Psychológia

Problém s partnerovou zvedavosťou

Mojim problémom je správanie manžela. Len neviem objektívne posúdiť, či si to len ja namýšľam, alebo sa správa divne? Skúsim to opísať - napr. keď sedí pri počítači a ja prídem do izby, musí sa otočiť a pozrieť sa čo robím, možno čo mám v ruke, alebo neviem ... čo tým sleduje, keď mám zapnutý notebook a niečo si hľadám, čítam, tak len položí otázku - čo píšu, keď mi príde sms-ka - stále sa ma pýta kto mi píše, prípadne ak mi zazvoní telefón tak vyzvedá kto volal.

Problém s ovládaním sa pred synom

Od narodenia bol ukážkové dieťa, rýchlo sa naučil spať celú noc, s jedením nebol problém. No odkedy začal chodiť, tak sa to len horšie. Je až neuveriteľne zvedavý. Viem, že je to normálne, ale takto som to ešte nezažila.

Psychický blok z bolestí brucha

Asi rok mávam problémy s tým, že často mi je zle a bolí ma brucho. Teraz sú letné prázdniny a tak ako každý mladý človek aj ja by som rada niekam vybehla s kamarátmi hocikde. Ale vždy sa ma drží nejaký ten strach, že čo tam bude a čo ak mi tam príde zle a nadobudne taký pocit stresu.

Prehnane sa sledujem...

Dobrý deň mam 23 rokov, od svojich 13tich rokov beriem lieky na ukľudnenie xanax a eliceu, moje problémy začali keď som mala 13 rokov. Rodičia sa rozviedli a ja som prestala chodiť úplne von z bytu ani do školy som nechodila, ani do obchodu, proste vôbec nikam, iba doma som bola. Mala som ako keby fóbiu ísť von.

Prázdnota z depresie

Liečim sa na depresiu už skoro rok, minulé leto som bola aj 2x hospitalizovaná, 1x 3 týždne a 2x 6 týždňov+ asi 6x ECT. Vtedy to pomohlo. Za posledné mesiace sa mi stav rapídne zhoršil. Dospelo to do takého štádia, že neviem čo so sebou. Nie som ani nahnevaná, ani smutná, ani nešťastná.

Problém s červenaním

Mám problém s červenaním, ktoré je v podobe nepravidelných červených flekov a šíri sa celým dekoltom, cez krk až na tvár. Je to veľmi nepríjmné a neestetické. Stáva sa mi to, keď som v strese (na skúške), v napätí, pri rozhovore so známymi, po malom množstve vína.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou

Ide o to, že keď sa rozprávam s jedným chalanom, tak sa vôbec nesústredí, nenechá ma ani dopovedať a už sa pýta na niečo iné, spýta sa ma jednu otázku viackrát..

Počúvam inú hudbu ako ostatní

Mám 23 rokov a som maximálne závislý na hudbe. Kedysi to bol metal, no rokmi sa to stále len zhoršovalo a skončil som na noise / harsh noise.

Problémy vo vzťahu k dcére

Mám 20r. dcéru,ktorú som vychovávala sama od jej 4r., venovala som jej všetok čas.Nikam som nechodila,len do práce,inak sme boli stále spolu, až do puberty,keď už trávila viac času s kamarátkami.V novembri sa odsťahovala do zahraničia,kde žije s priateľom. V apríli so mnou prestala komunikovať a až po štyroch mesiacoch mi povedala,prečo.Zoznámila som sa s mužom, ktorý je ženatý a stretávame sa.Jeho manželstvo nie je z lásky a chcel sa s partnerkou,s ktorou sa poznali krátko,práve rozísť,keď mu oznámila, že je tehotná.Pred pár rokmi u nich už bola reč o rozvode,ale on sa rozhodol zostať v manželstve,kým sa jeho dcera neosamostatní,teraz má 18r.A toto je príčina,prečo sa so mnou dcéra nebaví,že vraj sa hanbí za mňa,že sa stretávam so ženatým mužom,nedá si nič vysvetliť,možno preto,že aj nás opustil jej otec kvôli inej žene.Je to pre mňa o to ťažšie,že moja dcera čaká bábätko a ja neprežívam tie chvíle s ňou.Neviem,ako sa zachovať,po všetkých tých rokoch,keď som bola na všetko sama je tu niekto,kto ma ľúbi,stará sa o mňa a pomáha mi.Či sa rozísť s ním,alebo počkať,že to dceru prejde?Ničí mi to život a už nemám chuť do ničoho..

