OCD, depresie, samota

Príspevok v téme: OCD, depresie, samota
loner

mám 20 rokov, pár mesiacov pred dvadsiatimi narodeninami sa u mňa začala prejavovať choroba v skratke nazývaná OCD. začali ma obťažovať odporné, šialené myšlienky. už predtým som trpel depresiami, ale teraz stačili dva dni, aby ma tie myšlienky zrazili na samý okraj mojich síl. snažil som sa proti nim bojovať, ale tým to bolo horšie. vracali sa a vracajú sa stále, hoci momentálne som na tom aspoň trochu lepšie. navštevujem psychológa aj psychiatra a beriem antidepresíva a lieky proti úzkosti. stále som sa však pocitov samoty, depresie a nepríjemných nutkavých myšlienok celkom nezbavil. obvykle ak mám ísť niekde, kde je veľa ľudí, moja úzkosť sa zhorší a obsesie sa vracajú. lieky mi našťastie trochu pomohli, ale aj tak som kvôli veľkej úzkosti musel zanechať štúdium na VŠ. bojujem proti tomu sám, nemám priateľov, ktorí by ma podržali, povzbudili. nemám a nikdy som nemal žiadnu priateľku. občas, keď sa to na mňa všetko zosype, premýšľam načo je to všetko dobré. každý deň plný úzkosti, utrpenia. zatiaľ to zvládam, snažia sa mi pomôcť aj rodičia za čo som im veľmi vďačný. no napriek tomu niekedy cítim, že už nevládzem ďalej, obvykle vtedy keď sa na mňa všetko zosype, čo sa stáva raz za pár dní. snažím sa odpútať od tých pochmúrnych podnetov, veľa čítam a píšem vlastné poviedky, čo je vlastne moja jediná radosť na tomto svete. to nie je sebaľútosť, ale prostý fakt, ktorý nepochopí nikto, kto nebojoval z úzkosťou každý deň, každú hodinu...

uvažujem, či vôbec stojí za to nájsť si nejakú priateľku, spriaznenú dušu. na jednej strane po nej veľmi túžim. viete, mať niekoho komu na vás záleží, obojstranne si byť oporou... myslím, že to by mi urobilo veľmi dobre. na strane druhej to nedokážem a to práve kvôli tým obsesiám, ktoré sú veľmi zlé a odsúdeniahodné. a práve toho sa bojím. že by ma za ne ostatný odsúdili. môžete namietnuť: "veď o tom nemusia vedieť." viem o tom však ja a nedokážem sa s tým vnútorne zmieriť. odsudzujem sa a áno, dalo by sa povedať, že sa nenávidím. točím sa v kruhu, občas keď vidím všetkých tých veselých mladých ľudí, padne z toho na mňa taká depresívna nálada. oni sú šťastní, ja sa musím denne trápiť s obsesiami, úzkosťou a depresívnymi myšlienkami.

avšak, aby ste si nemysleli... bojujem proti tomu, snažím sa zaoberať rôznymi činnosťami, trochu sa prejsť po vonku, dostať do seba iné podnety. ale aj tak si myslím, že raz... možno to bude trvať mesiace, možno roky, raz sa to na mňa opäť zvalí a v tej chvíli to už nevydržím. to, čo bude nasledovať, je myslím každému jasné.

a prečo to vlastne všetko píšem? hlavne preto, aby som trochu uľavil svojej psychike, keďže ako som už spomínal nemám žiadnych priateľov, ktorí by ma vypočuli.

hovorí sa, že na konci každého tunela je svetlo. ja v tej tme tápem už veľmi dlho a neviem, či dokážem dôjsť k tomu svetlu. možno raz...

Stevo2565

Ja sa momentalne necitim dobre, mam najhorsie obdobie ake som mal. Mam uplne bizarne
myslienky. Totiz mam troskotajuci vztah s dievcatom a paci sa mi jedno dievca, ktore poznam cez net asi 5 rokov a velmi dobre
si rozumieme. A normalne ma prepadaju take myslienky, ze moja priatelka je ona a podobne voloviny, bojim sa ze tomu podlahnem a vazne tomu uverim. Je coraz tazsie tymto obsedantnym myslienkam odolavat. Respektive coraz tazsie si udrzat ten nadlhald nad tym. Je to normalne?
Hrozne sa bojim, ze mam schizofreniu.Nevraviac o inych hnusnych myslienkach na vrazdy a podobne. A v poslednej dobe ked nieco robim, tak mi uplne vypadne vyznam a pomenovanie tej cinnosti a na dve sekundy sa sam seba pytam co to vlastne robim. nemoze to byt schizofrenia? Ale to by som si ju asi neuvedomoval, ci? Hrozne sa bojim. Panicke ataky sa nejako utlmili, uz nie su take intenzivne,
ale su akoby stale... Prosim o nazor...

pekand

Ahoj

Tiež riešim podobné problémy zo sebou a chcel by som sa podeliť o moje skúsenosti.

