neviem sa vnútorne vysporiadať s tým, že priateľ je taká "dobrá duša", že robí "aupair" deťom svojej sestry, kedykolvek ho o to požiadajú.dokonca pár krát to zasiahlo aj do našich plánov-odriekol ich- čo mu bolo vytknuté. nie je to často, ale mám obavy. tie deti mám rada, dokonca chápem aj to, že momentálne býva s rodičmi a je v centre diania, ale neviem si reálne predstaviť, že ak budeme žiť spolu, tak švagriná mi dá deti "do opatery" kedykolvek bude potrebovať, on nedokáže povedať nie, lebo je zvyknutý pomáhať a ja to budem brať ako zásah do súkromia. sú moje obavy oprávnené? vopred ďakujem za názory...
Priateľove povinnosti voči rodine - hranice...
alžbeta
alžbe
anonym_6805 - chápem a držím päste, nech sa ti darí v tvojom rozhodnutí...
anonym_6805
ja vam poviem moju skusenost...
ja som tiez bola taka,ze som nikomu nic neodmietla,kazdemu som pomahala ako sa dalo,psychicky,fyzicky,financne nevedela som povedat NIE,trvalo to cele roky az teraz pred nedavnom mi to prerastlo cez hlavu a ja som dostala mensi psychicky kolaps,a to nie preto,ze som bola akoze dobra,ale NAIVNA! Teraz sa na to pozeram triezvymi ocami a vidim ako som bola inymi zneuzivana,pretoze ved preco nie,ked oni nevedeli,ze mne to vadi,furt ma niekto o nieco ziadal,v robote na mna kladli viac a viac a ja som ochotne robila a posluchala,v sukromi to iste a tak to slo a slo az som zabudla sama na seba a povedala som a DOST! takze teraz viem,ze ked som niekedy nepovedala NIE,alebo NECHCEM,NEBUDEM atd.,nebola som uprimna a sama sebou,teraz sa to ucim a uz taka nikdy nechcem byt. Dufam,ze ste ma pochopili,lebo pisem trosku nastvane aj na seba aj na ludi od ktorych som si tie veci nechala robit....drzim palce a prajem silu a odvahu tym ludom,ktori maju problem povedat NIE!
alžbe
ľudia pre ktorých robíš niečo si na to radi zvyknú,berú to ako samozrejmosť, ked ich nedokážeš neodmietnuť... ja naozaj neočakávam od niekoho aby mi niečo vracal za to, že spravím pre neho niečo. ja tú rovnováhu u mna v rodine mám- zdá sa mi, že on nie, možno sa mýlim a nemám to ujasnené...
alžbe
no ani také extremy, ako hovorí darika nie sú velmi žiadúce, lepšie je zlatá stredná cesta... no ale aj keby sa stále venuje svojej rodinke, a nemá čas na svoju novovytvorenú rodinu- tak o čom by to bolo?
darika
No,ja to vidim tak,ze nech ti nasi chlapi robia cokolvek,nikdy nebudeme spokojne.Lepsie asi,aby boli in a behali za suknami,ktore ich budu prezentovat pred kamaratmi,minat na hoteli,popripade hadzat do automatov,aby sme museli prosit susedov o opravenie tej pracky...Baby,ved mate uzasnych chlapov.Co maju robit?Sediet vam pri sukni,a hladkat plecia,aby ste za chvilku napisali,ze mate doma papuce?Ja viem,co je bastard v rodine.Nechcite si ho zazit.Vazte si co mate.Naozaj.
alžbe
tiež sa mi páči predstava dobrých vzťahov v rodine, ale nie branie pomoci ako samozrejmosť,ked niekto nedokáže povedať nie...
alžbe
no asi z niečoho podobného mám obavy ako píše antolia, aby to nepresiahlo únosnú hranicu...
antolia
alžbetka, uplne ta chapem...ja mam takeho dobraciska manzela...raz potrebuje jedna jeho segra opravit pracku, potom druha vysavac, potom brat potrebuje pomoct s hentym a potom zase sa nieco vyskytne...a to nehovorim o dalsich ludoch mimo rodiny, co zneuzivaju to ze im nevie povedat nie....ale uz som si zvykla na tieto jeho ja tomu hovorim charitativne akcie, lebo od nikoho nic nechce...lubim ho takeho aky je a tusim to trochu polavuje u nas, asi si uz sam vsimol, ze to nemoze setko stihat:O)
darika
A este nieco,deti rastu.Nebude to navzdy.Svagrina raz bude opatrovat bratove deti.
darika
Prave preto ako sa on chova,obavy zahod za hlavu.Dava prednost rodine a travi cas s detmi.Raz sa takto bude chovat...snad pri vasich detoch.Je normalne,ze to takto nevidis,ked z tvojej strany nikto taku pomoc nepotrebuje.Proste chod sem-tam s nim.Uvidis,ake je to fajn.
