Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?

Príspevok v téme: Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?
gabči

Určite sa nájde medzi vami niekto komu zomrela mama.V detstve alebo v dospelosti.Ako ste sa s tým vyrovnali?Dlho to trvalo pokiaľ ste sa pozbierali?Z čoho ste brali silu?Vedel vám niekto pomôcť a akým spôsobom?Pýtam sa preto lebo máme v rodine niekoho komu pred pár mesiacom zomrela mama.Snažíme sa jej pomôcť ako vieme,ale vidím že sa veľmi trápi.Pritom je už dospelá,mala ju choru no napriek tomu.

Marcos001

Moja maminka, moje srdiečko, moje vtáčatko, sklonila hlávku a posledný krát vydýchla v mojom náručí po ťažkej chorobe pred rokom. Sám neviem ako som zvládol toto martýrium, keď som celú noc utieral jej krv ktorá jej tiekla z úst aj z nosa. To už bola po silnej dávke morfia. Jej dych bol neustále slabší a slabí až napokon prišiel posledný nádych a výdych. Jej psychika nezvládla tragický odchod môjho jediného brata, rok pred jej smrťou. Citová väzba si vyžiadala krutú daň. Odvtedy žijem medzi realitou a snom. Stále počujem jej hlas v spomienkach ako ma volá na obed, spomínam ako mi masíruje boľavé svaly. Spomínam na jej vôňu a to ako som ju objal a bozkal keď som ju stretol v meste. Ach, keby tu bola! Sú to vzácne chvíle, keď ich tu máme, najlepšie mami na svete! Ja som si smrť mojej maminky aj keď bola na tom najhoršie nechcel pripustiť, lebo som stále veril na moment zvratu na moment uzdravenia. Snažil som sa využiť všetky možné a dostupné metódy na uzdravenie. Snáď som urobil všetko ale vyčítam si jedno, že v tom zmätku som sa jej nepoďakoval za všetko čím ma obohatila za jej života. Ostali len fotky a spomienky a láska , ktorú mi vštepovala. Maminka bola veriaca a verila že jej život bude mať pokračovanie. Ja tiež dúfam a zdielam jej túžby. Láska, ktorú tu prežívame na zemi musí mať pokračovanie. Teším sa na stetnutie s ňou! "Nech sa nerozrušuje vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby nebolo tak, povedal by som vám to. Idem vám pripraviť miesto. A keď odídem a pripravím vám miesto, opäť prídem a vezmem vás k sebe, aby aj vy ste boli tam, kde som ja. A vy viete, kam ja idem, aj cestu poznáte."
(Jn 14:1-4).

casostroj

mojej mame zomrel otec, ked bola este mala, bola na neho naviazana a niesla to velmi tazko... obcas mi rozprava, ze cely zivot citi, ze je tam niekde hore, pozera sa na nu a drzi nad nou ochrannu ruku.. lebo vo velmi vela zivotnych momentoch mala az zazracne stastie a je presvedčená, že to zariadil on.. mozno je to hlupost, ale mozno ked niekto odide, neodide uplne

Hofo22

Ahojte. Na konci roka som sem písal príspevok že mi zomrela mamina. Je to už vyše 9 mesiacov a ja sa cítim úplne inak ako vtedy. Smútok tam samozrejme stále je ale už to nie je ten zničujúci pocit ako na začiatku. Prvé 3-4 mesiace boli najhoršie. To som plakával ako malý chlapec skoro denne. Smútok, zármutok, osamelosť a žial spalovali moju dušu. Od cca piateho mesiaca sa to začalo pomaličky zlepšovať a dnes po deviatich mesiacoch je to už celkom ok. Svet a život však už budú navždy iné ako ked tu bola pri mne mamička. Mojim cielom je teraz nájsť si priatelku a prácu a časom založiť rodinu. Prajem vám všetkým ktorý ste rovnako ako ja stratili svoju milovanú mamičku aby sa vám ulavilo a s láskou šťastný spomínali na každý pekný okamih ktorý ste s mamičkou prežili. A nezabúdajte ani my tu nie sme naveky. Raz sa s našimi mamičkami opäť stretneme :)