Psychická porucha otca po nehode

Moj otec mal pred rokom nehodu pri ktorej utrpel lahky otras mozgu,bol aj na vsetkych vysetreniach,ale nic vazne mu nezistili a poslali ho domov,no jeho spravanie sa velmi zmenilo,tazko sa mu rozprava,hovori velmi pomaly a nie uplne zrozumitelne,ma vykyvy nalady,casto hovori uplne od veci,zacal klamat a vymyslat si casto krici,stale rozprava o hrobovych miestach...velmi cela rodina trpime nechce si priznat ze ma nejaku poruchu a odmieta navstivit doktora no som presvedcena ze jeho spravanie musi byt nejakou psychyckou poruchou.

Priateľ popri manželovi

Nachadzam sa v zlozitej situacii. Som vydata 15 rokov, mame dve dcery 10 a 15 rocne. S manzelom uz intimne nezijeme 6 rokov, situacia je velmi napata. Mam priatel 1/2 roka. Priatel je zenaty 20 rokov, ma 12 rocneho syna. Pred 6 rokmi ho podviedla manzelka (osobne som sa stretla s jeho manzelkou, informacia a ostatne informacie budu teda z oboch stran teda korektne).Priatel situaciu riesil rozvodom, avsak pre dobro ich syna stiahol rozvod. Odvtedy dalsich 6 rokov zili ako dvaja relativne cudzi ludia pod jednou strechou, aj intimne, ked sa prihlasia tato ludska potreba, chodili do kina spolu vsetci traja, vazi si manzelku, ale nedokazal prehryzt neveru. My sa pozname 1/2 roka, intimne sa stretavame. Nasli sme to, co nam u nasich partnerov chyba. Chceme esste obaja babatko. Je ziarlivy a trvalo mi dost dlho si ziskat jeho doveru, ze som mu verna, co sme uz prekonali, pretoze sa obaja snazime hovorit o vzniknutych problemoch a komunikovat. problemova situacia je s jeho synom. Priatelova manzelka, ked prisla na to, ze priatel ma mna ako priatelku, zacala nas psychicky terorizovat. Mna: osobne navstevy do prace, zasielanie sms, ktore su velmi vulgarne, ako aj jej telefonaty nielen z jej osobneho mobilu, ale aj z pevnej linky ci synovho mobilu,dokonca z jeho mobilu v jeho mene a potom sa priznala k takemuto cinu. Priatel je doma zneuzivany svojou manzelkou. Kedze priatelova manzelka ma vysoky krvny tlak a nedovieranie chlopne, pravidelne uziva lieky, lieci sa. priatel jej vyhovie vo vsetkom, vazi si ju, lebo je matka jeho syna, ak ma zdravotne problemy, vsetko zabezpecuje, zdravotnu starostlivost, presuny do nemocnice atd. No jeho manzelka to aj riadne zneuziva, aby si ho nejakym sposobom udrzala, navodila si stav, ze ma nejaky zachvat a je v zlom stave, po vysetreni v nemocnici jej nic nezistili. Odviezol ju domov. Priatelova manzelka mava dost casto, by som oznacila zachvaty psychickeho razu: zadrapuje do neho slovne, hovori akoby zcesty, priatel a jej syn nerozumeju k comu to hovori, vyhraza sa, ze zoberie syna, ak sa ma nevzda priatel (uz to urobila, zobrala syna, nedala priatelovi vediet, rozhadzala vsetky skrine, navodila situaciu, ze chce podpalit dom), vyhraza sa sebevrazdou (priatel ju ratuje, lebo ako vravi, vycital by mu to syn, ak by sa nieco take stalo), hadze po nom bezny kuchynsky riad, kontroluje mu kazdy mobil, sms, facebook, pracovne zalezitosti, kontroluje ho, kde sa nachadza a uz sa stalo, ze ho aj sledovala, kde ide pocas jeho pracovneho dna. Priatel ju financne zabezpecuje, aj ked ma pracu jeho manzelka, ale dava jej a synovi nadstandard. To sledovanie robi aj mne a nasledne mi vyvolava, ja sa snazim nereagovat nijako. Nevieme, co vlastne chce, pretoze jej poziadavky su velmi protichodne. Raz chce, aby priatel so mnou prerusil akekolvek kontakty, ale on jej ukazal, ze nie. Tak sa prestala o neho \"starat\", varit pre neho, prat a co je dolezite, synovi sa snazi znechutit otca a ako 12 rocnemu mu vyklada o jej poklesku spred 6 rokov, ze bola jeho otcovi neverna (velmi necitlivo hovori o tychto temach, ze nech aj syn vie, aky je jeho otec ..., pritom asi jej ide nie o blaho syna, ale o nu samu) a ze teraz otec robi to iste. Chlapec je cely zmateny, poslal mi aj velmi skaredy email. Prosim Vas, viete nam poradit z tejto situacie? S priatelom si rozumieme nielen v intimnej sfere, ale sa doplname aj v normalnom zivote, v situaciach, pracovne, vieme sa podporit, rozvijat nove napady, vela krat sa stalo, ze nemusime ani hovorit, ale riesime rovnako situacie, jednoducho rovnake myslenie, nielen na komunikativnej urovni, ale aj urovni pracovnej, obaja sme aktivni, zda sa, ze workoholici, mame velmi podobne a rovnke zaujmy a zaluby. Ako tuto situaciu riesit tak, aby sme neublizili detom, ael zaroven, aby sme boli stastni aj my dvaja? Moj manzel uz vie davno, ze sme spolu len kvoli detom, moje deti to tak isto vedia, ze si s ich ockom nerozumieme, velakrat pride aj opity domov, vtedy je to pre vsetky 3 najhorsie, ael zvladame to, kazda po svojom.

