Moja mama išla pred pár rokmi na operáciu, vtedy sa to celé začalo, môj otec si našiel prvú priateľku, ba dokonca raz ma k nej vzal a boli sme tam do večera, pravda, vtedy som ešte netušila čo sa deje, mala som asi 9 rokov, možno aj menej. Keď bola mama po operácii získala si otca späť, no približne po dvoch rokoch prišla k nemu do roboty pracovať nová kolegyňa a trvá to dodnes. Moji rodičia už nie sú spolu, teda viac menej. S otcom a mamou sme sa totiž presťahovali do mesta a presťahovala sa jeho priateľka s rodinou do nového domu, do toho istého mesta ako my. Najprv to tajili no potom to vyšlo najavo, a keď musela utekať pred svojim manželom aj deťmi moja mama im poskytla strechu nad hlavou. Presne tak, pustila ich k nám domov. Je to asi na zaplakanie, keď sa s ňou moja mamina ešte kamaradičkovala, ale čo sa dá robiť, keď má človek také dobré srdce a ja som za to rada. Ocino sa s priateľkou potom presťahoval do bytu aj s jej dcérami, ale jedného dňa prišiel domov a s ňou sa rozišiel. Trvalo ich odlúčenie len chvíľu. Ocino pracuje v zahraničí a išla tam pracovať aj ona, potom ako sa moja mamina zo zahraničia vrátila. Akoby ju snáď tam vystriedala. A o mesiac tam išli aj jej dcéry. Je to trochu irónia, pretože moja mamina pracovala s ocinom v zahraničí pol roka a keď ma chcela vziať von ako aj do školy a tak, každý ju odhováral, že nemám kde prespať a tak, lenže keď tam išla už ocinova priateľka hneď išli aj jej dcéry a jedna z nich dokonca prespávala u mojej tety. Viem, že je to len žiarlivosť, prečo mi to prekážalo, no predsa my to nepríde normálne. Nikdy som súrodencov nemala, a cítila som sa ukrivdene a odsunutá bokom. Môj ocino maminu dlho presviedčal o tom, že vonku s tou ženou nič nemá a presviedčal ju, nech začnú od znova, myslím maminu. Tak sa matka rozišla s priateľom, lenže môj otec miesto toho, aby všetko ukončil, kúpil si s tou ženou 4izbový byt a teraz žijú ako šťastná rodinka. Mojej mame dlho klamal a mne tak isto. Je to na nepochopenie ako dokázal tak veľa klamať, až sa zamotával do vlastných lží. Nakoniec mame povedal znovu pravdu, a mamina sa chce rozviesť, lenže vždy, keď o tom začne s otcom hovoriť on sa jej vysmeje do tváre, alebo sa rozplače, mama zmäkne a tým konverzácia končí. Mňa to už neskutočne štve, ako ňou manipuluje, pretože keď s nami volá, má hlas akoby bol na mučidlách a keď zloží telefón je šťastný a vysmiaty. To mám od jeho priateľky. Vadí mi, ako sa k mamine správa a tiež mi prekáža ako sa správa ku mne. Mám jeho priateľku aj s jej dcérami rada a nikdy by som sa na nich nehnevala, hnevám sa na otca, za to všetko čo nám robí. Veď on mame ani neposiela peniaze domov, a mama nepracuje, takže nás živí z toho mála, čo má, alebo jej dá peniaze jej kamarát, ktorý na mňa minie za mesiac viac peňazí, ako môj otec za celý pol rok. Pokiaľ nám dá otec peniaze, alebo nám niečo kúpi, určite nám to vyčíta ďalšie tri roky, hlavne že on si kúpi nové auto. Proste sa správa ako najväčší sebec a klamár na svete. Nikdy sa nedíva na to, či má mama z čoho vyplatiť účty, hlavne aby on mal vyplatený nájom v zahraničí a aby mali napchatú chladničku jedlom. Proste tam míňa strašne veľa a keď má u nás raz za mesiac nakúpiť a platí v obchode 50 euro začne vykrikovať, že je to strašne veľa. A moja mama ako taký blázon, začína uvažovať či sa s ním vôbec chce rozviesť, lebo otec jej narieka do telefónu, že tým nás stratí úplne a podobné somariny. Moju mamu už stratil, oni už vzťah nemajú, ale som asi jediná čo to vidí. Nechápem svoju mamu, ako mu môže po tom všetkom, čo jej urobil, ešte odpustiť. A za to že by stratil mňa si môže sám. Mám pocit, že moja rodina je stratený prípad. Ja už fakt neviem, ako im mám prehovoriť do duše aby sa uvedomili. Otec ničí mamu a to ničí aj mňa a potom som celá vystresovaná a neviem sa ani v škole sústrediť. Chcem aby to už raz a navždy skončilo, len neviem čo mám robiť. Prosím ak by ste mi vedeli pomôcť, ako im mám otvoriť oči. Ako im pomôcť tak aby sa mi nevysmiali, som predsa len dieťa, ktoré by im do toho kecať nemalo, no už sa na to nedokážem dívať.
