Psychická porucha?

Príspevok v téme: Psychická porucha?
katuška23

už asi polroka minimálne sa trápim s ťažkými depkami, ja už vážne nevládzem existovať, nedokážem ráno vstať, revem bez príčiny ako krava, s frajerom sa hádam každý den kvôli mojej žiarlivosti, podozrievam ho každú chvíľu, ktorú nieje somnou.. viem že táto žiarlivosť je už chorobná, ale nemôžem si pomôcť... viem, že potrebujem pomoc, ale fakt neviem, na koho sa obrátiť..cítim sa ako najopustenejší človek na svete ktorému už nikto nerozumie...aj ked na to nemám presný dôvod. Som ako v bludnom kruhu, a už fakt netuším, čo s tým urobiť, peniaze na psychologa nemám... každým dnom čím viac túžim po tom ráno sa už viac nezobudiť a už sa konečne netrápiť...

katuška23

Ďakujem za rady, snažím sa to riešiť zatiaľ sama, a darí sa mi prekonávať tieto stavy už tretí den, tak snáď...po malých krôčkoch začínam tam, kde sme začínali na začiatku vzťahu...a mám pocit, že tentoraz to buď vyjde, alebo to bude už definitívny koniec..záleží to iba na mne...držte palce.

adulkao

....aha, sranda, ten link sa neskoppiroval, asi to maju Zlate stranky nejak zariadene, aby si to musela vyhladat, kazdopadne staci napisat do vyhladavaca: psychologovia / psycholog a hned mas kopu odkazov....je to fakt hracka. Tak, drz sa!

adulkao

Katuska, nejako z Teba citim, ze Ty si este nejak nenabrala odvahu k tomu psychologovi ist...ci co? Sak nevies ze existuje telefonny zoznam, zlate stranky a podobne?
Ked chces tu je link na vsetkych psychologov v Bratislave, co su v Zlatych strankach, su tam aj kontaktne cisla, staci zdvihnut telefon a opytat sa kedy mozes prist a kolko to stoji......odporucit mozem Tibora Hrozana, myslim ze ten by Ti urcite pomohol, aj ked prva navsteva tusim stoji 20EUR, je to na Tebe.....moooc Ti drzim palce! Ked som ho pred rokmi navstivila s problemom, koli ktoremu som stale revala a zdalo sa mi ze to je moj koniec sveta, stacila mi jedna navsteva v neho, vyrevala som sa, zoradila som si myslienky a povedala som si, ze ja vlastne ziadneho psychologa nepotrebujem, ze si najdem svoju cestu....ale to nemu byt Tvoj pripad, takze myslim, ze ordinuje od 9.00 ;o))

www.zlatestranky.sk

Denz

katuska- vies co je smutne???
ze si nevies najst 10 eur k lekarovi....
to si tak malo cenis svoje zdravie?????

niekto by dal aj milion za uzdravenie a ty,.......

katuška23

Skopírovala som sem ešte presnejšie popísaný môj problém s ktorým sa trápim, tak keby mi niekto vedel prosííím poradiť bola by som fakt rada, ďakujem..:

Už asi polroka minimálne sa trápim s ťažkými depkami, ja už vážne nevládzem existovať, nedokážem ráno vstať, revem bez príčiny ako krava a to hlavne pre to, že s frajerom sa hádam každý den kvôli mojej žiarlivosti, podozrievam ho každú chvíľu, ktorú nieje somnou..
Normálne keď nieje somnou, myslím si hneď, že nechce somnou byť, že radšej bude sám, trávila by som s ním každú minútu, proste mu nedám dýchať... Žiarlim už len keď sa pozdraví s kamarátkou na ulici viem vyrobiť mu scénu, a pod.. Viem že táto žiarlivosť je už chorobná, ale nemôžem si pomôcť...
Ešte je potrebné dodať, že sa to otočilo len tento rok, predtým to bol on, kto chcel byť stále somnou a ja som tú potrebu až tak necítila, ani som tak nežiarlila, a keď sme neboli spolu, bola som rada, že mám aj chvíľku pre seba..
Teraz, keď som bez neho, neviem čo robiť, neviem sa na nič sústrediť, nedokážem sa ovládnuť, aby som mu nezavolala, potrebujem vedieť každý detail, kde je, s kým, čo robí... Je mi zo seba zle, lebo si uvedomujem, aká som strašná, ale neviem si pomôcť.. Nemám žiadne sebavedomie, asi aj preto, že som dosť pribrala,,, Ja už nechcem byť takáto, lebo naozaj asi čím menej chce on byť somnou...a to dosť bolí... Teraz sa zase hádame, a rozmýšľam, kde je, čo robí... problém je aj, že bývame takmer vedľa seba, a to ma núti ísť sa napr. pozrieť, či má pred domom auto - vždy si vymyslím napr. že som sa bola prejsť,, keď mi povie, že ide spať, idem ho takto skontrolovať...Uvedomujem si, že potrebujem pomoc, ale fakt neviem, na koho sa obrátiť..cítim sa ako najopustenejší človek na svete ktorému už nikto nerozumie...aj ked na to nemám presný dôvod, dokonca aj to žiarlenie je zbytočné asi, iba ak ho privediem k tomu, že to naozaj urobí, že ma podvedie... Obávam sa, že by som nedokázala veriť ani nikomu inému, nielen jemu...Neviem, či sa vomne prejavila nejaká psychická porucha alebo čo...
Som ako v bludnom kruhu, a už fakt netuším, čo s tým urobiť, peniaze na psychologa nemám... každým dnom čím viac túžim po tom ráno sa už viac nezobudiť a už sa konečne netrápiť...