nie som šťastná

Príspevok v téme: nie som šťastná
reka

ahoj, ani neviem či chcem poradiť, skôr sa vyrozprávať. Môj problém? Nie som šťastná. Mám manžela ktorý je ako počasie. Jeden čas je to fajn, ale sú obdobia kedy iba plačem, ovšem keď ma nevidí. Problém je v tom, že je panovačný a urážlivý a mňa nenechá nič vysvetliť, a ak mu niečo poviem odprezentuje to takým spôsobom, že vždy z toho nakoniec vyjdem ja ako tá najhoršia. Ľúbim ho, no pri týchto okamihoch by som od neho najradšej ušla...:-(((((( Pred svadbou to bolo iné, bolo to v poriadku.

aknitka

strach
píšeš že sa tomu máme postaviť lenže môj manžel má takú tvrdú povahu, že keby som ja odišla z domu tak on by s prosíkom za mnou určite neprišiel. akokoľvek by ho to žralo, akokoľvek by chcel aby som sa so synom vrátila, proste nedokázal by pre mňa prísť. on radšej bude zvyšok života trpieť ale neprišiel by. povedal by mi ty si odišla, ty si bola nespokojná, ja nikoho nasilu ťahať nebudem. takto by som ďaleko nedoskákala. za ten čas čo sme spolu som našla "zbrane" ako ho prinútiť zamyslieť sa nad tým, čo robí a čo mi povedal. síce od neho nemôžem očakávať že sa ospravedlní alebo prizná chybu priamo ale podľa jeho správania viem či si to uznal alebo nie.

a je tu ešte jedna vec, ktorá ma utvrdzuje v tom, že so mnou chce byť (a týmto sa utešujem keď mi je najhoršie), môj manžel nikdy nerobí to čo nechce. za tie roky čo sa poznáme som mala možnosť si to overiť tisíckrát. a keby nechcel byť so mnou tak so mnou určite nie je. už 10 rokov.

aknitka

inkab ja viem že to vyzerá veľmi divne keď čítaš to čo som napísala. ale je veľmi ťažké napísať presne to čo by som chcela a ako to cítim. uvedomujem si že to muselo vyznieť hrozne tvrdo, ale v skutočnosti to nie je obluda. on je proste takej tvrdej povahy a presne to má on od svojich rodičov. keď som bola v nemocnici tak chodil za mnou každý deň, aj mi volal, staral sa, mojej mame ďakoval, že mi operie pyžamo a spodné prádlo. a keď odídem na víkend k rodičom s našim synom (lebo on máva niekedy prácu aj na víkend) tak nám veľa volá, že čo robíme a tak. fakt nie je taký odľud ako to vyznelo len vtedy keď by som to potrebovala nevie človeka pritúliť. a možno som ja priveľmi náročná. ja neviem. je to o tom že u nás v rodine to fungovalo úplne inak ako u nich a ja som očakávala že aj ja raz budem mať takú pohodovú rodinu. a celé to naše spolužitie je veľmi poznačené tým, že nekomunikujeme s jeho rodičmi, hlavne s mamou. odvtedy je to takéto na figu. a čo sa týka nášho syna tak on to v tomto zdedil asi po mne lebo sa chce stále len stískať a bozkávať, je veľký maznoško. a manžel sa so synom vie tiež poláskať a to sa až čudujem že ako.
reka nečakaj že sa zmení. šanca je takmer nulová. nemáte ešte deti tak sa teraz rozhodni čo chceš. môj muž je napriek všetkému skvelý otec.

reka

Baby, nemáme ešte deti, no už by sme čoskoro chceli. Nechcem od enho odísť, ľúbim ho, aj on mňa. Len ako píše aknitka, sú obdobia, kedy to nie je dobré...Zhodujeme sa takmer vo všetkom, môj zas na rozdiel od jej city prejaviť vie, aj povedať ako dobre vyzerám, ako ma ľúbi a tak. No ale keď príde k nejakej hádke, tak ho nespoznávam. Dokáže sa tváriť akoby nič, a vie byť ku mne strašný. No ja som sa už naučila mu neukazovať slzy, lebo to je najhoršie. Aknitka, presne, ja keby som sa odula, tak jemu to je jedno, aj mesiac by sa so mnou nebavil a chodíme okolo seba ako cudzí ľudia. No a tiež s odstupom času obrovskou obkľukou prizná že on to ani tak nemylslel a tak, no vtedy mi to už je jedno a ani akoby nič nepovedal. Štve ma to, že akúkoľvek vec otočí proti mne a otočí to tak rafinovaným spôsobom, že ani nemám šancu argumentovať a nakoniec on vyjde z toho ako víťaz a ja ako najväčšia krava.

