Psychológia

Bolesť pri sexe

Mám 27 rokov. Pri milovaní cítim bolesť. Už to ide tak ako to má. Ide to tam. Ale necítim nič, len miernu bolesť. Frajer si užíva potešenie a ja vystrašene na neho pozerám. Cítim sa akoby mi ubližoval.

Bolesti a somatické ťažkosti z depresie

Mám 23 rokov, v posledom čase som bola dosť zaťažená- štúdium na VŠ, súkromné problémy, tichá povaha. Od januára som trpela bolesťami hlavy, neskôr som dlho nemohla spať a bola som veľmi slabá. Pridali sa aj somatické ťažkosti, interné bolo v poriadku a tiež boli slabosti v období pred a pri menštruácii.

Búšenie srdca

Mám taký problém, ktorý neviem konkrétne definovať ale asi by som to nazvala \"búšenie srdca\". Som študentka VŠ a najväčší problém mám ked mám napríklad prednášať pred celou triedou, alebo ked sa ma profesor niečo spýta vtedy mi ide doslova vyskočiť srdce z hrude. Dostanem velký strach, tým pádom sa mi ťažko dýcha a aj rozpráva a trasie sa mi hlas. Neviem to ovládať , v poslednom čase dostanem veľký strach aj pri tom ako profesor prečíta moje meno či som prítomná. Prosím poradťe mi ako ten strach prekonať , robí mi to veľké problémy v spoločnosti a pri nadväzovaní kontaktov.Je to fakt nepríjemné pred všetkými tými ľudmi rozprávať tak, ako keby som ani rozprávať nevedela.

Bipolárna porucha

Pan doktor, 4 roky sa liecim na psychiatrii s diagn. Bipolarna porucha, uzivam lieky: Alventa a Olanzapin. Moje tazkosti spocivaju v tom, ze takmer stale som ABNORMALNE UNAVENA!!! Naladu pritom nejak zlu nemam...Len strasnu unavu! (Unava je tak velka, ze som si sprvu myslela, ci nemam leukemiu al. nieco podob. Vysledky vsak boli negativne.) Mam pocit, ze cele telo mam tazke ako z olova, osobna hygiena a uprava zovnajsku mi trva niekedy aj niekolko hodin! O upratani domacnosti sa neda ani hovorit! Mam velku podporu od mojho partnera, snazim sa pozitivne mysliet, uzivam drahe vyzivove doplnky proti unave, avsak vsetko zbytocne! Vysledkom je aj tak STRASNA UNAVA!

Bolesť na hrudi a malátnosť

Mam 2O rokov a uz pred 4 rokmi som bol hospitalizovany v nemocnici lebo som sa citil velmi zle, mal som tlak cez 170/100, tep 130 v pokoji. Nenasli mi pricinu a tak mi kardiolog predpisal concor. Tazkosti presli, sem tam mi vecer bolo zle, z casu na cas mi preskocil tep. Po dosiahnuti 18tich rokoch som si musel zmenit obvodneho a zmenil som ajj kardiologa. Opat som mal mensie tazkosti, sem tam bolest pri hrudi,citil som malatnost. Tak mi nova kardiologicka predpisala Vasocardin, beriem pol tabletky denne. Mal som aj EKG holter, cez neho mi zistila sinusovu tachykardiu, juvenilnu hypertenziu a obcasne palpitacie. Asi pred 5 dnami som si vecer trosku vypil a na druhy den som rano nezobral vasocardin. Vecer mi prisli strasne zle, citil som cudny pocit na hrudi a srdce nabralo vysoky tep, a strasne silno buchalo, bol som vystraseny cely som sa klepal, mal som strach zo smrti. Po prichode sanitky mi podali infuzie, zlepsilo sa to, doktorka do spravy napisala ze vyrazna psychicka nadstavba. Od toho zachvatu som sa citil cudne mal som cudny pocit v hlave, vzdy citim ako mi bije srdce. Pred 3 dnami som dostal dalsi zachvat, cestou domov, po cca 10 minutovej chodzi, ale nejak som to predychal a pomaly som dosiel domov a preslo to. Vcera prisiel dalsie zachvat, cestou von asi po 10tich metroch od domu mi nieco strieklo v hrudi, mal som blby pocit v hlave ale nevenoval som tomu nejak pozornost. Po dalsich cca 100 metroch mi prislo celkovo zle, zacitil som velmi cudny pocit v hrudi nieco mi tam strieklo a akokeby sa tam neico upchalo taky pocit to bol, srdce mi naskocilo na cca 140 tepov, pulz bol strasne silny, tazko som dychal, zavolal som si sanitku. Mal som pravu ruku mierne fialovu. Podali mi infuzie a prepustili domov rovno zo sanitky. Bol by som rad keby ste sa k tym zachvatom vyjadrili co to moze sposobovat. Taktiez som cital aj o panickej poruche, mam podobne symptomy az na to striekani do hrude.

