Starostlivosť o deti nebohej sestry

Moja sestra zomrela pred týždňom pri vážnej dopravnej nehode. Žiaľ, pri nehode boli s ňou aj jej 2 malé deti (6,12), ktoré nehodu prežili aj keď so zraneniami.

Otázka

Moja sestra zomrela pred týždňom pri vážnej dopravnej nehode. Žiaľ, pri nehode boli s ňou aj jej 2 malé deti (6,12), ktoré nehodu prežili aj keď so zraneniami. Od tej doby sa deti naviazala citovo na mňa, čo mi samozrejme nevadí ale problém je v tom, že mne skončí skúškové obdobie za 3 týždne a doma budem len raz za 2 týždne. Neviem ako im to mám povedať, resp. ako im viem pomôcť sa vyrovnať so smrťou matky? Mne samej je veľmi ťažko a každý deň pri otázkach zvedavých ľudí ako a čo sa stalo sa viem veľmi ťažko ubrániť slzám. Taktiež neviem ako ubrániť deti pred otázkami ľudí z okolia, ktorí sa ich neustále vypytujú na okolnosti nehody atď... Učím sa po nociach, aby som mohla byť s deťmi čo najdlhšie počas dňa, ale sama neviem dokedy to zvládnem. Môj švagor to znáša asi najhoršie a inú pomoc nemajú.

Odpoveď

V prvom rade prijmite moju hlbokú sústrasť nad tragickým úmrtím vašej sestry. Je to veľké nešťastie, keď musí zomrieť mladý človek a navyše matka malých detí. S tým sa ale už nedá robiť nič. Život musí ísť ďalej. Verím, že svoju domácnosť si dokážete zorganizovať podľa možností a vzniknutých okolností a rovnako tak to urobí aj váš švagor. To je ale len jedna stránka veci. Racionálna. Je tu ale ešte stránka emocionálna a tá bolí oveľa viac. A bude bolieť ešte dlho. Najlepším „psychológom“ je tak ako aj v mnohých iných prípadoch ČAS. Len čas dokáže obrúsiť a otupiť veľmi čerstvé a bolestivé rany. Ste veľmi statočná žena, keď dokážete na seba prevziať celú ťarchu vzniknutej situácie. Pomáhate ako sa len dá švagrovi a jeho deťom. Nehanbite sa za svoje slzy. Neskrývajte svoje emócie. Nechajte emóciám voľný priechod. Je veľmi užitočné, ak dokážete o svojich pocitoch hovoriť. Ventilovať ich. Ale pred deťmi neplačte.

Podľa Johna Bowlbyho, psychiatra , má smútok detí štyri etapy: šok, protest, zúfalstvo a zmierenie. V štádiu šoku je dieťa vystavené skutočnosti, že stratilo blízkeho človeka v tomto prípade mamu. V štádiu protestu sa so skutočnosťou straty blízkej osoby vyrovnáva ťažko a ťažko to nesie. V štádiu zúfalstva sa dieťa ponára do vlastného vnútra. Môže sa objaviť plač, žiaľ ale aj apatia. V štádiu zmierenia dieťa smrť milovaného človeka už berie ako fakt. Týmto môžu prechádzať aj švagrove deti. Nebráňte sa tomu. Je to normálne. O smrti ich matky hovorte otvorene a úprimne. Používajte asociácie, prirovnania, metafory. A nezabudnite pritom ani na seba a na vašu školu. Vy to zvládnete. Držím vám veľmi prsty.