Ahojte, mam taky problem, teda aspon pre mna je. Prave riesime s priatelom otazku stahovania. Byvame v malo bytiku, ale kedze sme studenti a v priatelovej rodine sa vyskytli nejake trapenia, a teraz aj financne problemy, musi a aj chce pomahat mamine a sestram aj financne hoci sam nema dost penazi ani na to aby prezil....., prave preto sa potrebujeme prestahovat, do bytu k niekomu, vyjde to lacnejsie, ked budeme v byte 5 ludia ako ked sme dvaja...., lenze problem je v tom, ze sa bojim ci to psychicky zvladnem, nemam rada spolocnost, mam rada svoj klud, pokoj, a to aj priatel..., bojim sa ze to tam nevydrzim, lenze ak ostaneme tu, tak priatel nemoze pomoct rodine....., viem ze je malichcerne riesit moju psychiku oproti ich problemom rodinnym, ale u mna sa striedaju take obdobia, ze najradsej by som pomohla aj im tymto, a potom prave to sebecke obdobie, ked chcem mat svoj klud....,som uz z toho zufala, mam chut buchat si hlavu o stenu ked si pomyslim ze musim byvat s viacerymi cudzimi ludmi
byvanie
on nie je vobec spolocensky, preto mi je aj divne, ze sa snimi tak v pohode skamaratil....., vcera sme sa o tom porozpravali......, vravel ze ani jemu nesadli uplne, ale snazi sa vydrzat a radsej volit tuto cestu ako si vsetkych znepriatelit....., tak ako stre to tu ppisali, povedal mi, ze ked sa budem chciet odstahovat pojdeme, ale spolu, ze nie len ja..., bola som z toho prekvapena, velmi prekvapena....on je dobry clovek....povedal mi, ze raz uz takuto situaciu poriesil, ale ze ma svoju strategiu a musim vydrzat, ze sa to poriesi , ze si zvykneme casom na seba tu vsteci v dome....pretoze mne je napriklad blbe povedat niekomu dospelemu, aby si upratal za sebou v kuchyni, alebo aby nepouzival nas toaletny papier, ked si sam nevie uvedomit, ze inym sa nema brat nieco...alebo ked za nimi musim skoro kazdy riad umyvat, ja ich nemozem prevychovat, asi ich budem musiet naucit aspon, aby nepouzivali moje, resp. to dali do povodneho stavu.....zatial musim vydrzat a uvidim co bude dalej
janka pisala, ze je na nom velmi zavisla. byvanie v takych podmienkach si vybrala len preto. ludia zili uz aj v horsich podmienkach...je na nej, ako sa s touto situáciou vysporiada, kedze sa rozhodla, ze byvat tam je jedina moznost, mala by si v sebe najst nejaku rovnovahu a urcitu lahostajnost k tym podmienkam, aby tam prezila, kym dostuduje. zivot prinasa vela tazkych situacii.
mozno casom pochopi, ze toho chlapca nepotrebuje, ze to zvladne aj bez neho. ale teraz je v takej situacii, v akej je.
ano, to je pravda. tym ze sa budes od nich len izolovat to bude len horsie a horsie. a ked to je naozaj take zle, ze sa medzi nimi citis priserne tak ako tam mozes xciet ostat kvoli priatelovi? ved ide aj o teba. nema zmysel niekde byt a byt stale ticho a mat zlu naladu. ocom to je? a ten tvoj frajer tiez neni podla mna nejaky moc dobry chalan... ked ako nahle s nim nejake ine flirtuju tak ty si prenho vzduch? a ked to je vo vasom vztahu take kriticke teraz? ake by to bolo potom? moznoze sa k sebe nakoniec ani tak velmi nehodite. vidis, on je spolocensky a ty ani moc nie.
janka, a preco neskusis dat tym ludom sancu? pokial nechces tuto situaciu riesit radikalne - odstahovanim sa, len si to tam svojim postojom zneprijemnujes
tak jasne ze mi nepovie priamo, ze rozidem sa s tebou, isiel by si pekne na intrak a peke postupne by to skoncil......, a predtym mi aj priamo povedal ked som wsem odmietla ist, ze tak on konci, lebo ked mame iny nazor, tak sa radsej rozidme....., neviem ako to riesit, on sa tu s nimi zblizuje, pricom dobre vie, ze ja to tu neznasam....a ked sa ma opyta preco som urazena nemozem mu to povedat, lebo ja budem ta zla....
janka necitala som to cele ...len tvoje posledne tri prispevky plus ten hlavny samozrejme..no co ma zarazilo ze sa ti priatel vyhraza tym ze sa rozidete ak nebudes robit to co chce on teda co jemu vyhovuje a je mu jedno ako sa ty citis neviem.nechcem ta strasit alebo ti davat chrobaka do hlavy ale myslis ze je to dobre? lebo ja nie. a tiez by sa mi nepacilo key sa cudzie baby premavali po byte v nohavickach, priatel s nimi chlastal a na mna kaslal ze sa mi to nepaci!