Bývanie so svokrovcami

Byvam so svokrovcami a uz mi z nich coraz viac preskakuje... Mam uz take stavy ze mam chut vsetko rozbijat stale placem a od kedy byvame s nimi sa mi zhorsila aj psoriaza... Co mam robit...Na odstahovanie nemam peniaze a oni na mna utocia stale ked je manzel v robote...

Bezdôvodné pocity smútku, plačlivosť

Budú tomu už 2 roky, kedy pocitujem tieto stavy. Ani neviem ako to mam popisat. Casto sa mi chce plakat, hocico ma rozplace a neviem si s tym dat rady. Zacalo sa to vtedy, ked som nastupila do novej prace, ktora je dost psychicky narocna - je to praca so seniormi. odvtedy som zacala mat tieto pocity, ale neviem, ci to je tou pracou, len vravim, ze sa to zacalo v tom case.Mozno tomu nieco predchadzalo a zmena prace tomu len dopomohla. Neviem . Pytam sa sama seba. Tym predchadzanim mam na mysli nezhody s manzelom, ktorymi sme presli - casto sme sa hadavali aj pomyslali na rozvod. Momentalne musim povedat, ze sa mozem manzelovi zverit so svojimi problemami a on mi je oporou. Navstivila som lekarku a ta mi predpisala SERLIFT, ktory som brala a bolo mi fajn az na to, ze som sa citila tak dobre, az som mala pocit, ze som lahostajna voci viacerym veciam(napr. cviceniu, ktore milujem - prestala som cvicit, pribrala som - bolo mi to jedno). Lekarka mi neodporucala presatt s liecbou no aj napriek tomu som prestala a cca po roku som pomaly SERLIFT vysadila, ze som ok. Co som aj bola - ale iba do casu. Zacala som opat cvicit a chcela som ho vysadit najma preto, aby som nebola odkazana na lieky, ale aby som vedela sama zvladat svoje problemy. Teraz ho neberiem, iba vtedy ked uz citim , ze je zle ako je tomu aj teraz. Poberiem ho napr. mesiac - dva a znova vysadim(viem, ze to nie je spravne). No ale aby som popisala pocity.Je mi luto za minulostou, ze nic nie je ako bolo kedysi, je mi luto ako starneme, ako nam deti rastu(uz viac nie su babatka),je mi proste smutno z toho, ze je tu uplne iny svet. Zaroven mam ale obavy o buducnost, o to ake to bude ked deti vyrastu, ci ich zvladnem, ci zvladnem ked niekto z mojich blizkych umrie a pod. Ja to neviem velmi dobre popisat. Je mi smutno len pri pocuti nejakej starej skladby - napr. George Michael - Merry Christmas. Vianoce milujem, ale vobec sa na ne tento rok netesim. Nevyhladala som zatial psychologa ani psychiatra preto sa obraciam na Vas s nadejou, ze mi poradite. Viem, ze zivot s liekmi je jednoduchsi - vtedy ma nerozplakalo nic, ale nechcem byt vkuse na liekoch.

Bojím sa, mám záchvaty úzkosti a panickú poruchu

Chcela by som sa poradit ohladom mojho stavu. pred troma rokmi som sa liecila na PP antidepresivami Xanax a paretin. Necakane som ostala tehotna ( pricom nam s manzelom bolo povedane, ze som neplodna, neriesili sme antikoncepciu ). vysadila mi psychologicka lieky zo dna na den, ze si mam tehotenstvo uzivat olnymi duskami. Posluchla som ju, a bolo mi fajn pri pomysleni na nase vytuzene babatko, trosku som sa z tej PP dostala, ale len donedavna. Bohuzial zase som v tej istej situacii ako pred tromji rokmi. Njviac trpi moja rodina, lebo nikam nechcem chodit. Bojim sa a mam zachvaty uzkosti. Momentalne byvame v zahranici a neviem ako mam svoju situaciu riesit, kedze v anglictine sa moje pocity velmi tazko vysvetluju. Poradte mi prosim ako mam postupovat.