Na depresii sú podla mňa najhoršie rekurzívne problémy. Nekonečný cyklus ktorí ťa uzavrie a nieje východisko z neho. Napríklad Nie som šťastný lebo nie som pekný. Nie som pekný nemôžem byť šťastný. A už sa to rozbieha problém ktorý nemá riešenie mozog sa sním môže hrať donekonečna. Zničí množstvo energie a na nič nepríde. Depresia je na svete.
------
Ako z toho von? Mozog hľadá najjednoduchšie riešenia. Nepovie ti že zanedbal množstvo predpokladov ktoré sa ti do hlavy nezmestili.
Šachy sú jednoduchá hra. Je tam 6 rôznych figúrok ktoré majú svoj spôsob pohybu. Pričom všetkých možných šachových hier je viac ako atómov vo vesmíre. Aj najlepší šachista je nakoniec dotlačení rozhodnúť sa podla svojich emócií a občas prehrať. Je dobrý pretože prehráva menej často ako ostatný. Ale tiež prehráva, občas. O čo potom je zložitejší naozajstný svet okolo nás. Človek sa riadi výhradne emóciami, logika je len bonus. Najskôr nebol rozum ale cit. Nechodíme z kalkulačkami ani hodinkami v hlave. Príroda túto možnosť vylúčila. Nehovorím že nemáš používať hlavu ale nezabudni ani na obyčajnú náhodu. Podla mňa by mali byť v rovnováhe. Ak viem konám rozumne ak neviem konám náhodne = riskujem.
------
Blbosť je si myslieť že niekto niečo od teba očakáva alebo potrebuje. Alebo nebodaj že bez niečoho nemôžeš žiť. Nestalo sa ti niekedy že si po niečom strašne túžil a keď si to dostal nebolo radosť vyprchala ešte ten deň alebo do konca týždňa a už túžiš po niečom novom? Mne sa to stáva stále. Alebo príroda sa stará o všetkých ľudí. V niektorých krajinách je väčší hlad a chudoba ako u nás. Napríklad India. Tam žili ľudia pred 9000 rokmi a úplne bez nášho pričinenia až do teraz. Nehovorím že netreba súcitiť z ľuďmi, ale keby sme boli na ich mieste možno by sme nevydržali mesiac to čo iný vydrží celí život a zahanbil by nás pretože v iných podmienkach by obstál lepšie ako mi. Moja rada je nečakať na vzdialenú budúcnosť aby som bol šťastný ale poobzerať sa okolo seba, ja chcem byť šťastný teraz hneď!
------
Každý hľadáme zmysel svojho života ale vyzerá to že dvaja ľudia nemajú rovnaký osud. Sme rôzny ako sú rôzne otlačky našich prstov. Preto si myslím že zmyslom života je to že žijeme a to že žijeme je najdôležitejšie.
------
Keď uznám za správne že život je dobrý, chem aby aj ostatný sa mali tak dobre ako ja. Nebolo by potom dobré spríjemňovať život druhým ľudom? Emócie sú nákazlivé. Cítim sa zle pretože niekto okolo mňa sa cíti zle. Napríklad muzika funguje ako zosilňovač emócií. Znásobuje ich. Keď som smutný a pustím si smutnú muziku som ešte smutnejší. Emócie sa prenášajú úsmevom, tým že sa niekomu pozriem do očí a ukážem tak záujem. Emócie sa dajú vytvoriť aj darčekmi alebo slovom tým že sa k niekomu prihovorím alebo si niekoho vypočujem alebo sa vcítim do druhej osoby alebo len tak zatelefonujem. Niekedy je niekto nešťastný a potrebuje sa na teba vykričať a potom ho to prejde. A zase niekedy naopak sa potrebuješ vykričať ty. Takto rozdané emócie (dobré aj zlé) sa znásobené vrátia k tebe späť.
------
Samozrejme že tento odstavec píšem hlavne pre seba lebo sa chcem v týchto myšlienkach posilniť a spraviť radosť sebe a druhým ;-)

kalasr

...Boh ťa bláznivo a nekonečne miluje...
A On nie je hocikto - On je Boh!!! Láska ľudí je konečná. Človek ťa sklame, opustí, zradí, no Boh miluje nekonečne a práve dnes ti ponúka svoju lásku a večné priateľstvo. Tá bytosť, ktorá stvorila ten krásny vesmír celý svet, teba, mňa, tvojich rodičov a všetkú krásu okolo nás, práve ona ťa šialene miluje a je schopná všetko preto urobiť, aby si nebol smutný, opustený, sám, aby si neprehrával, ... jednoducho aby si bol šťastný. Túži ťa zavrieť do svojho srdca a milovať nekonečne a vždy.