ja som bola v robote nastastie, urcite by som s nimi nepila, oni si vsetci stak sadli, rozpravaju sa spolu, bavia, velakrat, ja nikdy nie som medzi nimi..... je tu zenska, ktora ma dceru a to co robi tej malej mi tak strasne vadi, ze mam na nu otrasny nazor, ktory nezmenim aj keby co bolo, a ja takych ludi jednoucho nemusi anoi vidiet, nie to sa s nimi este bavit......, bohuzial ked niekto krici je to pocut cez steny, keby tak nebolo.....oraganizacia je na prd, tytmo ludom je to jedno, ja som zasadova v mnohych veciach, pochybujem ze by som nasla dalsi byt, kde by boli len mne podobni ludia, aby som to tam bola schopna vydrzat....zila som uz s cudzimi, ale to boli mne podobni, a s tymi som si rozumela, tak lutujem ze som odtial odisla kvoli priatelovi
malvia - moznost č. 1, radsej počkať
janka, to mi je luto, ze to tak zle znasas. ked spolu pili a bavili sa, ty nie? preco?
daj tomu este cas, skus sa uvolnit, nezaoberat sa zbytocnostami. organizaciu si casom vyriesis
Ahojte, tak uz je to nejaka doba co sme prestahovani a uz ma chytaju depky poriadne....., hoci nie su casto tito ludia doma, nedokazem si na nich navyknut, su uplne ini ako ja, vobec mi nesadli....absolutne.....teraz som zacala varit, tak sa tam priplichtila jedna, a ona zacala tiez, dve dsa nepomestime, tak som isla prec a nas obed bude asi az neskora vecera.....jedna baba sa tu premava v nohavickach co mne neskutocne vadi...., ja neviem....keby mozmem uz som davno prec, ale ja nemozem, priatel sa snimi zzil..., vcera s nimi chlastal, hoci nepije skoro nikdy, ani so mnou nechce, ked ja sa mam chut odreagovat, s nimi uteka hned.....a nemozem mu noc úpovedat, lebo sa so mnou rozide, tak ako ro chcel spravit vtedy ked som povedala ze sem neidem,....., asi ma drbne, na nic sa neviem sustredit...myslim len na to, kam odtialto vypadnut...mame momentalne tichu domacnost, nemam sa chut s priatelom ani bavit, a najhorsie je, ze to vobec nechape, vobec mi netrkne co mi je a keby mu to poviem, tak ja som ta zla a nenormalna......asi som si zvykla na to lepsie,na samotu....
tuto temu citam od zaciatku, som v podobnej situacii, tak som sa v nej nasla. som rada, ze to !janka nakoniec vyriesila. Poradite aj mne? S priatelom chodime 4 roky, sme studenti, kazdy byvame s rodicmi. Ja som sa po troch rokoch na VS rozhodla prestupit na externe studium, mam pracu na plny uvazok. Priatel pokracuje v dennom studiu, je prvak na magisterskom. A tu nastal problem - nase zivotne tempo je zrazu rozdielne, ja by som sa najradsej zasnubila a odstahovala sa s nim do nejakeho maleho bytiku, ktory by sme mali prenajaty. Kedze priatel ma narocnu skolu, nestiha popri nej pracovat, len prilezitostne brigaduje, nezarobi tolko, aby mohol zaplatit polovicu najomneho. Neviem, co mam robit, aj nasi ma tak trochu "vyhadzuju", ved uz normalne zarabam, tak si myslia, ze je nacase, aby som sla z domu. Alebo im aspon prispievala na domacnost. Co samozrejme chapem, ale ak uz mam prispievat na domacnost, tak radsej na vlastnu, i ked len prenajatu. Mam viacero moznosti, ktoru si mam podla vas zvolit?
1. byvat s rodinou, prispievat im na domacnost a cakat dva roky na priatela, kym dostuduje? Tuzim po vlastnom, doma uz "zavadziam"...
2. byvat s nim v malom byte a platit vyrazne vacsiu cast najomneho? Je mi luto dat skoro celu vyplatu na najom a este aj tak zivorit, lebo nam zostane malo penazi na stravu a pod.
3. Byvat este s nejakym parom? To by sme museli mat vacsi byt a sice by som platila menej, i tak by to bolo dost a navyse by sme nemali sukromie.
Poradte, prosim, teraz mne, co mam robit. Aha, a este, ze nieco take, ako byvat s rodinou (mojou alebo jeho) neprichadza do uvahy, vsetci sa tlacime v panelakovych bytoch, nemame rodinny dom.