strach

viete co baby ja si o tom toto myslim som mladucka vydata a mam syna moj manzel je o par rokov starsi.Ma ma velmi rad a aj ma miluje rozumieme si vsetko co patri ktomu.Ale tiez ma take dni ze nevie mi moc dat najavo svoju lasku,ja sa spytam co je on mi povie ma moc prace necham ho tak viem ho pochopit ale zaroven on mna musi tiez pochpit inak to nejde a ja som starsne tvrdohlava ale naucila som sa aj ustupovat ale pozor odkial pokial.Reka a ty naber odvahy a trocha mojej tvrdohlavosti rada ju niekomu poziciam a postav sa mu alebo chod na par dni k tvojim rodicom na chatu so synom ak je maly ak nie tak nejaku kamaratku a ukaz mu ze aj ty mas nejaku hrdost a ze stacilo toho ustupovania a ignoracie. Ak bude naliehat ze sa mas vratit tak ma tam este nejaky cit k tebe a ked nie tak nie ale postras ho ak bude takyto hlupak ze moze prist o teba o dobru zenu.A to dufam ze nechce. neviem baby zavisi to moc od povahy niekto jeako ja niekto sa tomu nevie postavit ale jednoznacne treba s tym nieco urobit. drzim ti palce

inkab

aknitka, nechapem, naco potom zijes s muzom, ktory ta neprituli, nezaujima sa o to, ako sa mas...To si mohla ostat zit s rodicmi, mozno ti by ti davali viac lasky. Co si mas teraz najst milenca, ked potrebujes objatie? Prepac, ale je to riadny pako. Smutne je, ze vas syn jeho spravanie uvidi a takto sa s tym pekne zzije, ze tatko ku mamke nie je nezny a bohuzial to bude kopirovat vo svojej rodine. Na to manzel nepomyslel, ze je vzorom pre vase dieta? Je to podivin a sebec. Prepac.

aknitka

jajka celé je to o kompletnej povahe. my si v pohode rozumieme v zásadných otázkach fungovania (financie, výchova syna), ale problémy nastávajú keď prídu na radu city a tam vznikne skoro vždy búrka. proste on je typ čo nedokáže človeka, objať, pobozkať, spýtať sa čo ma trápi,... niekoľkoročným výskumom som prišla na to akoby to bol pre neho prejav slabosti alebo čo. jeho názor je že chlap sa má postarať o rodinu a nie robiť zo seba pubertiaka. na to bol vraj čas pred tým než sme mali zodpovednosť. vraj vtedy mi dokázal že ma ľúbi a že či ma má teraz o tom do smrti presviedčať. teraz na to vraj nemá čas ani silu lebo sa musí obracať aby sme fungovali. a ja romanticky založená duša občas potrebujem kto by ma objal. a tak keď to na mňa doľhne sa pohádame ja si porevem a potom zase prídem na to že to nemá význam sa s ním dohadovať a zase fungujeme normálne.
ako píše reka tiež mi dokáže nadávať a keby som sa ofučala on by vydržal aj mesiac sa nerozprávať. a potom keď sme za dobre tak okľukou aj prizná že to tak nemyslel a stále dookola. my sa poznáme 10 rokov a za tú dobu som sa naučila čítať medzi riadkami a viem že ho to mrzí ale on to nikdy nedokáže povedať.

aknitka

dovolím si tvrdiť že ste ju a jej sitáciu nepochopili ani jedna. to čo ona píše je akokeby som to písala ja. pre takú, ktorá to nezažila je to nepochopiteľné a reaguje presne tak ako ste písali vy. sama by som tak reagovala. ja to však poznám veľmi dobre. niečo podobné mám doma. reka ak si si istá že ťa má rád a ty chceš s ním ostať jediné čo ti ostáva je zmieriť sa s tým ako to je, nevyvolávať konflikty a keď už nejaký vznikne tak si radšej zahryznúť do jazyka a tváriť sa že nič si nepočula, zmeniť tému atď. je ale na tebe či chceš takto žiť, či si ochotná to tolerovať. on sa totiž nikdy nezmení a keď, tak len na krátku dobu. ja viem že toto všetko znie čudne a vyzerá to tak že človek má úplne stratiť sebaúctu, ale ak ho nechceš opustiť a nechceš sa trápiť nič iné ti neostáva. máte deti?

reka

smutka ďakujem, ale neviem, či to pomôže, lebo ak sa ja tvárim že som vtedy ok, tak jemu to je ešte viac jedno a tvári sa akoby sa n ič nestalo, a keď sa opýta nejaký známy ako sa máme a sme akurá pohádaní tak on že super, že lepšia ani nemôže byť. A to že je panovačný a urážlivý to si nepriznáva, naopak útočí s tým na mňa...