Panická porucha

Mam panicku poruchu s komorditidou socialnej fobie,uzivam AD a zaujimalo by ma ci takyto pacienti maju narok na kupele alebo relaxacny pobyt v zariadeniach na to urcenych.

Pretrvávajúce točenie hlavy

Už je to presne týždeň čo sa mi točí hlava a mám mierne narušenú motoriku, cítim to hlavne keď som v kľude, keď sedím alebo stojím. Nie je to až také že by ma krútilo alebo by som odpadával, je to pocit ako keby som si nebol istý mojou rovnováhou... Pred týždňom som to prehnal s alkoholom (červené víno + domáca pálenka) a druhý deň som vracal od rána do večera. Je to asi už 4. krát čo som sa takto doriadil, vždy to bolo s odstupom asi pol roka... Mám 22 rokov, som vysoký, zdravý ale myslím že mi to vystrájanie nechalo trvalé nervové následky v mozgu :-( Viete mi poradiť čo s tým robiť, alebo z čoho iného to môže byť?

Pľúcna hypertenzia

Volam sa Pata a mam 21 rokov mam plucnu hyperteznziu a defekt komoroveho septa na pluca beruiem lieky najnovsei zo svajciarska....no moj problem spociva v tom ze uz asi 3mesiacce sa nepohybujem len sedim alebo sa vyvazam v aute...:D spet k problemu uz asi tyzden pocitujem pri mensej namahe nejaky tlak alebo nieco v krku co sa mi neda dychat niekedy aj v pokoji to mam , nmozem nic robit proste sa bojim byt sama mam aj skoliozu aj kyfozu...boila som na spirometrii najskor povedali ze mam astmu potom sa dokonca zlepsili vysledky z strednej poruchy restrikcnej na lahku restrikcnu aj na Orl VSETKO DOBRE MALA SOM streptokoka ale uz nie astmu vylucili aj srdce aj orl neivem co to je ..uz mi vselijake mozne choroby vymyslaju teda diagnozy...neivem proste mam to len par tyzdnov ze ked pri namahe sa nadychnem ustami akoby sa mi chvilu nedalo potom sa zase da a pootm zase nie akoby nieco v krku bolo ako nejaky tlak ako ked spojite magnety opacnymi stranami a ta sila proste uz neviem .