Zdá sa, že jediný zodpovedný vo vašej rodine si ty (môžem ti tykať?) priznám sa, trochu sa v tvojom príbehu strácam. Pointa je snáď v tom, že tvoji rodičia už dávno nežijú v harmonickom manželskom vzťahu, každý žije svoj vlastný život. Vyzerá to tak, že trochu sebecky, bez ohľadu na to, čo sa deje s tebou, ako to ty vnímaš a prežívaš. Fakt je ten, že najzodpovednejšie sa určite správaš ty, aj keď máš najmenej možností tento "babylon" riešiť. Ak by sme prijali fakt, že tvoji rodičia nevedia žiť ako manželia, to sa v živote stáva. Ale potom by mali čo najskôr nájsť v sebe silu vyriešiť túto zlátaninu. Otec má priateľku, mama má priateľa! Ty žiješ u mamy - otec by ti mal prispievať na výživu a výchovu. Peniaze by mal podľa zákona posielať pravidelne do rúk matky. Tvoja mamka, je zdá sa veľmi nerozhodný človek. Ak sa rozhodla vyriešiť problémy v manželstve tým,že požiada o rozvod, potom to aj naozaj musí urobiť. Najmä ak o tom pred tvojim otcom otvorene hovorí. V opačnom prípade sú to len slová a otec vie, že sa nemá o čo báť. A strata, ktorú by rozvodom utrpel môže byť pre neho veľká. Stratí svoju rodinu, ženu a dcéru, stratí svoje pohodlie, istotu. Súd ho zaviaže plniť si vyživovaciu povinnosť, upraví mu spôsob kontaktovania s tebou. A vy (najmä mama) budete konečne mať jasno. Žiadne medové motúzky, sľuby a plané slzy. Ak by otec chcel s mamou byť, koľkokrát to mohol urobiť? Natíska sa otázka - prepáč - mama je taká naivná, taká dobrá alebo taká hlúpa ? Asi z každého rožku trošku. Manželstvo tvojich rodičov je nefunkčné a neplní si svoje poslanie už dlhú dobu. Ani prognóza nie je veľmi priaznivá. Na čo mama čaká? Mala by sa začať správať zodpovedne. Upraviť svoje vzťahy s tvojim otcom, nenechávať veci "veď ono to nejako bude". Ak už nemyslí na seba, mala by rozhodne začať myslieť na teba. Aby si konečne mohla byť doma spokojná, v kľude sa venovať svojim povinnostiam a nežiť v neistote, čo sa zase stane! Mám trochu zlosť na tvojich rodičov, ale to ti nepomôže. Mohlo by ti však pomôcť, ak by sa ti podarilo presvedčiť mamu, aby vyhľadala psychológa na referáte poradensko-psychologických služieb úradu práce sociálnych vecí a rodiny vo vašom meste či okrese. Ak sa ti to nepodarí, neváhaj a choď za psychológom ty sama. Alebo môžeš vyhľadať tzv. školského psychológa v Centre pedagogicko-psychologickeho poradenstva a prevencie, oni ťa budú vedieť nasmerovať. A možno vekom si ešte dieťa, ale správaš sa ako zodpovedný dospelý.
Poradenský psychológ, manželský poradca, terapeut a supervízor (Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov), člen Slovenskej komory psychológov. Poradenstvu sa venuje viac ako 30 rokov, autor viacerých odborných príspevkov. Absolvent výcviku v systemickej terapii, facilitátor sociálno-psychologických výcvikov.
