Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?

Príspevok v téme: Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?
gabči

Určite sa nájde medzi vami niekto komu zomrela mama.V detstve alebo v dospelosti.Ako ste sa s tým vyrovnali?Dlho to trvalo pokiaľ ste sa pozbierali?Z čoho ste brali silu?Vedel vám niekto pomôcť a akým spôsobom?Pýtam sa preto lebo máme v rodine niekoho komu pred pár mesiacom zomrela mama.Snažíme sa jej pomôcť ako vieme,ale vidím že sa veľmi trápi.Pritom je už dospelá,mala ju choru no napriek tomu.

franti

ako pre koho. Mne teraz s odstupom casu to pride ako fajn napad, po rokoch som sa dokonca odhodlal urobit tam spomienku na mojho kamarata :-)

syslik740

poculi ste niekto o zivej spomienke? vraj je to nejaka verejna spomienka na zosnuleho, myslite ze je to vhodne?

trojklanny

Mne moja mamka zomrela pred 4-mi rokmi a do dnes mám na celý svet,a hlavne na seba zlosť! Asi po mesiaci po jej smrti som prišiel na liečbu,ktorá má dostala,ako som jednoducho mohol predĺžiť jej roky života...
Ďakujem pani doktori,informovali ste ma o všetkom nepodstatnom ,ale o takej banalite ,ktorá pridáva na rokoch života NIČ! Áno,učia vás ulaviť od bolesti,ale neučia vás vyhľadať príčinu tej bolesti,a to je na tom to najsmutnejsie.
Momentálne som smutný,nahnevaný,že ak by som sa dostal k tomu o mesiac skôr,mamka by žila aj s infarktu,aj rakovinou alebo hoci čím,čo sa pripisuje už iba úmrtia. Teraz chcem len pomáhať každému,čo o to požiada! Každému sa totiž dá pomôcť! Dúfam,že mi to tam hore mamka odpustí,že som na to neprišiel počas jej existencie. Bolí to veľmi...

Alex161299

Mne zomrela mama pred piatimi rokmi, mala som vtedy 10, a nezvládala/nezvladam to stale lahko, je to neskutočná bolesť,ktorá nezmizne nikdy. Mám pocit ako by si zobrala so sebou aj kúsok môjho srdca, snažím sa aby to čo najmenej bolelo, ale v skutočnosti to nejde, tejto bolesti sa nikdy nezbavíte keď milujete.. dá sa s ňou len žiť. Práve som vo veku kedy ju nesmierne potrebujem, ale nie je tu, je tu len v mojich predstavách,takže ťažko na to povedať nejaký návod,aby sa s tým niekto zmieril. Nezmieri.

mizuzu

mne mama zomrela pred par rokmi, bolo to strasne. Bola som tehotna a nevedela som, co si bez nej pocnem. Spolu sme sa tesili ako sa budeme o malu starat, ako mi bude pomahat, ako sa budeme navzajom utesovat, ked bude v puberte a nepride vecer domov. Mali sme vela planov a tie sa zmenili v sekunde ked jej oznamili ze ma rakovinu v najvyssom stadiu, nevedela a nechcela som sa s nou rozlucit. Casto mi chyba, casto placem a prosim ju aby sa vratila, aby mi pomohla a poradila ked mi je najhorsie. Ja len dufam, ze sa stretneme a budeme opat raz spolu :(

mmooly

Mne mamička zomrela v rannom detstve, vôbec si ju nepamätám a dá sa povedať že mi nechýbala..lebo som nevedela "čo" vlastne by mi malo chýbať. Až keď som porodila svoje dieťa a zahrnula ho láskou, som zistila, o čo som ja prišla.. Často som na ňu myslela - ale až v dospelosti.. a keď som mala ťažké obdobia som ju volala, aby prišla aspoň do sna.. ale neprišla, nikdy. a to ma veľmi tiažilo, prečo nepríde.. Raz mi jedna pani liečiteľka o tom povedala, že nemám volať duše mŕtvych, nie je to pre nich dobre..odvtedy si dávam pozor a neprivolávam ju, radšej sa za ňu krátko pomodlím.. nech má pokoj, iste nebolo pre ňu ľahké odísť z tohoto sveta a nechať tu tri maličké deti.