Problémy v práci, vo vzťahoch a v škole

Od začiatku roka nie som vo svojej koži. Koncom minulého roka som zažila mobbying v práci, neustále spochybňovanie, očierňovanie, začala som trpieť nespavosťou. Nakoniec som z práce odišla (bez nejakého humbuku) a prijala inú pozíciu. Nebola som si tým rozhodnutím veľmi istá, práve naopak, blížili sa štátnice, ale išla som do toho kvôli príjmu a pocitu záväzku. Prírava na štátnice bola hrozná, zrazu som sa popri tom všetkom ťažko sústredila, nevedela som s DP pohnúť, chytala ma panika. Popri tom som sa snažila aj pracovať, ale nešlo to ...myslela som na školu. Štúdium som ukončila, ale myslím, že som mohla mať lepšie výsledky. Počas leta sa pridružili ďalšie problémy vo vzťahoch, zhoršila sa mi nespavosť a odvtedy nedokážem nájsť \"pokoj\".Len sa trápim. Túžim byť opäť tou babou, ktorá problémy zvládala, cestovala, smiala sa, bola silná a pomáhala iným. Teraz o sebe pochybujem aj v úplných hlúpostiach, mám ťažkosti s rozhodovaním, som ľahko ovplyvniteľná, precitlivelá, neverím si a už vôbec sa nespoznávam. Nedokážem poriadne pracovať, študovať, tešiť sa zo života. Dobre sa cítim doma, s pevným programom, bez akéhokoľvek stresu a konfliktov. Chcem mať konečne v živote poriadok, ale neviem, kde začať, čo začať riešiť ako prvé a odkomunikovať tak, aby som nakoniec neprišla o všetko (zamestnanie, priateľov, rodinu).

Problémy vo vzťahu

Mam 34 rokov a moj zivot srazu nema zmysel . S priatelom som zila 13 rokov. Bol moja prva laska a ja jeho, boli sme kamarati 5 rokov pred tym nez sme si spolu zacali. Vsetko nam islo od ruky, dvaja velmi uspesni ludia, kopec kamaratov, fungovali sme ako manzelsky par. Kupili sme si spolu krasny dom v lukrativnej strvti a vela sme cestovali. Vela sme sa spolu smiali a aj po 13 rokoch bol sex stale super a casto. Mali sme spolocne konicky a vzdy sme sa mali o com rozpravat. Potom prisli problemy a kedze ani jeden z nas nemal predosly vztah (seriozny), nevedeli sme ako ich riesit. On ublizil mne a ja som mu nevedela odpustit a potom som mu ja ublizila. Rozhodli sme sa ze pojdeme od seba a uvidime co to s nami spravi, ci sme spolu len zo zvyku alebo to je laska. Odvykla som si od neho, ale stale sme si kazdy den pisali a telefonovali a ja som si uvedomila ze ho strasne lubim, ze to nebol zvyk. On mi stale daval nadej a vravel mi ze on ma v hlave jasno a ja sa musim uistit co chcem. Ked som teda po niekolkych mesiacoch dosla k tomu ze mu koncence poviem ze som nikdy nikoho ineho nelubila, povedal mi ze pred tyzdnom stretol zenu a ze so mnou spravil vela chyb, ale s nou to chce spravit ako to ma byt. tiez mi povedal ze ju nelubi a stale lubi mna, ale nie dostatocne a neviem mi odpustit, ale hociktory muz by bol stastny byt po mojom boku. Nechcel sa so mnou vsak ani rozpravat, iba mi to napisal emailom.Aj tak som ho vsak donutila k osobnemu stretnutiu, ktore skoncilo tam kde nemalo (v posteli). Potom ma uplne odrezal, zrazu ziadna kominukacia. Nevedela som spat, jest, iba plakat. Bolo to hrozne, ale vravela som si ze musim vydrzat, zacala som s pozitivnou psychologiou a chodila k ludovej liecitelke. Nabrala som si kopec novych konickov, stretavala novych ludi. ale do vsetkeho som sa stale musela premahat, nic ma nebavilo. preslo 5 mesiacov a ja som konecne vedela prespat skoro celu noc a normalne jest. nepripustila som si to, ale hlboko v dusi som stale verila ze sme si sudeni, ze nasa laska je viac a nase cesticky sa nakoniec ja tak zidu. Pred par tyzdnami mi jedna dobra dusa poradila pozriet si jeho online aktivity a ja som zistila ze s tou slecnou to uz ma dost vazne. Boli spolu na krasnej exotickej dovolenke, a pysi sa s nou pred vsetkymi nasimi znamymi. Ja som do toho spadla uplne znova a tentokrat este viac. Prajem mu byt stastny, on ma velmi dobre srdiecko, ale vidiet jeho fotky s nou, vidiet aky rychly spad to ma, neuveritelne to boli. Vobec mi nechuti jest, stale placem a na spanie som musela zacat brat Ansilan. Mam pocit ze nevladzem si tym istym prejst znovu, ale tentokrat bez nadeje. Stratila som zmysel zivota a aj ked spoznam nejakeho muza, kazdy mi len pripomenie ako daleko je od mojeho idealu (jeho). neviem si predstavit ze najdem niekoho kto ma dokaze tak rozosmiat ako to robil on. po ktorom budem aj po 13 rokoch stale tak prahnut ako po nom. A nie je to ze si ho idealizujem, aj kamaratky mi vraveli ze on je naozaj vynimocny muz, niektori ho prezyvaju boh. Mam dost zle myslienky a navyse som nedavno bola vyhodena z prace (pravdepodobne prave kvoli tomu ako som sa posledne mesiace vobec nevedela na nic sustredit).