LadyOpium

aj ja to mám napríklad si poviem že musím si zaplniť kapacitu v telefóne, že si musím každý deň zmeniť pozadie, že dostanem zo všetkého 1, 2 3 4 aj 5 a eby to bola výtvarná, že budem cýba´t kždý mesiac presne 10hodín v škole a tak

bubinka

ahoj Veronika to co tu popisujes, je ocd. urcite zajdi za pschiatrom, to sa pschologickymi recami odstarnit neda, len liekmi. neboj, isto sa z toho dostanes, ja som bola na tom horsie..a ver mi,c im dalej to budes odkladat a nevyhladas odbornu pomoc tym sa to bude zhorsovat.drzim palce, ps ak by si mala zaujem, kupi si knizku jan prasko - obsedantno kompsulvni porucha a jak s eji branit..je tam krasne vsetko vysvetlene co a preco sa deje

mnamka257

myslim ze ty depresiu beries ako sucast zivota a len cakas a bojis sa toho kedy pride znova.nemozes na nu mysliet aj ked sa to niekedy neda musis sa o to aspon pokusit a najst si nieco, pricom na to nebudes mysliet.sportuj zabavaj sa a postupne si najdes aj priatelov, lenze ked budes posobit depresivne, tak si ludi tak lahko neziskas.usmievaj sa na svet aj ked to vo vnutri citis inac...drzim ti palce...a este neico o tom, ked si naznacoval nieco v zmysle samovrazdy-nikto nema pravo sam ukoncit svoj zivot, pretoze ho sam ani nezacal...

keksa

loner ja si myslim, ze tvoj blok voci uzdraveniu je v tom, ze sa odsudzujes za svoje myslienky a to je chyba, sam vies, ze nei su dobre a to ze ta neustale napadaju dookola predsa nie su preto, lebo ich chces, len proste tie obsedantne myslienky zvitazili nad tebou, precitaj si nejake medtiacne knizky, ezotericke, Luule Viiilma, knizky o uzdraveni, ked pridu myslienky na nieco zle, povedz si v duchu, tie myslienky nie su moje, ja ich nechcem a tým, ze sa s nimi nestotoznujem, nemozu ublizit iným ani mne, ak si toto budes opakovat castejsie, odidu, lebo odide strach z nich, len bud v klude, priatelku si kludne hladaj, cim menej casu budes sam so sebou sa hrabat v neprijemných veciach, tým skor sa vyliecis a nie nadarmo sa vrvai, ze laska je liek :) drzim palce :)

vero_nika

ahoj, mam taku otazku...nevim ci to patri do tejto temy, ale ked som chodila na gympel, to bolo aj pred dvoma troma rokmi, tak som mala take divne myslienky, ked som sla cestou do skoly, vzdy som musela ist presne tou istou trasou pesi, vzdy presne po tej istej strane chodnika, pretoze som mala pocit, ze ak pojdem inakadial, nieco sa mi zle stane a ked som zmenila niekedy smer, som sa o to pokusala, tak som mala nehorazne neprijemny pocit. ked som odisla z gympla, nemala som co opakovane robit, tak na mna prisli myslienky, ze ak si vecer pred spanim nespomeniem na vsetkych, na ktorych mi zalezi, zomru, tak som si ich pred spanim vsetkych vymenovala a popriala som si v duchu, nech sa im dari dalsi den a takto to slo az do nedavna a moje vtierave myslienky sa zmenili na neprestajne prenasledovanie a strach z toho, ze mi zomre priatel a ja neviem ako sa toho zbavit, ale aspon mam pocit, ze sa mi tie nutkave konania vytratili..neviem co to je, ale je to dost neprijemne.

niektopreteb

Ahoj Loner...
chcela by som s tebou niekedy hovoriť online mailom.. skus mi napiať Mirka081@azet.sk.... netrpim tym. ale chcem ťa podporiť. Vydrž.. verim že už lásku máš.. ak nie.. pride.. každý ma svoju polovičku.. vydž... !!!!

jugoj

A tiez pisem basne nie vela ale sem tam napisem,nic asi perfektne ale mna to potesi ak nieco zo seba dam na papier.
Este som aj hraval na gitare ale k tomu sa nejako neviem vratit.
Hlavne treba aj ked clovek si mysli ze nevladze vstat a celit tomu.JA som kolkokrat si myslel ze uz je koniec uz nemozem ale to ludske telo zvladne toho ovela viac ako nas tie sproste myslienky v hlave oblbuju:)