neznasam dotyky :(

Je to sociálna fóbia, aj ju mám. Ale už som na tom relatívne dobre, myslím, že som na tom oveľa lepšie ako kedysi. Bola mi diagnostikovaná po jednom zlom vzťahu (v ktorom som si veľa vytrpela). Pomohol mi psychológ, môj terajší priateľ (bolo to veľmi ťažké, nemohol sa ma ani dotknúť, ale vydržal a spolu sme to prekonali postupne). Nepripustím si k sebe stále cudzích ľudí, ale aspoň tých blízkych áno. S tou MHD to robím tak, že chodím veľmi skoro do práce a mám poloprázdny autobus.

Denz - veľmi pekné čítanie :-)

ja osobne tiež mám problém s dotykom cudzích ľudí. lekár mi nevadí, ale stalo sa mi že starší človek (cudzí)ma chcel pohladkať po tvári a dokonca pobozkať na líce - to teda vôbec nemusím. niektorí muži majú tendenciu bozkávať ruku - zasa asi skôr tá stará škola :-) bleee
v autobuse mi vadí keď pri niekom sedím a dotknú sa nám nohy, na tanečnej sme mali vytvoriť páry a chytiť sa za ruky - do teraz mám husiu kožu lebo som musela držať za ruky cudziu ženu, ktorá mi nebola simpatická

jednoducho nepustím do svojej intímnej zóny len tak hocikoho (preto je to intímna zóna)...inak blízkych príbuzných objímem aj pobozkám :-) priateľa by som najradšej bozkávala a hladkala od hlavy po päty ;-) pohladakanie od dobrej kamarátky mi nevadí

hm kurz tulenia ? ..ee nechcem sa urcite obimat s cudzimi ludmi .. ako mne je to vazne neprijemne .. ako proste mam s toho strasne nervy .. a neviem chyta ma uzkost a je to proste des

Terapia objatím, prvý krok k vyliečeniu duše

Malé deti túliace sa k rodičom majú pocit bezpečnosti a vyrastajú z nich otvorení a sebaistí ľudia. Deti zbavené citlivého dotyku sa vyvíjajú pomalšie, sú slabšie a chorľavejšie. Ľudia, ktorých v detstve neláskali, majú neskôr problémy nadviazať kontakt, mávajú komplexy a boja sa odmietnutia.

Americký psychológ S.M. Jourand dokázal, že to, ako často zakúsime v živote nežnosť, ovplyvňuje náš charakter, schopnosť poradiť si s problémami a rozhoduje aj o našom vzťahu k druhým ľuďom.Čím častejšie sa nás niekto dotýka, túli sa k nám, je k nám nežný, tým lepšiu mienku máme aj my sami o sebe, tým radšej máme seba samých.

Dotyk znamená akceptáciu. Fyzický kontakt s iným člobvekom je zdrojom príjemných pocitov, obnovuje naše vitálne sily, rozptýľuje pocit osamelosti. Dokonca aj "umelý" dotyk, ktorý nesprevádza skutočná nežnosť, napríklad masáž alebo terapia túlením sa, pomáha prelomiť túto bariéru. Vo svete dnes existujú kurzy "túlenia sa", v ktorých sa ľudia otvárajú, prejavujú hlboko skrývané emócie. Pre mnohých ľudí však dotyk býva čímsi veľmi nepríjemným. Znervózňuje ich blízkosť druhých, nemajú radi, keď ktosi naruší ich intimitu, neznášajú, keď sa ich niekto dotýka v električke, autobuse alebo v rade.

Pritúlenie sa je prvotný kontakt s druhým človekom. Učíme sa mu hneď po narodení, pri prvom kriku. Hoci sa zvyčajne koná bez slov, dokáže veľa povedať o druhom, o nás samých, ak ho vedome prežívame. A ako to vyzerá v kurzoch túlenia sa? Najskôr čisto fyzicky,ľudia sa tam učia necúvnuť pred kontaktom s inými, potom postupne začínajú čerpať z tejto blízkosti pohodu a príjemný zážitok. To je prvý krok k vyliečeniu duše, zbaveniu sa pocitu osamelosti, získaniu pocitu bezpečnosti. Niektorí z nás totiž dokážu dávať a iní brať. Treba však vedieť jedno i druhé.Tí, čo sa takýchto kurzov zúčastnili tvrdia, že sa prestali mykať pri každom milom slove, ktoré im ktosi povedal, stali sa voči ľuďom milší.

Túlenie sa k druhému človeku otvára ľudí a dokáže z nich dostať aj tie najskrytejšie,. v podvedomí dobre uložené pocity, znetvorené symbolikou slov. Nebráňme sa preto objatiam a dotykom a nešetrime nimi ani pre iných