Problémy v živote

Na to aby ste pochopili môj celý príbeh budem musieť začať od samého začiatku. Poprosím , až keď si prečítate celý príbeh si vytvorte celú mienku o tom. (pre diskrétnosť pozmením mená aktérov) Volám sa Peter a mám 28rokov. Dosť mladý človek , no výzorovo , veľmi utrápený. Všetko začalo keď som mal asi 5 rokov. Vždy som bol chorľavý a do škôlky som chodil naozaj zriedkavo. Veľmi ma trápi aj fakt , že nemám ani jednu fotografiu z detstva. Prvú fotku mám až keď som mal asi 7 rokov. Sestra o 4 roky staršia ma veľa fotiek. Dokonca aj keď bola úplne malinka v perinke. Ja keď som sa pýtal , prečo nemám aj ja fotografie z detstva odpoveď : doba bola zlá neboli fotoaparáty. (pred 4r pred mojim narodením boli paradox). No , ale vrátim sa k 5tim rokom môjho života. Bratranec ma začal pohlavne zneužívať. (aby som to uviedol na právu mieru. Musel som ho len rukou uspokojovať) , no osobne si myslím , že aj toto je veľa. Trvalo to celé 3 roky. Po tom to prestalo. Roky plynuli a keď som bol v 8r.zákl.školy zistil som ,. Že sa mi viacej páčia chlapci. Ani neviem ako , ale s týmto problémom som sa veľmi rýchlo vysporiadal. Na strednej škole , v 3r. som si prvý krát našiel chalana partnera. Bol to krásny a neopísateľný pocit , prvý krát niekoho pobozkať. Ako by Vám celé telo zachvátila horúčava a príjemne sálanie tepla s partnerovho tela. Bol som celý v eufórií. Toto krásne partnerstvo. Žiaľ , že to nebolo krásne som pochopil až neskôr. Počas celého vzťahu mi vŕtalo v hlave prečo ma môj partner nechce orálne uspokojiť. Jeho odpoveďou bolo vždy : nie som na to pripravený. Mne to stačilo. Vekovo sme si boli rovnaký. Pre mňa to bolo aj tak niečo nádherné. Po čase som zistil , že môj partner ma od začiatku podvádza. No preklenul som to a v tichosti trpel. Nepovedal som mu nič , že čo ma trápi. Lebo nedal som to na sebe ukázať , že ma niečo trápi. No čím ďalej mi bol cudzejší. Nie že by som ho nenávidel to nie. Len moje city k nemu nejako ochladli. No stále v kútiku duše som dúfal , že sa to zharmonizuje. Nestalo sa. A zlom nastal na Vianoce kedy mi došla správa –SMS , že je koniec a už sa mi nemám nikdy ozvať. Zosypal som sa. A úplne upadol. Nejedol som nekomunikoval som . Za 2 mesiace som schudol 20kg. Na Tomáša nezabudnem nikdy. Rodičia ma nasilu odvliekli k psychiatričke. Nasadila mi Citalac . No stav sa mi zlepšil asi až po roku. No žiaľ , ochablo vo mne všetko cítenie , pocity viny , pocity šťastia. Chodil som ako bez duše. Nič ma netrápilo. Možno ste si všimli , že nepíšem o rodine. Teraz prišla chvíľa. Otca som vídaval málo kedy , keďže pracoval mimo kraja a chodil na tzv. týždňovky. Mama je hysterička. Nič jej nie je dobré , nad všetkým frfle a človek aj keď sa snaží a pomáha a robí čo povie , namiesto vďaky hľadá chyby za čo by ma mohla zdrbať . K tomu sa ešte dostaneme. Celý môj doterajší život ma nikam nepúšťala všetko zakazovala. Lebo vraj nie sú peniaze. Čiže žiadne výlety zo spolužiakmi , žiadne diskotéky. A takto je to doteraz. Možno si teraz mnohí pomyslíte , že prečo sa neodsťahujem , veď som dospelý. Čítajte ďalej.Keď som mal 24 r. Povedal som si a