uz nevladzem

Príspevok v téme: uz nevladzem
will51

ani neviem ako mam zacat som hrozne na dne...najradsej by som tu uz ani nebola...psychika na nula bodov..mam nieco podobne ako socialna fobia neviem presne ci ju mam...mam strach z ludi aj ked idem po ulici tak som taka nesvoja a vypytat si daco z obchodu hotovy horor..tomu sa snazim vyhybat aj ked to vzdy nejde a vzdy ked si daco pyatm je mi az na odpadnutie radsej sa zdrziavam doma zavreta v izbe..srach v skole odpovedat vzdy ked ma vzvola niekto hoci aj nie na znamku tak sa roztrasiem a nepoviem vobec nic minule za to ze som nedokazala relozit kvoli strachu vetu z anglictiny mi povedala profesorka ze nemam zaklady z anglictiny co ma dost zobralo a mam este vecsi strach chodit do skly a hlavne na anglictinu ani so spoluziakmi sa nebavim vzdy sedim v lavici a cakam kedy zas pojdem domov..minule som bola na plavarni a boli tam ludia nie vela ale asi 20 a ja som sa roztriasla a plakala ze nech uz idem domov proste som to tam nezvladala...uz poridne ani s nikim nekomunikujemani s rodicmi..uvazujem nad tym ze sa zabijem minule som sa aj o to pokusala ale nevyslo mi to :o((...ani rodicia ma nevdia pochopit minule som isla niekam s babkou a hned zacala s tym ze ako mame sptrasne ubkizujem ako keby som to robila naschval..ale nikto sa ma este ani raz nespztak ze preco to mam ani sa o to nezaujimali ani ma nepodporili ze zvladnem ten strach len to ze jak ja mame velmi ubluzujem...najlepsie asi bude umret a nebudem uz nikomu ublizovata ja sa trapit...bo to ze sa trapim ich vobec nezaujima..v poslednej dobe si davam trocha navyse lieky antidepresiva ale ani to mi nepomaha len ma trocha uspavaju..ale strach je tam furt..ja uz neviem co mam robit chodim dokonca aj ku psychologicke aj ku psychiatricke ale moc mi to nepomaha je sice pravda ze im vsetko nehovorim ale o tych strachoch vedia len o tom ze sa chcem zabit nie..poradte mi co mam robit uz ani poriadne nejem ani tekutiny nepijem nemam vobec chut..

jonki83

Ahoj,
nahodou som natrafil na tuto diskusiu. pisem preto lebo tiez som mal podobne problemy, tak ako to opisujes. ako som to prekonal? za noc sa to urcite neda. socialna fobia je ako psychycky tak aj chcemicky proces v organizme. nie je to mozne prekonat len tak ze si clovek povie, od dnes budem mysliet pozitivne a je to starostiach. chce to pomoc psychologa a mozno aj nejake podporne lieky. nevie aky mas vztah s tvojim psycholologom, ci mu doverujes, ale ak nie, skus najst ineho. dnes sa to da velmi lahko. je tam velmi dolezita dovera, aby si mu alebo jej mohla povedat vsetko bez obav. skus porozmyslat este nad niekym,o kom si myslis ze ta pochopi a nie vysmeje alebo odsudi. mozno niektoreho ucitela, ucitelku, spoluziacku.. povedz moznio aj mame, ze ty jej nechces ublizovat, ze tebe samej je tazko, ze trpis a potebujes pomoc. divila by si sa ale rodicia casto o tom ani nevedia. mozno s nieco zmeni. nehovorim ze naisto ale skus.
v kazdom pripade najdi lekara, ktoremu dokazes doverovat. mozno ti odporuci aj nejaku skupinovu terapiu, kde je viac ludi, ktori maju podobne problemy a da sa tam volne hovorit aj o takychto vrciach. zaciatok bude urcite tazky, chce to dost casu, ale ako sa budes pomaly z toho dostavat, budes si aj vytvarat blizsie puto s inymi ludmi.
A este, man dost trapilo co si o mne takom mysli okolie. viem ze to mozu byt silne pocity, ale skus s tym bojovat. ti druhi nemozu nikdy celkom vedie co citime, a okrem toho ak hodnotia cloveka len podla toho ako navonok vyzera a sa prejavuje, tak je problem v nich a nie v tebe.
tu si velmi pekne opisala co citis, aj to je vynikajuci zaciatok, len pokracuj dalej. bud si ista ze nie si sama. urcite su v tvojom okoli ludia ktorym na tebe zalezi, mozno o tom ani nevies.
a samovrazda? vies, tym by si ublizila nielen inym ale hlavne sebe. momentalne je situacia taka ze sa trapis, ale to nemusi trvat vzdy. aj ja som nad tym uvazoval ale viem ze to nie je riesenie. som si isty ze mnohym ludom na tebe zalezi a chybala by si im.
teraz ma tak napadlo, skusala si si pisat dennik? ak sa este stale necitis ze sa mozes otvorit pre ludmi, sku zacat takto. Povedz trebars denniku ako sa citis, mozno to bude dobry zaciatok.
dufm, ze som ti aspon trochu pomohol. hlavne sa nevzdavaj a pamataj ze nie si sama, urcite su tu ludia ktorym ma tebe velmi, velmi zalezi

bingham

ja sa maaam dobre :)))...kazdyy den...obcas sice prituhuje..., ale dobre sa maaam :)))

ti zachvilku zacinaju praaazdniny...sa tesiis cooo :)))