Ľutujem mnohé veci v období puberty a z toho plynú moje depresie, časté zmeny nálad

Mám 17 rokov a keď som bola vo veku 14 rokov prechádzala som veľmi ťažkým obdobím puberty. Keď sa na to takto spätne pozerám veľmi ľutujem mnohé veci a zároveň sa hanbím za to, čo všetko som spravila. Najväčšou chybou bola moja strata panenstva... tesne pred pätnástymi narodeninami. Nebolo to žiadne znásilnenie ani z donútenia, jednoducho som bola malá hlúpa štrnástka, ktorá chcela všetko vyskúšať. Vôbec som nad tým nejako veľmi vtedy nerozmýšľala. K chlapcovi, ktorému som umožnila toto prvenstvo som nič necítila. Až po tomto zážitku som sa "zaľúbila" a samozrejme následne na to aj veľmi sklamala. Od toho obdobia však veľmi trpím a neviem sa z toho dostať. Trpím silnými depresiami, častými zmenami nálad a stačí že na to čo i len najmenej pomyslím a neviem prestať plakať. Často plačem aj pár hodín s prestávkami, cítim silnú bolesť v hrudi a neviem si pomôcť. Častokrát samu seba nechápem, neviem čo sa so mnou deje. Nikdy som takáto nebola, vždy som bola silná a tešila som sa zo života pri každom okamihu a teraz som neskutočne precitlivená a akoby som bola nevyrovnaná sama so sebou. Mnohokrát, keď o tom kdekoľvek počujem reči typu, že aké je to po prvýkrát krásne a že sa netreba nikam ponáhľať. Alebo keď počujem dievčatá(panny) ako rozprávajú, že si počkajú na toho pravého... vtedy cítim naozaj neopísateľný pocit, cítim strašnú úzkosť a chce sa mi z toho vracať, plakať, je mi veľmi zle. Raz sa dokonca stalo, že som odpadla, keď sme mali prednášku s názvom \"Sex až po svadbe\" alebo také niečo. Vtedy som to už nezvládla počúvať... Veľmi si to všetko sama vyčítam, cítim nenávisť k sebe samej resp. k svojej vlastnej hlúposti a naivite. Je to už vyše dvoch rokov čo sa to stalo. Dnes mám priateľa, s ktorým mám krásny vzťah. Pri ňom som však veľmi zdržanlivá a za ten čas čo sme spolu (vyše roka) sme ešte pohlavný styk nemali, on je naozaj tolerantný, chápe ma a zároveň do ničoho ma nenúti. Samozrejme boli tam už iné veci čo sa týka pettingu. Mám však problém, že za celý ten čas od vtedy neviem dosiahnuť orgazmus. Priateľ sa snaží ako len dokáže a stále nič. Mám pocit akoby som sa nevedela úplne uvoľniť, akoby tá udalosť spred dvoch rokov mala na to vplyv. Akoby to zablokovalo moje myslenie a jednoducho akoby som sa bála takýchto situácií. Bojím sa, že som utrpela nejaká sexuálnu traumu a budem mať s tým problém aj v budúcnosti. Čo ak nikdy nebudem schopná tešiť sa z takého inak krásneho zážitku ako je milovanie... mám pocit, že kým sa nezmierim s minulosťou bude ma to prenasledovať ešte dlho. Ale keď ja vôbec neviem ako... Častokrát, keď si už neviem sama so sebou rady rozmýšľam, že navštívim psychológa, no nikdy som nemala toľko odvahy tak som sa rozhodla, že to skúsim aspoň takouto formou. Viete... veľakrát predtým ako sa to stalo som si predstavovala aké to bude po prvýkrát nádherné a že to bude s tým pravým... taktiež by ma vtedy ani vo sne nenapadlo, že to bude tak skoro... mala som krásne predstavy o tom, nádherné sny... a teraz mám pocit akoby som samu seba a všetky svoje sny a ideály zničila. Nič mi odvtedy nevychádza. Neviem byť takou akou som bola predtým, aj keď veľmi chcem no neviem čo preto viac spraviť...