dosť. Zbalil som si kufre a odsťahoval. Keďže mam očnú chorobu GLAUKOM – zelený zákal. Ťažko som si hľadal prácu. No žiť som s niečoho potreboval. Tak som sa začal pohybovať na tenkom ľade zákona. Urobil som zopár sprenevier. Za čo som si odsedel 6mesiacov v minimálnom stupni stráženia. Tam som mal dostatok času aby som nad sebou premýšľal. Keď ma pustili môj život sa naozaj zmenil od koreňov. No musel som sa vrátiť domov. Matka vo svojom hysteričení pokračovala. Bolo to to isté čo vo väzení. Nikam som nemohol chodiť. Jediná osoba ktorá ma chápala , bola moja stará mama. Ta sa so mnou vždy vie milo porozprávať. Pochopiť. No ani ona nedokáže zmeniť postoj matky ku mne. Len na príklad uvádzam jednu udalosť. Hádali sme sa s matkou. A ja som dosť zvláštnej povahy. V živote nikomu by som neublížil fyzicky. Radšej do niečoho buchnem. Hoc si spôsobím sám zranenie. Keď sme sa tak hádali , zo zúrivosti som buchol s fľašou minerálky o podlahu. Samozrejme fľaša sa rozbila a minerálka sa rozliala na podlahu. Matka niečo povedala a ja som to už ďalej nemohol počúvať. Otočil som sa a chcel som ísť preč z izby. No pošmykol som sa a zletel som zo schodov. Keď som dopadol na chrbát automaticky mi vyrazilo dych. Letel som 6schodov. Na tej podlahe som doslova skučal ako pes a trieskal rukou o podlahu. Matka vyšla z dverí a zišla dole ku mne. No nepodala mi pomoc , ale prekročila ma zobrala portviš a išla pozmývať rozliatu minerálku. Keď mi nabehol dych , horko ťažko som sa pozviechal a šiel hore do svojej izby sa obliekať. Ruka a noha mali neopísateľne farby. Bolo to celé opuchnuté. Dve hodiny som sa obliekal zo slzami v očiach. Lebo ma bolelo celé telo. Pomaly som zišiel dole k mame. A poprosil som ju , či sa mi pozrie na ruku , že nejako veľmi mení farby. Odvrkla len , že ona nie je lekár. A tak som zaťal zuby a šiel na autobus večere o 19:00 a cestoval 2hodiny do najbližšej nemocnici na pohotovosť. Lekár sa na mňa ešte vyvrieskol , že kde som bol toľko hodín. Keď som mu povedal , že v autobuse len sa chytil za hlavu. Výsledok , dvojitá zlomenina zápästia a naštiepená stehenná kosť. Domov som došiel o 2 ráno ako som mal spoje. Opäť na autobuse lebo mama mi nedvíhala mobil. Na druhý deň sa ma ani nespýtala ako mi je. Len toľko aby som nezabudol upratať. Teraz ma čaká ešte jeden súd za skutky ktoré sa stali dávnejšie. Čiže som vo väzení ešte pred nástupom do väzenia. Za 4 roky som bol 26x hospitalizovaný na psychiatrii. A 5x som sa pokúšal zobrať si život. Žiaľ vždy ma zachránili. Veru žiaľ. Veľmi túžim zomrieť a mať pokoj. Nemám nikoho kto by ma vedel povzbudiť. Nemám nikoho kto by ma dokázal chápať. Som sám. Uzavretý. Tento týždeň sa zo všetkými pôjdem diplomatický rozlúčiť. A ukončím tento osamelý život. Plný smútku , nepochopenia , neakceptovania. V noci sa vytratím z domu a dokonám a ukončím tento život. Všetkým ktorý ste to čítali , prajem aby sa Vám nič podobné nestalo. Prajem Vám ,aby ste k sebe boli tolerantný a milý k sebe navzájom. Buďte na seba milí , ľudskí , tolerantný. Ja sa s Vami lúčim. Len na záver. Tento príbeh je len kvapkou v mori čo sa mi stalo všetko zlé. Ahojte.