Bojím sa, že nezvládnem školu

Mám 17 rokov a už druhý rok chodím na gymnázium, podstatne dosť náročné. Nevidím to ako zlú voľbu školy, pretože som bola už od základnej vedená na poctivejšie učenie a rok po roku to už išlo samo, čiže som problémy zvládať školu vôbec nemala. Teraz na gympli tiež všetko zvládam aj keď nie na výborné výsledky, ale všetko sa mi zdá v poriadku až na jednu vec. Som veľmi rozrušená a nedokážem sa ani učiť pretože mám v hlave iba to ako mám toho veľa, že sa to nestihnem naučiť a fakt ten, že moji spolužiaci sa to naučia hneď bez akýchkoľvek trápení, keď ja sa nad tým trápim celú večnosť. Nedokážem si ani zapamätať, keď mi niekto povie vetu a ja ju mám zopakovať tak si ju už vôbec nepamätám a nech sa snažím ako snažím, nejde to. Dnes ráno som vstala vystresovaná lebo mám v podstate vymeškaný jeden týždeň, teda veľa písomiek a veľmi sa bojím že to nezvládnem aj keď si stále hovorím, že je jedno akú známku dostanem, pretože aj rodičia majú radšej zdravú dcéru s horšími známkami ako nejakú psychickú trosku s veľmi dobrými výsledkami. Mám pocit že sa nervovo zrútim, nedokážem sa ani sústrediť na to, čo sa učím, celá sa chvejem a nedokážem sa upokojiť. Aj keď sa mi to nachvíľu podarí, o chvíľu to príde znova. Už to trvá nejaký ten čas, pred testami som úplne v strese, no ten po čase opadne potom som úplne v pohode a keď prídem domov, rozbolí ma pravidelne hlava a mávam migrény. Keď sú pokojnejšie dni tak je všetko v poriadku. Dokonca aj v škole keď odpovedám ústne, po chvíli sa mi začne triasť hlas a dostanem sa do stresu aj z toho. Pozerala som sa aj na internete po nejakých upokojujúcich liekoch, napríklad Persen tablety, no nechcem ostať na nich závislá.Nemám ani zdravotné ťažkosti, lieky neužívam žiadne. Stravujem sa ako normálny človek, jem takmer všetko, ovocie, zelenina, vitamíny. Skutočne už neviem čo mám robiť, pretože keď si predstavím čo ma ešte čaká v škole a potom na výške, nedokážem ani rozmýšľať nad banálnymi vecami. Všetci mi vravia v škole že som flegmatik a že vyzerám, že mi je všetko čo sa týka školy v podstate jedno, no tak nie je. Proste to v sebe skrývam a dusím.

Bušenie srdca, studené ruky a strach či náhodou nejde o infarkt

Mam 27 rokov v sobotu rano som sa zobudil na to ze mi busi poriadne srdce, hned sa dostavil aj strach ze co sa deje az nevolnost. Prve co som spravil tak som sa siel napit a ono to prestalo. i ked strach pretrval. Potom cely den v pohode, vecer som prisiel z mesta ziedol som asi 2 rozky so sumkou, po pol hodine sa objavil neprijemny pocit v zaludku ako keby netravilo. Vecer sa asi na 30 minut zase dostavilo busenie srdca ked som si lahol do postele. Dnes rano ked som sa zobudil pulz bol asi 70 (u mna celkom bezne) ale ked som pomyslel na to co bolo vcera tak sa zase dostavilo busenie srdca, studene ruky a strach ci nahodou nejde o infarkt lebo ma podobne prejavy. Vcera to bolo celkom v pohode, i ked sem tam sa ten strach zase dostavi. Dnes rano som sa zobudil zase s cudnym pocitom strachu, tep okolo 80, studene ruky. Este dodam ze asi pred polrokom som bol na EKG, tam bol tep sice tiez poriadne vysoky (stres ze co objavia), doktor povedal ze lamem rychlostne rekordy ale ze EKG je v poriadku. Krvne testy potvrdili zvysenu hladinu cholesterlou, takze som upravil stravu, (vyprazane nejem skoro nikdy, iba na prirodny s posob, snazim sa jest nemastne jedla. Vysku mam 185 a vahu cca 89 KG. mam kyfo-skoliozu. Ked si chcem odmerat tlak tak mam smolu lebo stale ked vidim tlakomer tak sa mi hrozne rozbusi srdce (a po 10 minutach to prejde). Co by to moblo byt? Ide o nejaku zavaznejsiu pricinu (arytmia?) alebo skor je to psychicke (resp traviace problemy)?