Ellinka

Prečítala som si postupne všetky príspevky...vyrovnávam sa so stratou mojej maminky,zomrela iba pred dvoma dňami...bola mi veľmi blízka a veľa vecí som za posledné roky robila iba pre jej ľahší život.....nezostala som sama, mám ešte otca a manžela, aj dcéru a vnučku, ale tie žijú v inom mode ako ja a nechápu veľa podstatných vecí...moja dcéra mi nevie byť oporou, nemá empatiu, viem to o nej a cítim, že to o sebe už vie aj ona, ale nevie s tým nič urobiť, dakedy sa to tak pritrafí, že sa vyššie city zablokujú a zostáva len povrch emocií, s ktorými sa dá žiť iba tak akosi povrchne....a pritom ju veľmi ľúbim a cítim, že aj ona mňa....ale nedokáže so mnou nadviazať blízky vzťah...taký, aký som mala ja s mojou mamou , boli sme si veľmi blízke, milovala som ju a ona mňa, v podstate ju milujem stále a navždy a verím, že už je v inej dimenzii a všetky telesné nedostatky sa tým jej prechodom do inej dimenzie odstránili, takže sa má celkom určite lepšie, ako sa mala tesne pred smrťou...verím v Boha a aj ona, takže obe veríme, že dosiahla pokoj duše a bude mi z neba pomáhať riešiť veci okolo otca, ktorý je už tiež na sklonku života...starám sa s manželom ešte o jeho mamu, tiež je geriater a dosť dementná, ale láska ju rozosmeje a dobré jedlo, ju zase poteší...veľmi by mi pomohlo, keby mi moja dcéra bola teraz nablízku a dokázala by zniesť moje prejavy smútku, plač a utiahnutie sa do ústrania...nedokáže to, neznáša, keď som v nepohode...môj manžel je tiež citový "derivát", ale nemôžem ho súdiť, lebo nie som v jeho srdci a on môže robiť iba to, čo dostal a vlastní...som skrátka iná, oveľa citlivejšia a vnímavejšia potrebám druhých...chcem Vás všetkých ubezpečiť, že smrť je len prechod do skutočného života, ten pozemský je založený na matérii, ten skutočný má inú dimenziu, Boh stvoril celý vesmír a pripravil pre všetky duše nebeský domov, nebojte sa...smrť je ako pôrod s tým rozdielom, že dieťa sa nadýchne a človek vydýchne...duša letí ako vystrelený šíp k Bohu, ktorý s ňou má svoje plány...iba desatoro prikázaní a láska....kto si veľa vytrpel na tejto zemi, v nebi bude oslávený...stačí milovať a pomáhať druhým do posledného dychu...moja maminka tu bude so mnou až do konca mojich dní....veľmi mi chýba jej dotyk a hlas, ale vedomie, že sa má oveľa lepšie a je prospešnejšia tam hore, je pre mňa dôležitejšie, ako umáranie sa v smútku a pochybnostiach o sebe, o jej chorobe a jej prípadnom ďalšom živote, ak by sa vrátila z nemocnice....Boh vie čo robí, dôverujme mu...mami, ľúbim Ťa, a nebojím sa tu zostať bez Teba...zvládnem to, lebo Ťa mám v srdci a o nejaký čas sa opäť stretneme...

Peeteer

S tým sa asi vyrovnať nedá nikdy. Naša mamina zomrela pred necelým týždňom, z ničoho nič, dovtedy bola zdravá. Mala len 50 rokov a zomrela na následok embólie.
Ja mám 25 rokov, tento rok končím VŠ a sestra má 12 rokov. Vidím, že trpí aj ona, otec a takisto aj ja. Ja sa snažím byť silný, oporou pre oboch, ale veľakrát na mňa prídu slabé chvíle a vtedy mi je veľmi ťažko. O pár dní ma čakajú štátnice a ja sa veľakrát zbadám, že sedím nad knihou a myslím na maminu. To čo doteraz bolo pre nás bežné, teraz musíme riešiť my s otcom a niekedy sa aj veci, ktoré sme si nevšímali robia problémy a riešia sa ťažko.

lLily

nie, nikto nedokaze nejak specifickejsie pomoct, mozes tam pre nu len byt, ak ta pri sebe mat vobec chce...ziadne zdvorilostne frazy a opakovane nukanie sa, to je len grc a hnus, to jedine nerob.
Mne umrela babka, ktora pre mna znamena viac, nez obaja rodicia dokopy a nechcela som pri sebe ani zivu dusu a ani nemala, bolo to v pohode. Byvalemu umrela mamka, ked sme spolu chodili a bola som pri nom ja, lebo to tak aj chcel.

marian g

aj moja mamka zomre je to neodvratitelne. vsetko zacalo pred 9 rokma ked nam umrel otec na infarkt, ja som mal vtedy 19 rokov a brat 15 v tej dobe som si to az tak neuvedomoval. nakolko som bol decko. vtedy to mamka nezvladla a zacala pit, totalne sa v nom utapala samozrejme dosli prve problemy bola hospitalozovana ,dostala sa z toho, potom si nasla priatela ktory pil cize opat hupla do toho hnusneho kolobehu. opat bola hospitalizovana. samozrejme pecienka bola uz po prvom hospitalizovani nepracovala jak mala toto sa zopakovalo este raz a teraz len lezi na posteli s obrovytanskym bruchom a bez sance na prezitie. strasne mi to trha srdce ze som jej nedokazal pomoct, ostal som len ja brat a chora starka.

marian g

aj moja mamka zomre je to neodvratitelne. vsetko zacalo pred 9 rokma ked nam umrel otec na infarkt, ja som mal vtedy 19 rokov a brat 15 v tej dobe som si to az tak neuvedomoval. nakolko som bol decko. vtedy to mamka nezvladla a zacala pit, totalne sa v nom utapala samozrejme dosli prve problemy bola hospitalozovana ,dostala sa z toho, potom si nasla priatela ktory pil cize opat hupla do toho hnusneho kolobehu. opat bola hospitalizovana. samozrejme pecienka bola uz po prvom hospitalizovani nepracovala jak mala toto sa zopakovalo este raz a teraz len lezi na posteli s obrovytanskym bruchom a bez sance na prezitie. strasne mi to trha srdce ze som jej nedokazal pomoct, ostal som len ja brat a chora starka.

Dominika56

Mne mamina zomrela v maji 2015.. v posteli.. kym prišla sanitka som ju oživovala.. žial... vten večer si pamatam ze som na to nijak nereagovala .. bola som v takom šoku že ani plač nic.. postupne som si to začala uvedomovat.. vela dni som preplakala ale pomohlo mi ze som robila veci ktore ma bavia a prisla som aj na ine myslienky.. .. teraz to bude pomaly rok..stale to boli.. ale robim v zivote vsetko tak ako by sa tnw mamine pačilo.. musime byt silni !!ľudia..

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky? - Fórum - ZDRAVIE.sk