Problémy s nevhodným správaním môjho syna

Som mamina 2 detí. Mam syna, kt.bude mať 7r.- v septembri nastupuje do 1 roč.zš a dcéru 4r. Problém mam zo synom v jeho správaní.Ako babatko bol super dieťatko, spinkal, papkal a keď bol hore stále sa usmieval a mal dobrú naladu ako slniečko.Jeho spravanie sa začalo meniť keď mal 2,5 roka...hocikedy nas udrel, papuloval, dajak sa nam to podarilo ututlať v ňom aj keď odvráva sem tam alebo zakričí...V škôlke bol ten istý problém bitky, odvrávanie, učiteľky boli radi keď nebol v škôlke....strašne ma to mrzelo , že prave moje dieťa nemajú radi... ,kde sme s manželom spravili chybu???ako by sme to mohli napraviť???Je strašne tvrdohlaví, keď si niečo zaumieni tak to tak musí byť aj keby sa neviem čo malo stať.Dnes sa napr.pobil s jedným dievčatkom na ihrisku pre zdrap papiera, ktorý si priniesol z domu to dievča mu ho vytrhlo z rúk a on to vyriešil tak že jej vyťahal vlasy...najhoršie je to s ním keď sa nudí zabrda do setričky, pekne sa hraje a on ju provokuje...potom je plač a krik - som s toho už hrozne unavená.Myslím si že je mudručký...strašne rýchlo sa učí a všetko ho zaujíma...už ako 4 ročný ho zaujímal vesmír a encyklopedie...nie rozprávky!!aj rozprávky ma rad len tie s ktorých sa dozvie niečo múdre.Pozná skoro celú abecedu, rad má príklady z matematiky.Z Hračiek si vybera skladačky a také tvorivé alebo ktoré predstavujú rýchlosť.Teraz pôjde do školy nemám strach z učenia, ale s toho ako sa bude správať, že ho učiteľky zase nebudú mať radi...veľa mu dohováram aj ho potrestam napr. mu nedovolím počítač, al. nemôže ísť von.Keď sa hraje často krát som si všimla že sa chce hrať také hry kde sa musí behať,bicyklovať...a vtedy akoby zdivel behá ako divý a tak isto je to s bicyklovaním - minule zrazil jednu ženu tak rýchlo šiel, tak sme mu zobrali bicykel na týždeň.Po týždni možno 5 min.šiel pomaly a potom to bolo to isté išiel ako divý!!Chodili sme aj ku psychologičke, kt. mi dala jedinú radu , aby som ho trestala, ale ani to nepomaha...S manželom sa kvôli tomu veľa hadame sme už s toho vyčerpaný a nemá to konca kraja. Nevieme sa spolu ani porozprávať stále je pri nas, o všetkom chce vedieť, nechce spať v detskej napriek tomu že tam spí aj jeho sestra, ktorá bez problémov spí v detskej.Poraďte nam prosím, ako ďalej, aby z našho syna bolo poslušné dieťa za ktoré sa nemusíme hanbiť, ale naopak byť pyšný.S dcérkou nemame nijaký problém.

Páčia sa mi starší muži, muži s ochlpením

Mám 17 rokov a už asi od 14 rokov premýšlam nad tým či som vôbec gay alebo čo. Páčia sa mi totiž starší muži,muži s ochlpením napr. na hrudi,brucho,ruky napr. http://goo.gl/lzndy . Priťahujú ma aj ženy ale nie tak moc ako takýto typ mužov. Proste keď sú starý, majú ochlpenie po hrudi atď. Už fakt neviem prečo a neviem čo mám s tým \"robiť\".

Po 4 rokoch vzťahu ma opustil priateľ

Po 4roch rokoch vzťahu ma priateľ opustil s tým že ma už nemiluje a nič ku mne necíti. Chodíme spolu od 14nástich.. Bol môj prvý. Ja viem že si možno poviete, že je to len prvá láska. Ale pre mňa to už znamenalo viac, veľmi sme si rozumeli, náš vzťah bol založený na priateľstve, vzájomne sme sa dopĺňali, zhodovali sme sa v názoroch, skrátka neskutočne sme sa k sebe hodili. Predstavovala som si sním celý svoj život a teraz sa s tým neviem vyrovnať. Som na nejakých liekoch, ale nič mi nepomáha, rieším to aj pomocou alkoholu, chvíľku je dobre a príde to zas. Prosím poradte mi ako sa s tým vyrovnať. Nebaví ma takýto život. Bola by som šťastná kebyže sa ku mne vráti, ale viem že to tak nebude...