aj môj zlý spánkový režim)

Prosím vyjadrite sa k tomu, niekto kto má skúsenosti. Bol by som veľmi vďačný za každú odpoveď...

peta290756

ahojte.. tak aj ja patrim do tohto klubu. OCD mi diagnostikovali pred 3 rokmi potom ako mi zomreli otec aj starky po tazkej chorobe, ale teraz viem ze sa to rozvijalo uz dlho dlho predtym.Chcem vsetkym vyjadrit podporu- zazivam presne tie iste pocity ako vy vsetci- nasilne myslienky, agresivne, strach,samota bez polovicky a rozne ine, ktore mi prinasali obrovsku uzkost, taku ze som takmer skolabovala.casom som ale pochopila, ze ja za ne nie som zodpovedna, za to moze nahromadeny stres ktory narusil neurologicke procesy v mojom mozgu.prestala som sa hnusit sama sebe a vravim si- ved nie sme vsetci 100%ní, kazdy ma nejaky problem. Preto vas chcem podporit- nebojte, neupadajte do depresie, bojujte proti uzkosti krasnymi zazitkami,lebo zajtrajsok bude urcite lepsi- to si vzdy hovorim v najhorsom,tak ma ucila mama- ze vsetko zle a tazke raz musi prejst.ocd je len dosledok velkeho zatazenia a nase tela si potrebuju len poriadne oddychnut. drzim nam vsetkym palce, aby sme mali dostatok sil a aby sme si vedeli naplno uzit kazducky den bez uzkosti, naplneny smiechom a veselou naladou.drzte sa!vsetci to zvladneme!

denisa 01

Hladám niekoho kto trpí tiež depresiami alebo soc. fobiou,nemám kôli tomu žiadnych kamarátov,niekoho na zoznámenie aby sme si mohli spolu niekam vyjsť a pomáhať si,dôverovať si.Mám 35 rokov a som z Trenčína.Ozvite sa.

kokosorange

ja mám priateľa s OCD a sme spolu rok. niekedy je to horšie, niekedy lepšie. ale nedala by som ho za nič na svete

RRDDFF

prdo12: Ahoj, ty sa už tak dlho liečiš na OCD? čo? ja 5 mesiacov a zdá sa mi to dlho. v akej forme sa ti to prejavuje?

prdo12

Ahoj mam ten isty problem co ty. Mam OCD uz asi 10 rokov ale iba nedavno som to zacal liecit. Je to hrozne ale da sa to vydrzat a premoct to. Koli chorobe som musel odist s mojej kapely dobrovolne a nemal som to lahke...ale teraz som s tym zmiereny. Nasiel som si priatelku a pochopila to a som stastny.Neboj aj na teba si stastie sadne. Nebud zufaly a ignoruj vsetky myslienky a nic si neoveruj aj ked je to tazke...hlavne sa liec a nevzdavaj to..ako sa liecim je mi lepsie a lepsie. I ked trpim stale..ale kazdy ma ten svoj kriz daky, len to treba vydrzat a bojovat. Boh mi je oporou. a ked v boha neveris tak to ber tak, ze ked sa toto stalo tebe je to normalne lebo sa to moze stat hocikomu.
Drzim palce a horsa za nejakou dievkou.

Skore uzdravenie

milka42

Začala som brať Eliceu, cítim sa z toho veľmi zle. Pomáha mi len NEUROL, nemôžem sa pohybovať sama len v spoločnosti niekoho, mám strach že budem mať strach a úzkosť Poradte mi ako sa mám z toho dostať. Neexistuje niečo na prírodnej báze?

jackoom546

az na to stim rozdielom ze ja mam teraz 17 a uz to v sebe drzim jeden neico po 15 rokoch az na to ze na mna sa tam lepi vela veci mam tu aj valstnu tebu lebo uz raz ma to vazne chutilo a nebit nieakej zensej na ulici tak tu teraz niesom ak si chce niekto precitat tak v tej tememe mam meno kubo546 je to o tom ze sa chcem zabit