Ako zabudnút

ahojte viem pisem trosku neskoro no ja mam ten isty problem..mam chalana som s nim uz 6 mesiacov a nas prvy velky problem bol ked z dna na den bez ohlasenia isiel na 3 mesiace pracovat do plzne..myslela som ze po troch mesiacoch placu je uz vsetko dobre..ze som zabudla..a zrazu sa zas vratil..myslela som ze ked som na nho zabudla bude to ine..no on sa do mna zalubil este viac a ked som tomu dala sancu tak sa to vsetko skazilo a ja som sa zase namotala ako taka sliepka..a od toho dna sa hadame az do dnes trva to uz asi 4 mesiace a uz ma to prestava bavit.myslim ze keby spolu byvame hadzeme po sebe vsetko co nam pride do ruky..nenavidim ho no pri tom ho neskutocne milujem a ked viem ze aj ked s nim chodim tak inim babam pise ako ich lubi a neviem co..stale mu odpustim pretoze sa bojim ze ho stratim a ze budem citit tu bolest co kedysi..nenavidim ho..nenavidim seba..som strasne naivna a on to vsetko viuziva

ronny26:

tak ked som si cital tvoj prispevok, mohol som len suhlasne prikyvovat. Pekne, trefne a pravdivo napisane.

ano.. o lasku som bojoval.. dva mesiace som sa snazil, no nepomohlo to a po rozchode som uz nemal motivaciu, lebo to tie dva mesiace bolo ako "hadzat hrach na stenu" a druha strana sa vobec nesnazila.

heh.. no takze si mi nenaletel :) To ano, znelo to pesimisticky, priznam sa ze som sa trosku zmenil na pesimistu ale stale vo mne prevlada optimizmus. Kazdy den nas dokaze niecim prijemny prekvapit, takze pesimizmus som zacal pouzivat len ako nejaku svoju obranu.. "ked nic neocakavas, nebudes sklamany a ak sa na nieco velmi tesis, mas z niecoho velku radost, o to bolestnejsie bude ked o to prides" ;)

ale uplne suhlasim s tvojim prispevkom a so vsetkym co si napisal. Mas super pohlad na svet a aj zmyslanie, ktorym dokazes ludom pomahat (ako som si vsimol aj v inych temach). Takze mas moje uznanie a prajem ti vsetko len to najlepsie. Fajn den prajem :)

majo:
moj pripad sa neda porovnavat s tvojim, ja sa skor o tvoj pribeh zaujimam z pohladu otazok ako zabudnut, ako sa s tym vyrovnat...takze to, ze na nu spominam viac menej v dobrom a som schopny s nou komunikovat vychadza z uplne inej situacie...keby to bolo ako u teba tak by to aj pre mna bolo uplne ine a uz by ma viac nezaujimala...a plne chapem tvoje pocity, teda aspon sa snazim, to ze sa citis byt oklamany, ze ti mozno cele to obdobie co ste prezili pride teraz ako jedna velka loz
no a k tej spravodlivosti...mozno mas pravdu, ja osobne zijem tiez v predstave, ze svet je spravodlivy a kazdy sa bude mat tak ako si zasluzi...ale ja som to ani nemyslel tak aby sa jej to raz vratilo, ja nikomu nic zle neprajem a hlavne nie ludom, ktorych nepoznam, skor som to myslel tak, ze si mozno s odstupom casu na teba spomenie, mozno vtedy ked sa ona sklame vo svojom priatelovi, v prvom, druhom, tretom a zisti kto ju v zivote uprimne lubil a komu na nej naozaj zalezalo...
a ked si spominal, ze ti nepovedala dovody rozchodu tak v podstate aj tak presne vies co sa stalo, sam si to uz popisal...nudila sa s tebou, objavila nieco nove, co povysila na zmysel svojho zivota...dostala na vyber a vybrala si...ty si potom spravil jedine co si mohol, snazil si sa zabudnut (resp.sa stale snazis)...vravi sa, ze o lasku treba bojovat,ale moze sa stat, ze boj o lasku sa zmeni na zobranie o nu, ta hranica je velmi tenka a po jej prekroceni clovek straca casto aj posledne zvysky dostojnosti a prosi o nieco, co by mu ini dali velmi radi aj bez ponizovania sa...no a mne sa paci, ze si ju neprosil, nepresviedcal zbytocne, ked sa uz rozhodla...ono v podstate by si ju nemal ani cim presvedcit, ak ju nepresvedcilo 2 a pol roka s tebou, tak akekolvek ine slova by boli zbytocne
no a aj ked tvoj posledny prispevok zavanal pesimizmom, tak ja ti nato neskocim, viem, ze aj ty si optimista a myslim, ze si na dobrej ceste aby si sa z toho uplne vyhrabal...vela stastia ;-)