Otázka

Ľutujem mnohé veci v období puberty a z toho plynú moje depresie, časté zmeny nálad

Odpoveď

V múdrych knihách sa často píše, že nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom ani trápiť sa nad tým, čo prinesie zajtrajšok, lebo dosť starostí máme aj dnešný deň. Veľmi pekné prirovnanie a najmä zo života. A ešte jedno príslovie ma napadá, keď vám teraz toto píšem. Znie asi takto: pamätaj (pouč sa) na minulosť, ži súčasnosti a mysli na budúcnosť. Podľa toho čo mi píšete kde by ste sa zaradili? Ja by som povedal, že žijete v minulosti, trápite sa pre budúcnosť ale zabúdate žiť súčasnosť - TU a TERAZ. Pýtam sa, kde sa vo vás berú tie veľké výčitky, pocity viny. Čo také strašné ste urobili, že nedokážete kľudne "spávať", že sa trestáte aj v novom vzťahu, ktorý je úplne iný, ako ten prvý. Vlastne ani to nebol vzťah. Bola to zvedavosť. Dnes to už nevrátite späť, ale nemôžete si vyčítať že sa niečo udialo a s odstupom času sa vám zdá (cítite), že sa to nemalo stať. Áno, v necelých pätnástich rokoch to je naozaj dosť skoro, ale neboli ste už žiadna výnimka. Veď podľa štatistík prvé sexuálne skúsenosti majú mladí ľudia práve v tomto veku ba dokonca aj o niečo skôr. Neobviňujte sa za svoju zvedavosť. Ak by ľudia neboli zvedaví, ešte by sme možno lozili po stromoch. Zvedavosť nás poháňa dopredu. Pokúste sa teraz prestať sa obviňovať. Aký by v tom bol rozdiel, keby to bolo o rok či dva neskôr? Viete mi odpovedať? Prvýkrát je to len raz a nikdy viac. Nepočúvajte reči vašich kamarátok alebo okolia. Každý z nás má svoju individuálnu životnú skúsenosť, a tak je to dobre. Nechcite teraz byť ako iní. V tejto chvíli by ste sa mali sústrediť na váš nový vzťah. Ste spolu už rok a bez sexu - skvelé. Dokázali ste to. A vzťah to ničím nepoznačilo či áno? Píšete, že vás trápi aj fakt, že aj keď ste s priateľom v intímnych chvíľkach (petting) nemôžete dosiahnuť orgazmus. Spájate si to so svojim "zlyhaním" v minulosti. Teoreticky je to možné, možno sa na druhej strane príliš kontrolujete a zameriavate svoju pozornosť na to "nech to príde". A ono "to nepríde". Ste napätá a dôsledkom tejto napätosti je chýbajúci orgazmus a uzatvorenie bludného kruhu! Ste ešte príliš mladá a najmä nežijete plnohodnotným pohlavným životom. To, že teraz chýba orgazmus neznamená, že neskôr, keď odstránite "bloky" nebude. Nenechajte sa zničiť svojimi pocitmi viny, užívajte si stretnutia s priateľom, buďte k sebe milí, láskajte sa, dotýkajte (včítane pettingu) nechajte všetko voľne plynúť a to, čo má prísť určite príde. Sústreďte sa najmä na svoje pocity, urobte si láskavosť a nemyslite. Prežívajte, objavujte svoje a priateľove telo, maznajte sa! Milovanie je naozaj krásne. Tak si to nekazte! Nemyslím si, že by ste utrpeli nejakú traumu najmä, keď to bolo dobrovoľné. To len vy sa teraz trestáte. Minulosť vás bude totiž prenasledovať tak dlho, ako jej to dovolíte. Prestať myslieť na minulosť môžete začať už hneď teraz. Čím viac budete chcieť žiť prítomnosti, tým rýchlejšie dokážete nemyslieť na minulosť. Minulosť pusťte z hlavy, nevracajte sa k nej. Čo bolo bolo. A úplne na záver - dobre, že ste mi napísali. Verím, že v mojej odpovedi nájdete aj odpoveď a tiež návod na svoje trápenia. Ak by to ale nestačilo vyhľadajte ešte aj osobne pomoc bez pocitu hanby a minimálne s takou odvahou, akou ste sa mňa obrátili v poradni. Prajem vám veľa skvelých dní a nocí a už nikdy žiadne výčitky.