Char

Pred vy3e mesiacom mi zomrela mamka. Vedeli sme už asi 3 týždne, že stav je nezvratný a zhoršujúci sa, že srdiečko slabne a prestáva vládať a tak sme možno mali čas sa na jej odchod "pripraviť", ale aj tak nás to zaskočilo. Mamka mi veľmi chýba, ale najhoršie na tom je, že som nevyronila ani slzu, nemôžem plakať. Niekde hlboko v sebe cítim bolesť a stratu, ale desí ma, že to nejde dostať von. Začínam si o sebe myslieť, že som hrozným bezcitným človekom, čo nevie smútiť za tak blízkym a milovaným človekom, za mamkou. Mám pocit, že zrádzam jej city, ktoré ona celý život do mňa vkladala...

anjelik *

Lili, je veľa príbehov o tom, čo sa s nami deje po smrti. Je len na nás, ku ktorému sa prikloníme, aby sme našli silu žiť ďalej, aj keď už s nami nie sú tí, ktorých sme tak veľmi milovali. Aj ja ti jeden ponúkam, možno trochu upravený, ale snáď pomôže. Tvoja mamička, tá bytosť, s ktorou si si tak veľmi rozumela, tu je, aj nie je. Stále vníma a cíti, aj keď už zabudla, kým bola. Ale stále je a navždy bude tou, ktorá ťa tak veľmi povzbudzovala a ktorá na to nikdy nezabudne a tak je viac ako isté, že sa stretnete znovu. Možno už nie ako mama a dcéra, ale rozhodne si budete znovu tak blízke, ako ste si boli. Veď to nie je náhoda, že sa medzi vami také puto vytvorilo, na to treba viac, ako jeden ľudský život. Rozumieš? Nemáš za čím viac smútiť a premárniť si tak tento život. Naopak, zdvihni hlávku a ži a keď sa znovu stretnete, tak svojej mamičke ponúkneš novú, lepšiu Lili a o to kvalitnejší bude váš nový vzťah. To môžeš pre ňu urobiť iba keď budeš znovu veselá a vnímavá. Proste vklad do vašej ďalšej budúcnosti. Ktorá je istá. Smútok netreba ďalej živiť, žije len vďaka tebe, ak ho opustíš, prestane ťa trápiť. Mamička cíti tvoje stavy a tak jej dopraj, aby cítila tvoju radosť a lásku...to, že ti chýba, bohužiaľ láska nie je, ale sebectvo, odpusť mi tie slová. Láska je o tom, že druhému dopraješ to najlepšie zo seba a smútok dobrý nie je, chutí trpko a odporne. Sama to cítiš. Zatvor raz pre vždy pred ním dvere a dopraj sama sebe úľavu z pochopenia, ktoré som sa pokúsila ti ukázať. Ten najkrajší deň ti prajem a aby to bol zároveň aj posledný deň tvojho smútku a aby sa ti podarilo pretaviť ho na zmierenie sa a vykročenie lepším smerom. K svojej krajšej budúcnosti a raz aj k novému stretnutiu s mamičkou. Tak sa drž a neplač už. :o)

Lili78

Dnes sú to 4 mesiace, co ma moja milovana mama náhle opustila ;( Mám 36r, bola mi vsetkým - láskavou chápajucou mamou , najlepsou kamaratkou,proste mi bola vsetkým. Neviem sa s tym ale stale zmierit, cakam ju stale domov, spim v jej posteli, beriem ju (v urne) vsade so sebou, a stale nemozem tomu uverit...a zmierit sa s tym. Kazdy den sa pozeram na oblohu, viem, ze na mna dava pozor, ze je tam, ale este stale cakam, stale neprestavam verit v to, ze sa ráno prebudím z nocnej mory a ona ma bude s kavou cakat, ako kazde rano v kuchyni, ze si zajdeme na prechadzku, ze si spolu navarime, posedime a budeme sa rozpravat o vsetkom...Je to hrozný pocit. Kazdy den , uz 4tý mesiac vstavam s placom, cez den placem, v obchode mi pride zle, na dovolenke pri mori..je jedno kde som, aka hodina bije, pridezachvat placu na mna a je koniec..strpne mi cele telo, hrca v krku neda dychat, zachvat placu.. :( potom to prejde, a zase to z nicoho nic pride..stale na nu myslim, nech sa zamestnam cimkolvek, chyba mi kazdu sekundu...
tá bolest je rovnaka ako na zaciatku...

zewa

Nepozeraj na to, co uz s mamkou nezazijes, ale namto, kolko nadhernych chvil ste spolu prezili a uchovaj si ich. Ona predsa bude stale s tebou, je v tebe, si polovica z nej. A co ked to nie je len o posmrtnom zivote? Co ked reinkarnujeme? Co ked uz nic nie je? Co ked?
Prilis vela otazok.
Je mi luto, ze mamka zomrela. Nikto ju nenahradi ani nezaplni jej miesto, to sa neda. A tym padom ona to miesto v tvojom srdiecku ma iste.
Drz sa!

Textová Inzercia

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky? - Fórum - ZDRAVIE.sk