Potrebujem sa zbavit fobie z krvi

Príspevok v téme: Potrebujem sa zbavit fobie z krvi
usiko

Ahojte,
kedykolvek vidim krv /prevazne cerstvu mlaku, alebo tecucu, striekajucu, no prosste zivu krv/, tak v zaludku mam taky cudny pocit, nuti ma schulit sa do klbka, z tela sa mi stane plastelina a odpadnem.....dokonca aj ked ju vidim v telke...vtedy ale lezim, takze sa schulim a prepnem......ked mi beru krv zo zily, musim lezat a ked tahaju ihlou do striekacky, castokrat sa rozplacem, lebo ma to tak....ja neviem....boli, ale akoby vsade v tele, a mam strach......ked sa hovori o krvi, nemozem pocuvat, lebo to iste....fuuuj, este aj teraz je mi zle ...
lekar skusal mi pomoct pomocou nejakeho archanjela, ale nepomohlo....vidite, som taka zufala, ze som aj tomuto uverila....ale je to take iste....

potrebujem sa toho zbavit, lebo:
1. ak sa nieco stane nejakemu mojmu blizkemu, nebudem vediet pomoct.....
2. planujem dieta, a k tomu patri porod....tak naozaj neviem, ako to zvladnem, pretoze uz aj pomyslenie na to, ze tam dolu bude krv mi zabrani tlacit, pretoze uz len pomyslenie na krv a neviem si telo ovladat.....

Mam 31 rokov a prvy raz som odpadla v 4. rocniku ZS. ked som sa asi pichla kruzidlom do ucha, spoluziak zaloval ucitelke, ze mi tam tecie krv, ucitelka mi ju utrela servitkou a pamatam sa uz len ako som sedela na stolicke v strede triedy a vsetci okolo mna.....

prosim ak viete, ako sa toho zbavit, tak pomozte...sokova terapia nepomoze, uz som skusila a plastelina zase.....

dakujem

Ba5afun

Ja mam tiez strach z krvi mam 17 rokov a ked sme preberali ludske telo tak som ledva dychala. Vtedy som našla "liek" ako neodpadnut alebo aby mi bolo normalne pri rozhovore o krvi alebo tak. Vzdy ked mi uz bolo dost blbo som sa zacala smiat a hned mi bolo lepsie

Jay J

ja mám podobný problém. Som študentka, mám 18 rokov a v škole prebeháme telové tekutiny. Preberal isme to už minulý rok a mala som s tým ten istý problém. Samotný pohľad na krv v malom množstve mi nerobí žiaden problém, ani keď vidím v telke zranenia, mŕtvoly, čokoľvek čo sa toho týka. Keď vidím ale krv naživo vo veľkom množsve napína ma na zvracanie. To isté pri injekčných striekačnách a pri odbere krvi sa mi oči hneď zalejú slzami a nedokážem sa upokojiť. Myslela osm si, že je to problém len tohto, no v škole, keď na biológii počúvam o tepnách, žilách a prúdení krvi, červných krvinkách a okysličovaní a ešte lepšie o srdci a vidím aj tie obrázky tepien a podobne, musím si stiahnuť kolená k hrudi, do klbka, zapchať si uši, okamžite ma napína na zvracanie, točí sa mi hlava, plačem a ruky akoby mi odumreli, nedokážem nimi hýbať ani chytiť pero do ruky. Koľko krát sa ma profesorka spýta čo mi je alebo ma vyvolá poviem ež mám strach z krvi a opäť sa rozplačem, všeci v triede sa len začnä smiať a profesorka tiež, že za 30 rokov čo učí nikdy o ničom takom nepočula. Potrebujem sa toho zbaviť nie len kvôli škole a tým že sa mi tým kazí celý priemer pred vysokou ale aj lvli odberom krvi a všetkému čo som vyššie uviedla. Je to najhorší pocit úzkosti aký poznám. Ak mi niekto viete pomôcť s týmto problémom napíšte mi na e.mail prosím budem veľmi vďačná.