Dakujem Vam za rady :)) A mate pravdu on bol fakt hrozný lenže sa som bola tiež hlúpa ze som mu vsetko verila.Vravel mi ze ma nikdy nenechá a pod.Ja som tomu uverila.A vsak v podstate bol moj prvy mozno preto.A viem ze to este dlho potrva kým zabudnem.Lenze ja sa uz nechcem trápit,ja mam stale taky pocit ze sa bojim co bude zajtra co budem robit.Ved stale som bola len s nim a teraz som doma a nic nerobim :((( Niekedy mi z toho uz uplne sibe :(

mima 3 mesiace su malo, ja som sa zo svojho jeden a polrocneho vztahu dostala po takmer troch rokoch..myslim ze tu plati cas je najlepsi liek :)

nina, vyborne, pisal som to aj ja. Suhlasim a pripajam sa.

Mima prepáč, že ti to takto poviem, ale to bol čo za človek čo si s ním chodila 4 roky? Štyri roky si nevedela čo to je zač? Nejde o to, že ste sa rozišli, to sa stáva niekedy aj po dlhšom čase. To sa stáva aj v dlhoročných manželstvách a s deťmi. Rozchod je hrozný a raní nás to. No ty, by si mala oslavovať. Správanie tvojho ex je jedna hrôza. V živote sa pred mužom neponižuj. Nikdy.

mila mima...ja chlapca mam a nieje den kedy sa nehadame....on je sama pretvarka alebo neviem ako ho nazvat....na net si pise...spoveda sa kazdej a keby aj o sebe napisal pravdu...a ako som nato prisla?jednoducho...urobila som si novy nick a podme na neho....ked som citala co pise islo ma tesnut a moje slova boli ty bastard....potom bol ako medik ale neverim mu a povedala som mu ze raz to bude lutovat...netrap sa aj ked je to tazke ja vzdy vravim pride na psa mraz....vies ja odpustim ale nezabudnem...nikdy neukaz chlapcovi ako velmi ho lubis..nikdy...len to vyuzije

ronny26:
tak to gratulujem ze uz si takto postupil v lieceni :) z toho co si pisal to vyzera ze uz ti vela nechyba do vyliecenia. A to ze ju vidis ako najsvetlejsi bod v tvojom zivote je super, ale pre mna nepochopitelne a v mojom pripade nemyslitelne.. hmm, vies, ja to beriem tak ze ma podrazila ako este nikdy nikto a najviac ma teraz hneva to ze som sa nechal takto „obabrat“.. cize to nie je nenavist k nej. Hnevat sa na nu hnevam, ale tiez aj na seba ze som taky blbec dovercivy ;) Ze som uveril tym reciam o tom ze ako hrozne ma miluje a pod. No ale co uz, clovek sa uci na vlastnych chybach :) Ale obdivujem ta za to, ze dokazes s nou normalne komunikovat, no v tvojom pripade to asi nebolo take nahle a jednostranne, ze?

Ano, ten FB bola chyba, ale dlho netrvala, a ked som od nej dostal dalsiu ziadost o pridanie medzi priatelov, pochopil som ze to robi len preto aby mi ublizila, aby mi ukazala ako jej je bezomna super, ze uz ma za mna nahradu (co mi vela ludi aj povedalo, ze to robi prave preto). Takze som tu dalsiu ziadost ignoroval a zaradil si ju do zoznamu blokovanych ludi, cize nevidim ziaden jej prispevok ktory napise niekomu z mojich priatelov a taktiez ona nevidi mna a ani ma uz na FB nenajde. Obcas som mal totiz pocit ze pisala kamosom len preto lebo vedela ze si to pozriem aj ja :) a teraz mam kludnu hlavu, nevidim co pise, neviem ako zije, prestava ma to trapit ;) Zrusit kontakt v takychto pripadoch je asi to najlepsie.

A preco chcela aby sme boli kamarati to netusim, mozno preto lebo teraz nema s kym chodit po vyletoch do Tatier, na sportove podujatia, do kina. No neviem, a ani to uz nechcem riesit, nech jej umysel bol akykolvek. Ale ak ju stretnem v meste, tak nemam najmensi problem sa jej pozdravi a pozriet sa jej do oci, pretoze som ani za ten cas co nie sme spolu neprisiel na jedinu vec pre ktoru sa nam to rozpadlo a za ktoru by som mohol ja.