Bol som vždy opačným pohlavím odmietaný

Mám 21 rokov. Som v celku úspešný a aktívny na svoj vek. Škola ma baví, som v nej dobrý (budem budúci učiteľ), šéfujem internetovým novinám, kandidoval som za mestského poslanca resp. pôsobím v komunálnej sfére, starejšujem, moderujem, hrávam divadlo, dodržujem zdravý živ.štýl (veľa cvičím, správne sa stravujem, nefajčím...) avšak má problém, ktorý má trápi. Je to z hľadiska toho, že často vystupujem pred ľudmi, trošku paradox, ale v mojom ponímaní som strašne škaredý. Korene tohto siahajú niekde asi do školských lavíc na základnej. Nikdy som nebol "model" to som vedel...ale čakal som, že pre niekoho budem výnimočný a pekný. Možno to pripadá "choré", viem, že v mnohých ohľadoch je to malicherné oproti problémom iných, ale mňa to trápi, zaťažuje to moju dušu. Nemám problém vystupovať, som spoločenský exhibicionista. Dokonca milujem, keď som stredobodom. Avšak kameň úrazu príde vtedy, akonáhle niekoho chcem, ľúbim, mám o neho záujem. Za tie roky rokúce som bol vždy opačným pohlavím odmietaný... hľadal som chybu v nich. Nejak som to proste v hlave, resp. sa to samé otočilo a vidím chybu v sebe. Jasné, mnoho krát som sa povzniesol nad to a išiel ďalej, až do toho bodu, kedy sa to vo mne zlomilo. Uvedomil som si aký som škaredý, viem, že nejde vždy o výzor, ale mám pocit, že práve preň ma vždy odmietli. Moja "vina" ma vo dne v noci prenasleduje. Každý prechod okolo zrkadla moje oči postrehnú, chudnem, chcem viac, čím viac chudnem tým viac som v zrkadle tučnejší. Ako som prestal fajčiť, jemne som pribral (175 cm / 76 kg, dnes má, 72 a chcem aspoň 62)... citovo som sa úplne zasekol. Nevidím na sebe v rámci výzoru nič dobré... neustále premýšľam čo a ako zmeniť. Dokonca uvažujem vážne, že ako to bude možné ihneď podstúpim plastické operácie, len aby som bol spokojný. Nechcem už v živote žiadny vzťah nikoho - možno z trucu, možno .... sám neviem. Sú tu 2-3 baby, ktoré ma chcú. Jedna veľmi "vehementne" ma dobíja vyše roka. Je po uši do mňa zbláznená. Ja avšak nechcem nikoho. Nedokážem pochopiť, čo sa im môže na mne páčiť... Snažím sa doviesť sa "k dokonalosti" po všetkých stránkach, vzdelanie, kariéra, úspech, štýl, ..... chcem im dokázať, že som "bombastický".... ako keby z takej malichernej pomsty.. chcem, aby som sa im páčil, aby som potom ja odmietal... asi je "choré" čo píšem, ale cítim to tak.... poraďte mi prosím.... :/ fakt som zúfalý.... pár krát sa stalo, že som doslova plakal, chytal "depky" z toho všetkého.

Budúca expriateľka a jej aktuálny priateľ

S partnerkou sme boli spolu 7 rokov rozisla sa somnou a po mesiaci sa dala do vztahu s jednym chlapcom ale zacal som jej chybat vravela ze lubi mna aj jeho a rozhoduje sa boli sme aj spolu u psychologa, odporucil nam cas ale, ona tvrdi ze sa ku mne vrati a ze to bude krasne ale potrebuje sa vyriesit veci, to znamena ze ide tomu chlapcovi povedat ze sa s nim rozchadza, povedala mi ze ju mam teraz nechat ze nebude mat chvilu nikoho a ze sa da do poriadku, a ze ju mam nechat teraz tak, nemam sa starat o to co spravi, lenze ona ma chce naspat ja cakam a miesto toho aby bola sama doma a davala sa do poriadku je u neho cely tyzden a ja sa bojim lebo neviem co si mam mysliet ved predsa ked sa s nim rozchadza naco je stale u neho, ked sa na to opytam odpoved znie asi tak ze nemam mat psychopatiu a nemam sa coho bat, ale ako sa nemam bat ked je tak dlho s nim? Co si mam mysliet preco to takto natahuje u neho?? Mna to strasne zoziera lebo neviem pravdu co robia neviem nic len mam cakat, a ked sa vrati nemam sa na nic pytat a budeme uz navzdy spolu tvrdi tak co mam robit? Uz spolu pred tym aj spavali co ked to robia aj teraz? Na co mam mysliet? Ako ju mam prijat ked ma to stale trapi? Dokazem na to nemysliet?

Bojím sa komunikovať s inými ľuďmi

S tým že slabo počujem a musím nosiť strojček som zmierená, ale je to dovod prečo som malo komunikativna s ludmi, bojím sa ich, čo možem proti tomu robiť, aby som sa nebala hovoriť?

Zaslať novú otázku do poradne

Poraďte sa v dikusnom fóre

Článok dňa