Medium8888

Ja tiez neznasam pohlad na krv pred par mesiacmi som bol na odstranovani sosovice normalne zakrok vpoho lebo som ju mal na chrbte a nepozeral som sa na to potom som sa postavil z operacneho stola a na plachte co bola na nom bola len taka mlacka krvi.mi prislo tak zle ze som sa musel chytit stola.ale zase niekedy svoju krv rad vidim niekedy ked sa nudim zacnem si tak kusat peru az tam mam uplnu dieru potom idem pred zrkadlo a stlacam si to aby odtial vyslo co najviac krvi.vtedy krv vidim rad ale inak bleee

Katka angel

Ahoj.....aj sa a podobne ako niektorí tu potrebujem zbaviť strachu z krvi.....stalo sa mi niekoľko príhôd kedy som v takejto situácii ke%d som sa dostala do styku s krvou odpadla.....nieje to nič príjemné.....viem z vlastnej skúsenosti.....napríklad keď raz nám ešte na ZŠ prišla lekárka na hodinu prírodopisu v ôsmom ročníku, a začala rozprávať o krvi n niekoľko minút za tým som sa už len našla v strede triedy ako na mňa všetci pozerajú a doktorka ma prebudzovala.....chem sa s tým naučiť bojovať no to nejde.....Teraz mám skoro 17 rokov s idem zajtra na krv ku doktorke a vôbec neviem čo mám robiť.....sedím tu za svojím počítačom a do očí mi idú slzy.....dúfam, ze zajtra tam neodpadnem pliis

zuzic

no tak moja spoluziacka ma strasnu fobiu z krvi. v pondelok mi praskla pera, tak som mala len trochu krvi na vreckovke ona sa chvilu pozrela a potom na nma odpadla. a mam zase hrcu na hlave kvoli nej jak na mna spadla:)

adelina

ked pojde o tvoje dieta, blizkeho prekonas to neboj...

ja mam taku fobiu z grcania...proste je mi zle na odppadnutie ked vidim niekoho grcat ked to citim...ani ja sama sa neviem nemozem vygrcat, mam blok

ale raz sa mi stalo, ze som bola s malym vtedy asi 6 rocnym bratom doma...a doslo mu zle chudakovi malemu a pogrcal sa...si mam mala vidiet, to bola dilema...ale len chvilu nebolo rieisit ze ci odpadnem alebo co, jednoducho som mu musela pomoct a spratat to...bolo to tazke pre mna, so zavretymi ocami, rychlo rychlo...

Denz

ziva krv:)).....to je dobre:)
to mi pripomenulo mojho znameho ked stupil do ludskeho výkalu a skrikol...boha!....zive hovno mam na topanke:)
a k teme.......no aj manzelka ma taku fobiu...a to aj so striekacky a pichania:)

petra1986

ja som sa niecoho takeho zbavila. este nie uplne, ale pracujem na tom. teda ti poradim z vlastnej skusenosti, vyhladavaj tie situacie, ktorych sa tak bojis!!!! ina cesta nie je, ak naozaj chces aby to skoncilo. ja som mala strasnu fobiu z brania krvi, krv samotna mi nevadi, ale skratka branie krvi, ze mi nieco robia so zilou...viem co to je, lebo vzdy ked som mala ist na odber som uz dobre ze nie mesiac dopredu na to myslela, niekedy som ani nespala, v ordinacii som mala infarktove stavy, stracala vedomie, skratka hroza. nemohla som sa ani pozriet na ziadny obrazok, duplom uz nie ked v spravach ukazovali darovanie krvi alebo nieco podobne, uz ked som sa pozrela na zilu mi bolo na odpadnutie...bola som si toho vedoma, ale nejak som to neriesila, az kym mi to nezacalo dost komplikovat zivot. asi to bude zniet divne, ale chcela som ist na medicinu, aj ju studujem a samozrejme ze odber krvi je u lekarov na dennom poriadku, tak som zacala riesit dilemu ci sa vykaslat na zivotny sen, alebo s tym zacat nieco robit. hned na prvej hodine, kde sme len pozerali prezentaciu s obrazkami, som isla samozrejme k zemi, bolo mi strasne, prehodnotila som cely zivot, ale isla dalej. NEMOZES SA TOMU VYHYBAT KED SA TOHO CHCES ZBAVIT!! ja nie som ziadny psycholog, ale myslim si ze aj ten psycholog vie trt o tom ako sa kto citi, ked sa tak neciti on..ver tomu, ze aj ked este velakrat odkvecnes, bude to stale lepsie, zacni pozeranim obrazkov, telkou a podobne, aj ked ti bude zle tak sa prinut na to pozerat, je to vsetko len sila zvyku a ci to bude len mesiac alebo rok tak sa toho zbavis ver mi!