A k tej tvojej poslednej poznamke.. vies, ja si nemyslim ze na to niekedy pride alebo ako si napisal, bude si trieskat hlavou o stenu. Svet nie je idealny, a neplati, ze ludia co ublizuju za to zaplatia. Vies kolko ludi v mojom okoli evidentne ublizilo ludom na ktorych im najviac zalezalo a okrem toho ze ich to vtedy chvilu trapilo, sa maju este lepsie. Mozno si to len nahovarame, ze kazdemu sa to zle raz vrati. Ja mam napriklad pocit ze si moja ex teraz nasla takeho ako jej v terajsom zivotnom style vyhovuje, sprava sa rovnako ako ona, cize sa ma fajn a nech to znie akokolvek, ja jej to prajem :) Trochu som po tomto zmenil nazor na zivot.. spravodlivost je len nahoda a neplati to ze ty co ublizuju a robia nepravosti, ze na to raz doplatia. To je ideal, ktory by sme chceli aby nastal, ale zivot je iny. Aj preto sa stale hnevam, ze som jej tak naletel, lebo som vlastne prisiel o dva a pol roka zivota kvoli niekomu kto si to nezasluzi a dalsi rok stravim trapenim sa nad tym aky som bol bol blazon. To obdobie po rozchode neprajem nikomu, prezil som si to a uz to nechcem zazit.. A moja byvala sa mala pri mne stale super (to su jej vlastne slova po rozchode), trochu ju ten rozchod mrzel, ale uz si zije svoj zivot, je jej fajn. To je ta „spravodlivost“. Niekde som aj cital nejaky citat ze neplati ze „Bozie mlyny melu pomaly ale isto“, skor plati „kto sa ma zle, bude sa mat este horsie“. Toto je podla mna realita :)
Dost pesimisticky som to napisal, ze?

Tak este raz vdaka za zaujem, a tesi ma ze si takto postupil a gratulujem k tomu pohladu na svet. Jeden pozitivne zmyslajuci prekrici 1000 pesimistov :) pekny den ronny26 a vsetko dobre :)

jasne, ze si pamatam, parkrat som do tej debaty aj prispel, tiez pod inym nickom :-)...sledoval som to vtedy, kladol otazky, tak ako kladiem teraz, lebo v sirsom zmysle slova podstupujem rovnaku liecbu...akurat, ze ja k tej "mojej" necitim nenavist, ani si to nemozem dovolit, kedze mne neublizila, aspon nie vedome...stale to beriem tak, ze bola tym najsvetlejsim bodom v mojom zivote...pokrok nastal v tom, ze uz verim tomu, ze pride este nieco krajsie a uz prestavam zit v iluzii, ze existuje len ona a cely moj svet sa bude tocit okolo nej...dokazem s nou aj komunikovat, aj ked na isty cas som aj ja prerusil vsetky kontakty, co mi dost pomohlo...tiez by som klamal, keby som povedal, ze som sa z toho dostal, ze ma uz nezaujima...je to ako boj s veternymi mlynmi :-(...
inac ked som pred chvilou nepriamo naznacil, ze k nej citis nenavist, neviem ci som sa vyjadril spravne...kazdopadne vidiet, ze zmyslas racionalne a niekedy je najlepsie naliat si cisteho vina...vsak ake kamaratstvo od teba chcela? to by bolo asi tak falosne a vratke ako jej "nehynuca laska" k tebe...a tym pridanim na fb si otvoril pandorinu skrinku, ale chapem ta, myslel si si, ze si tym dokazes ako ti je uz ukradnuta, ze uz to mas za sebou...len fb je v tom "uzasny", ze aj ked o to nestojis vybehne ti tam nejaky mily status od nej a uz si mimo...asi to bol krok dozadu, ale je dobre, ze si hned vedel urobit dva kroky dopredu...ten aktivny pristup k zivotu preferujem aj ja, zistil som, ze nahovarat si aky som nestastny a plakat nad rozliatym mliekom nema zmysel, treba si najst nieco zmysluplne...inac si myslim, ze dievca sa raz toho zivotneho stylu presyti, pochopi, ze je to len chvilkove potesenie a este ta pride prosit, no ty uz budes pravdepodobne uplne niekde inde...tak sa drz, uz to dlho nepotrva a krajsie zajtrajsky sa stanu dneskom ;-)