Sebecke vs nesebecke rozhodnutie

Príspevok v téme: Sebecke vs nesebecke rozhodnutie
sway

Ahojte,
zaujimal by ma nestranny nazor,preto som sa rozhodla zalozit tuto temu.
Clovek sa vacsinou rozhoduje egoisticky,no ked je v hre laska,crta sa aj ina moznost.
Riesim dilemu,ci mam zostat vo vztahu alebo nie. Sebecke rozhodnutie znamena ANO a nesebecke NIE - pre dobro priatela.
Situacia je taka,ze realne nesplnam poziadavky partnera (vacsina ludi ich splna - nie su to ziadne velke naroky,len ja som proste vynimka).On ma tiez lubi,preto nie je, napriek vsetkemu schopny odo mna odist. Nas vztah nie je fer a ani nikdy nebude.Ja priatela lubim,ale su veci,ktore v svojej povahe nezmenim a on sa s nimi pravdepodobne nikdy nevyrovna. Ake rozhodnutie by bolo podla vas spravne.Dakujem.

Slobodna

"Rozchod bude aktualny az ked to nebude vyhovovat mne alebo si on sam uvedomi,ze to takto nechce:-)" - Neviem, ale ja som si celý čas myslela, že tebe rozchod nevyhovuje a chceš to urobiť pre neho a nie pre seba :-)
Pozri, tvoj partner má dve možnosti- buď ťa bude akceptovať a mať rád takú aká si alebo ak mu taká nevyhovuješ, rozísť sa s tebou a nájsť si takú partnerku, ktorá mu vyhovovať bude. Napriek tomu, že máš takýto problém, ty si mu o ňom povedala, teraz je na ňom ako sa rozhodne. Chlapom to niekedy dlhšie trvá- to premýšľanie :-) možno potrebuje iba viac času nejak si to dať v sebe dokopy a rozhodnúť sa čo chce a či je to ochotný akceptovať, či mu to - ty za to stojí. Možno príde na to, že nie a rozíde sa s tebou. Rozísť sa s ním samozrejme ty môžeš kedykoľvek, ale normálne je rozchádzať sa s partnerom vtedy ak to nevyhovuje mne a nie preto, že si myslím, že to nevyhovuje jemu, len on o tom ešte nevie ale ja už áno :-) Nie je dôvod aby si mu to uľahčovala, neskôr sa to môže obrátiť proti tebe. Aj za svoje deti by si celý život rozhodovala? Ľudia musia robiť vlastné rozhodnutia, tak sa učia žiť, keď sa ich nenaučia robiť, nikdy sa nenaučia žiť a bez toho kto za nich rozhodoval, budú stratení a neschopní prežiť.

sway

Tak som dospela k zaveru,ze sa budem snazit priatelovi splnit to ,co je v mojich silach a ked ho pripadne v buducnosti aj sklamem,bude to musiet nejako spracovat.Rozchod bude aktualny az ked to nebude vyhovovat mne alebo si on sam uvedomi,ze to takto nechce:-) Vdaka za prispevky,uz mam trochu cistejsiu hlavu...

klarka_

pocuj, ani som nechcela zasahovat, ale kolega mal so svojou priatelkou podobny "problem", tiez z jej strany a ona sa ho rozhodla "nesebecky" nechat (myslela, ze to tak bude prenho lepsie) a on doteraz nemal normalny vztah odvtedy. je to 6 rokov a on sa z toho nedokaze spamatat, nedokaze na nu zabudnut a prestat ju milovat, takze tak, slecna nesebecka...

Slobodna

Ak mu vzťah, ty, nevyhovuje a nedokáže ho ukončiť, netrápiš ho ty ale trápi sám seba. Je to jeho voľba, jeho rozhodnutie, nikto nemá právo vziať inému človeku voľbu slobodne sa rozhodnúť ani v mene lásky. Ak to ukončiť nedokáže, tak to ukončiť asi nechce. V živote musíš byť trošku aj sebecká, nemyslím, že by sa našiel iný muž, ktorému by si dokázala dať to čo chce, je s tebou, pretože chce, ak by nechcel tak by to ukončil. Nerozhoduj za iných, jednoducho a jasne.

barbinka

sway: skús skonkretizovať svoj problém okolo ktorého tu všetci chodíme ako okolo horúcej kaše a všetci budú konkretnejší.

barbinka

sway: ja som ti ale napísala na konkrétnu situáciu s tým dieťaťom (neviem, čo chceš ešte počuť). A kebyže ja nemôžem mať dieťa, tak by to bolo tak isto ako u priateľa (nenútila by som ho byť silou mocou so mnou, rozhodnutie by bolo na ňom). Hlavne sa o tom treba porozprávať a hľadať riešenia. V prvom rade by som nerobila na tvojom mieste rozhodnutie za tvojho priateľa. Ja mám pocit, že to je také alibistické z tvojej strany.

sway

barbinka ty si taka spravnacka,tak sa este skusim inac spytat:-)Zostala by si s priatelom,keby si vedela,ze mu nemozes dat to, po com tuzi?Ci uz dieta,majetok alebo nejaku psychicku hodnotu?A videla by si,ze to priatela trapi-casto o tom hovori,no nie je schopny ta opustit?

barbinka

sway: Lenže ide o to, že s tým človekom chcem žiť, je to prvýkrát, čo mám tento pocit. Nedokázala by som ho opustiť aj za tých okolností, že by sme deti mať nemohli. Veľmi ho ľúbim a neviem si už bez neho svoj život predstaviť (aj keď nikdy nevieme, čo sa stane). A tá adopcia je tu, nebudem rozmýšľať nad tým, keby nebola.
Mám známu, ktorá so svojim manželom nemohli mať deti. Ale iba spolu, každý sám s iným partnerom by mohli mať. Majú dve adoptované deti (od malička), teraz majú 13 a 15 rokov a poviem ti, že tak šťastnú rodinu som už dlho nevidela.

sway

barbinka a keby ta moznost adopcie nebola?Ja si totiz myslim,ze ludia sa v takych zasadnych veciach nemenia a svoje tuzby by si mali plnit.Cize kompromis moc neprichadza do uvahy.
uhlie je to hadam prvy krat v zivote,co sa snazim zmyslat nesebecky a dohana ma to na psychiatriu a zato,ze priatel nevie spravit to,co mu hovori zdravy rozum - zato ja nemozem.No nic musim si to spracovat,zda sa,ze odpoved na otazku,co by bolo lepsie v tom priklade s deckom nikto nema jednoznacnu - aj ked to najlepsie vystihuje moju situaciu.