Striedanie dobrej a zlej nálady

Otázka

Je dosť ťažké položiť otázku keď ani neviem čo presne sa chcem opýtať. Mám 22 rokov a už pár rokov sa mi striedajú obdobia kedy som šťastný človek čo žije super život a potom príde obdobie kedy sa cítim sama, smutná, nemám na nič na náladu, bez príčiny plačem, nemám sa rada, alebo mám pocit že ma nemajú radi ostatný ľudia. Mám pocit, že som zlý človek, ale nikdy som nepomyslela na samovraždu alebo že by som si niečo vážne urobila. Ale potom príde zase to fajn obdobie kedy je všetko super, som šťastná a niekedy až hyperaktívna, a snívam o veciach, ktoré asi v živote nikdy nedosiahnem. No keď je príde zlé obdobie tak to je zlé. Neviem čím sa to začalo, ale už sa takto viac nechcem cítiť. Pred pár rokmi som bola šikanovaná a keď teraz vidím tie dievčatá čo ma šikanovali, začnem sa triasť, je mi zle, som nesvoja a chcem odísť okamžite z tej miestnosti kde sú aj oni. Najhoršie je, že už nechcem chodiť ani domov k rodičom lebo viem že ich tam niekde stretnem.

Odvtedy mám strašný problém aj s novými, cudzími ľuďmi. Čo keď sa pred nimi strápnim? Čo keď poviem niečo zlé? Čo keď ma budú za chrbtom ohovárať? Rôzne otázky mi vtedy lietajú hlavou. Najhoršie to je v noci keď som sama. Neviem zaspať len tam tak ležím a premýšľam. Nad budúcnosťou, nad tým, že čo keď som naozaj zlý človek a nikdy nenájdem lásku. Čo keď sa stane niečo mojim rodičom a ja budem od nich ďaleko? Prepadne ma panika a po hodinách premýšľania už ani neviem prečo a čoho sa tak bojím. Zrazu to je len zlý pocit, že sa stane niečo zlé. Ako keby som sa sama presvedčila o tom, že sa stane niečo zlé a ja budem tomu na vine alebo mi to veľmi ublíži. Nechcem mať takéto pocity, lebo v poslednom čase sa to zhoršuje a zasahuje do každodenného života. Dostala som ponuku práce, skvelú ponuku a ja som nešla na pohovor kvôli tomu, že som bola nesvoja z toho, že tam bude veľa neznámych ľudí. Volali mi v stredu, že vo štvrtok je pohor. Vo štvrtok som tam šla, postúpila som do ďalšieho kola, no problém bol, že to bolo až vo štvrtok. Čiže som mala veľa času na premýšľanie a dopadlo to tak, že som na ten pohovor ani nedošla. Vedeli by ste mi nejako poradiť prosím?

Odpoveď

Píšete, že sa u vás striedajú obdobia, keď sa vám všetko darí a ste spokojná s obdobiami, keď je všetko ináč. V tom najjednoduchšom prípade by som vám odpovedal – robte všetko tak ako robíte vtedy, keď ste „OK“. Zamyslite sa , čo je vtedy iné. Čo vy sama robíte ináč a ako sa pozeráte na život a na seba. Nie je pravda, že ste zlý človek ale je to len dôsledok vašich sebaobviňujúcich myšlienok. Prečo by ste mali byť zlá. Dokázali by ste nájsť najmenej päť dôvodov na toto vaše tvrdernie?

Naopak, myslím si, že ste citlivá, zodpovedná a starostlivá. Len trochu málo si veríte. Veď vôbec sa nemusíte zaoberať myšlienkami typu „ čo keď sa pred nimi strápnim?... Veď vy vôbec nemusíte byť dokonalá! Nikto nie je dokonalý. To, čo niekto bude považovať za „strápnenie“ sa môže druhému páčiť. Normálni či múdri ľudia sa nad tým, čo robíte, hovoríte ako vyzeráte a podobne vôbec nebudú pozastavovať. A na mienke „hlupákov“ ale aj hlupákov bez úvodzoviek, vám nemusí záležať. Robte to, čo viete ako to viete a ako to chcete. Je to len a len vaše. To nevie nikto iný. Viete čo tým chcem povedať a kam tým mierim? Podobne to platí pri všetkých vašich pochybnostiach.

Trápi vás napríklad to, keď píšete : „čo keď poviem niečo zlé?“ Čo zlé máte na mysli? Čo môže byť zlé? V zásade platí, že myslieť si niečo môžete vždy, hovoriť za seba a formulovať svoje myšlienky môžete tiež kedykoľvek. Veď nato máme svoje anatomické vybavenie (mozog) ale aj psychickú nadstavbu (myslenie). Je predsa rozdiel ak odpovedáte na otázku „čo o tom vieš?“ alebo „čo si o tom myslíš?“ Prvá otázka je o vašich vedomostiach ale aj tu platí, že nemusíte (nemusíme) vedieť všetko! Druhá je o našom (vašom) myslení. A myslieť si môžeme čo len chceme. Niekomu sa to bude páčiť, niekomu sa to nebude páčiť. To vy už ale neviete ovplyvniť. To nie je váš problém. A ako už určite viete nemá zmysel trápiť sa pre veci, ktoré nemôžeme zmeniť.

Čo si o vás myslia ostatní, vás nemusí zaujímať. Naučte sa byť na seba dobrá. Nikto nemôže za vaše šťastie len VY sama. Nebudem sa už rozpisovať o ďalších vašich pochybnostiach, ktoré spomínate. Je to vlastne to isté len inými slovami. Vy ste dostali ponuku práce a nevzali ste ju? Škoda. Bola to chyba. Ale takúto chybu už viac neurobte. (A ani ju neurobíte. Bez ohľadu na to ako sa cítite vstaňte, oblečte sa a ukážte sa. Choďte von). Buďte prirodzená.

Skúsite to? Radil by som vám, aby ste to určite skúsili. A nebudete musieť o sebe nijako pochybovať. Možno to spočiatku bude ťažké, ale zvládnete a dokážete to. Stačí ak pre to spravíte prvý krok. Kedy začnete?